Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Relativita ako dôkaz ilúzie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

hm

pekny clanok :) pre mna som ten kto som a nie ten za ktoreho sa chcem mat (nie vsak ten ktory chcem byt), lebo aj nasa pritomnost je dana tym co chceme v buducnosti, nie vsak pritomna iluzia o sebe samom... som ten kto som je definicia kruhom, lebo to nejde zachytit o nejaky definovatelny pevny bod, ide zachytiti o vsetky body ktore to vsak nie je, sebaklam, navravanie a ine - i ked v realite sa navravame iba ciastocne a to tiez v niektorych smeroch viac a v niektorych menej, niekto si navrava usilovnost do skoly aj ked ju nema a iny zas ako ho niekto lubi pre jeho neodolatelnost i ked ho vobec nemusi
relativny je len obraz o nas, my nie, my len sami seba nemusime chapat a ini nas nemusia este viac a nechapeme sa definovanim svojho, ale pristupom k svojmu
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nasa pritomnost je dana tym co chceme?

myslím, že to má niečo do seba, respektíve naša budúcnosť je daná tým, čo robíme v prítomnosti. Akosi stále zabúdame na prítomnosť a mám plnú hlavu budúcnosti alebo minulosti, nie?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

hm

ano buducnost je zavisla od toho co robime v buducnosti, tak ako pritomnost od toho co v buducnosti vlastne cheme :) teda obojsmerna zavislost
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Len aby

V príspevku ma zaujalo konštatovanie: Príroda s nami hru o odhalenie jej tajomstiev uhrala na remízu.
Ja si myslím, že príroda nám dovolila len tolko ako chcela. Dokonca je to ako veľká hra, kde do vyššej úrovne sa dostaneme len, keď zvládneme tú nižšiu. Nijako nie sme schopní preskočiť úroveň, bez jej zvládnutia. Dokonca dnes už je to tak, pokiaľ si nezdokonalíme svoje zmysly nie sme schopný ísť ďalej. Takže príroda nás núti zdokonalovať seba aby sme ju mohli lepšie poznať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

historia vedy

je plna prikladov, kedy sme preskocili uroven a dostali sa na vyssi level ...
napriklad Mendelejev a tabulka prvkov, Mendel a zakony genetiky, Eistein a obecna teoria relativity atd.
Myslim, ze je to skor vlastna lenivost, co nas nuti, aby sme zdokonalovali techniku. Seba sme od neolitu az tak velmi nezdokonalili.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

To je presne to,

čo som sa snažil odhaliť. Zdokonalili sme takmer všetko, čo sme chytili do rúk... okrem seba :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

uprimne povedane,

hrozim sa doby, kedy ludstvo zacne uspesne zdokonalovat seba.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Úprimne povedané,

inú možnosť nemá.... len to možno má byť úplne niečo iné, ako si predstavuješ :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

vzdy je

viac moznosti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nezdokonalili ???

Myslím, že človek svojími vynálezmi obrovsky zdokonalil schopnosti zmyslových orgánov, to sa nedá poprieť. Nezdokonalil seba ako objekt, tiež by sa dalo pochybovať. Nie sú ľudské schopnosti dnes na vyššej úrovni ako tomu bolo pred 100 rokmi? Nepredĺžil sa život, nedokáže liečiť neliečiteľné choroby? Nedostal sa človek tam kde predtým nebol, do výšok do hĺbok? Nedostali sme sa do vedomia človeka, nevieme odhaliť jeho podvedomie? Nakoniec vedecké prístroje sa rozvíjajú predovšetkým preto aby prehĺbili a rozšírili poznanie, vedcov. Vedecké prístroje nie sú vysávač, mikrovlnka a práčka, toto by som rozlišoval. Nesúhlasím teda stým, že je to vlastná lenivosť, vedci sú zvyčajne veľmi zvedavý a táto zvedaosť ich ženie dopredu napriek únave a vyčerpanosti, takže hovoriť o lenivosti asi nie je na mieste.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vyskúšaj so svojim

zmyslovými orgánmi prežiť .... trebárs aj v Tatrách :-) možno si lne nerozumieme. Ja myslím zmyslové orgány ako také, nie pomôcky, ktoré nám ich podporujú.
S lenivosťou nesúhlasím ani ja, ale tie všetky otázky, ktoré kladieš... skúsil by si sa v pokoji dlhšiu dobu naozaj zamyslieť, čo nám to prinieslo? Kto má ten dlhší život? Kto si dokáže zabezpečiť liečbu väčšiny chorôb? Kto a na aký účel sa dostal hore aj dole? Prečo a pre koho vlastne tí vedci pracujú? Skús rozmýšľať o ľudstve, nie len o meste, v ktorom žiješ... myslíkm to v dobrom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

zivot cloveka

sa velmi nepredlzil a ak, tak len vdaka chemickemu zvladaniu chorob,
fyzicke vykony sa nezvysili, skor klesli a ak stupli, tak len vdaka biochemickym stimulatorom,
dusevne vykony rastu mierne v oblasti inteligencie a klesaju v oblasti emocii.

Zvedavych vedcov je tak malo a su na okraji spolocnosti, takze su skor ako uchylka. Keby nie lenivost a tuzba po pohodlnom zivote, pripadne tuzba po zbohatnuti z vynalezov, ktore motivuju statne aj sukromne institucie financovat vedu, tak veda skomira niekde pri beta rozpade, pozorovani Marsu, elektrine a pestovani hybridov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Keby to všetko platilo

tak sme pred apokalypsou. Našťastie svet nekončí za našimi humnami. Našťastie vo svete sú aj ľudia s inými hodnotami ako v našom okolí. Je mi ľúto keď počujem posudzovanie vedcov ako ľudí, ktorým ide len o peniaze. Nie skutočný vedci sú o niečom inom. Keď chceme posudzovať pokrok vo vede tak asi musíme nastaviť krok na minimálne 100 rokov a možno zohľadniť aj dve svetové vojny posledných 100 rokov. Určite sa nedajú očakávať denne objavy ktoré zmenia svet, ale vážiť si najväčšie mozgy sveta by bolo ľudské. Veda vždy postupovla malými krokmi dopredu a neraz aj veľkým skokom nazad, ale sa nezastavila vždy sa našiel niekto, kto to kúsok potiahol dopredu. Toto je moje presvedčenie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

kto hovoril, ze

vedcom ide o peniaze? Ja som napisal, ze vacsina vedcov pracuje preto, lebo dostavaju na svoje badanie peniaze. To je zasadny rozdiel. Lebo vtedy neurcuje, co sa bude skumat zvedavost vedca, ale zaujmy financnika.
Vdaka tomu sa niekedy pracuje aj na dost nezmyselnych temach (napriklad ako odvratit globalne oteplovanie). Pracuju na nich desattisicky vedcov. Tipni si, kolki by studovali globalne oteplovanie, keby boli motivovani len vlastnou zvedavostou a mali si vyskum platit sami alebo sami si nanho zhanat peniaze od sukromnikov?
Alebo vyskum elementarnych castic? Ten by nerobil prakticky nikto, lebo ziadny sukromnik by nedokazal zaplatit urychlovac a detektory. Vyskum astronomie podobne. Keby vyskum genetiky nesluboval velke zisky farmaceutickych firmam, prakticky nikto by si nemohol dovolit ho robit iba z cirej zvedavosti.
Uz davno neposuva vedu vpred cira zvedavost, ale zaujmy ekonomov. A veda tym trpi ...
zial.
Ano, v istom zmysle sme pred apokalypsou. A nie jednou. Malokto si ich uvedomuje.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Skôr sa obávam,

že zdokonaľoanie zmyslov je bludnú kruh, pretože práve to je to, na čo sa práliš upíname... na blaho zmyslov. Pripadá mi to, akoby sme robili všetko preto, aby sme prijímali len tie pozitívne a dobré vnemy. Otupilo nás to a zabúdam ne to, aký vlatne zmysly majú ozajstný význam
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Príroda

s nikým žiadnu hru nehrá, ani na remízu, ani na to, že nám odhalí, čo sama "chce". Príroda tu proste je a my sme jej súčasťou. My ju (a seba) pozorujeme, ona sa nechá pozorovať, bez toho, že by sa do toho starala. A aké uzávery my z tohoto pozorovania urobíme, je naša vec a prírodu to pramálo zaujíma. Možno preto, že my aj s našimi uzávermi sme tiež jej súčastou.
:-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"naši spomínaní vedci sa ocitajú až príliš často v takejto situácii"
Obavam sa, ze autor nie celkom dobre pozna, v akych situacich sa ocitaju vedci ...
akosi mu uniklo, ze pri pozorovani vlastnosti castice sice zmenime vlastnosti castice, ale zmenime vlastnosti po porozovani, nie pred pozorovanim, takze nie je pravda, co pise, ze vedec "Teda nemôže objektívne popísať jej stav, polohu ani podobu".
Moze, iba to robi prostriedkami, ktore ludom bez patricneho vzdelania su tazko uchopitelne.
Ano, castica medzitym ziskala ine vlastnosti, ale je tu druhy moment, na ktory autor akosi zabudol. Vlastnosti castice, ktore zistime pri konkretnym podmienkach, su pri rovnakych podmienkach rovnake v celom celucickom poznanom vesmire a nielen teraz, ale aj v celej jeho minulosti. Takisto vlastnosti castice, ktore castica nadobudla po pozorovani. Elektron je vzdy a vsade elektron a co svet svetom stoji, vzdy mal naboj 1. Atom vodika je rovnaky na Zemi aj v celom vesmire. Spektralna ciara vodika je az strasidelne univerzalna a pokial by existoval Boh, nemoze byt dokonalejsi.

A k tej logike a siestemu zmyslu ...
autor akosi pozabudol na pamat. Ona je "ten niekto v pozadi". Aj ked v skutocnosti je iba v podvedomi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nesúhlasím,

ale nepotrebujem o tom viesť argumentácie. Myslím, že v tomto prípade je môj diskutujúci priateľ človek, čo už odhalil to niečo v pozadí. Ja mám pred sebou ešte dlhú cestu... musím teda dozrieť.
Skúil si prezrieť na populárnej úrovni kvantvu mechaniku? Závidím Ti, že tomu rozumieš :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nie je mi celkom jasné, čo chcete povedať. Možno som zle pochopil Vašu úvahu.

Ale: je to predsa samotný akt merania, samotné pozorovanie, ktoré spôsobí, že častica (objekt) sa z nejakej superpozície stavov dostane do stavu s ostrou hodnotou danej veličiny. Navyše, keď sa rozhodneme merať veličinu A, po meraní nevieme nič povedať o "objektívnej", skutočnej hodnote inej, nekompatibilnej veličiny B. Meraním teda nemôžeme určiť stav častice kompletne, len niektoré jej vlastnosti. Myslím, že práve preto sú slová autora článku (aspoň v tomto ohľade) správne...skutočne nevieme zachytiť objektívne všetky vlastnosti častice, len tie, ktoré nám prírodné zákony umožňujú (za predpokladu, že kvantová mechanika je aj po interpretačnej stránke OK, čo je čím ďalej, tým menej isté).

Tým nechcem spochybňovať objektivitu vedeckého poznania ako takého, som presvedčený, že JE objektívne. Otázka je, nakoľko vedecké poznanie odráža, či vyčerpáva realitu.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME