Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Tri vody - najstaršia vysoká pec v Uhorsku? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem.

Perfektný a kvalitný článok.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Titulky

Veľmi pekný a zaujímavý článok. Chcelo by to pridať ešte titulky k obrázkom. Mnoho ľudí zaujmú práve obrázky a výstižné titulky veľmi pomôžu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

krasny clanok

vysvetlujuci, ze preco Slovesnko bolo najpriemyselnejsou castou Uhorska
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

priemyselne slovensko ale bez prosperity

zaujimave, ze to tak vyznelo, ze slovensko bolo najpriemyselnejsou castou slovenska,.. mne sa to az tak ruzove nezda, napriek niektorym prvenstvam v oblasti banictva a spracovania nerastnych surovin,... mozno preto sa mi to nezda, ze s prosperitou podnikov nestúpala aj zivotna uroven obyvatelstva, mzdy boli vzdy na hrane prezitia a okrem profesie v priemysle sa ludia museli zivit aj obhospodarovanim pody
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pozor

Samotne Uhorsko bola agrarna krajina. Cely jeho priemysel bol sustredeny na Slovensku...

Co sa tyka kapitalovo narocnejsich odvetvi, vsetko bolo v rukach Zidov, resp. Nemcov /banictvo, hutnictvo, kovospracujuci priemysel/, ale sever Slovenska bol aj autonomny, hlavne islo o garbiarske dielne.

Treba sa posriet do dobovych statistik...Slovenska priemyselna komora k 10temu vyrociu CSR v roku 1928 vydala suhrnnu spravu o stave priemyslu na Slovensku, kde su podrobne statistiky vyroby, zamestnanosti podla odvetvi mam pocit ze od roku 1910 /Uhorsko podla oblasti - Slovensko, Madarsko, Sedmohradsko/do roku 1918a CSR do roku 1928....

tam krasne vidno, ako po roku 1918 doslo k upadku priemyslu na Slovensku a Slovensko sa stalo agrarnou krajinou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

slovensko agrarna krajina

Ak sa Slovensko stalo agrarnou krajinou po roku 1918, stalo sa tak zrejme vznikom Ceskoslovenskej republiky, ked Slovaci stratili previazanost na trhy v Madarsku, celili ceskej konkurencii a ked viacero dolezitych podnikov bolo prenesenych do Ciech,..bohuzial pristup k tej publikacii nemam
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

veľmi

dobrý článok K+
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Re:

Ďakujem za krásny blog
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

moj krstny otec roky byval v tom dome,co je hned vela pece...ako deti sme sa tam hravali na skryvacku...niekolko krat som citala tu tabulu,nikdy ma ani nenapadlo,overit si,co je tam napisane...tak ci tak,tato pec bude vzdy specialna...pre mna...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

tažko povedať, odkiaľ čerpali zostavovatelia informačnej tabule, ja som čerpala od nich a potom z kníh, ktoré vydala Podbrezová a upozornila som na to, čo mi nejak nesedelo,...tvoj krstný otec teda býval priamo v objekte železiarní?, čím bol? ...dodnes je ten objekt obývaný... možem ti len závidieť, že si sa mohla hrávať na takom špeciálnom mieste, obklopenom krásnou prírodou a objavovať niečo, čo už nikdy nebude také, aké bolo kedysi
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

mila autorka,

"je až nepochopiteľné a zarážajúce, že naši historici si nedokážu overiť a zjednotiť fakty"
veda prave preto vedie k pravde, ze nedopusta zjednoteny nazor tam, kde nema dostatocne preukazane fakty. Inak by mohla skoncit ako moderna alarmisticka klimatologia alebo uz nastastie historicka Lysenkova genetika.
Na existenciu vysokej pece pri Dobsinej v roku 1680 poukazuje jediny znamy zdroj, kniha Bidermana z roku 1857, cize 170 rokov po je existencii, bez uvedenia starsich autentickych dokumentov. Nakolko mi je zname, ziadne ine overenie Bidermanovho tvrdenia sa zatial nepodarilo objavit, takze nie je co zjednocovat. Charakter historickej vedy je taky, ze musi pracovat s neuplnymi faktami a pristupovat k nimi teda musi opatrne.
Knihu Banicky Gemer ani knihu o Zeleziarnach Podbrezova nemozno povazovat za vedecky zdroj, aj ked iste boli pisane odbornikmi.
Odporucam do pozornosti knihu "Dejiny hutnictva na Slovensku", kolektiv autorov pod vedenim prof. Schmiedla, z roku 2006 (ale ani tu nemozno povazovat za pismo svate, kedze historia banictva a hutnictva na Slovensku je este v plienkach - a pri sucasnom vztahu vladnucich politikov k vede este dlho ostane).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ale za samotny clanok

uznanlivo tlieskam.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ale patrilo by sa

doplnit literaturu, z ktorej si cerpala (napriklad aj historicke fotografie a nakresy).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Díky za tip na knihu. Doplnila som aj popis k fotkám a pridala som ďalšie dve fotky. Ešte jednu s vysokou pecou, kde je vidieť aj informačnú tabuľu odkiaľ som čerpala gro článku, a porovnávala s tým čo sa uviedlo v knihách, ktoré vydali Železiarne Podbrezová. Často mám jednu informáciu z viacerých zdrojov. Informácie z faktografických kníh železiarní mi potvrdzoval vo svojej knihe Laskomerský, banský lekár, ktorý pôsobil v Brezne v 50-60 rokoch 19. stor. a s prehľadom dokázal spísať takmer všetko, kde sa čo v tej dobe šuchlo. Kniha sa volá "50 rokov slovenského života". O vysokej peci v Červeňanoch, mám info priamo z informačnej tabule v Červeňanoch, a potvrdzujú to aj iné zdroje napr. kniha Baníctvo v Železníku. Kým som napísala ten krátky članok, prečítala som toho dosť a napísala som ho hlavne preto, aby som si sama usporiadala tieto poznatky a tiež preto, aby tí čo tomu rozumejú, opravili a doplnili to, čo som neopísala správne. A preto som vďačná za každú reakciu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

dejiny baníctva

Tak rozhodne by som netvrdil, že dejiny baníctva a hutníctva sú na Slovensku ešte v plienkach - to je hlúposť!
Miroslav Lacko
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vysoká pec v Ľubietovaj a v Dobšinej

Milá Janka, dovolím si niekoľko poznámok k Vášmu článku, vlastne k tomu záveru. Čiastočne odpoviem tým aj Edovi Kladivovi.
Na úvod vyvrátim Vaše obavy o prvenstve vysokej pece. Podľa archívnych dokumentov vysoká pec v Ľubietovej je naozaj (zatiaľ) prvou vysokou pecou, postavenou na území Uhorska. Historici, alebo autori si myslieť nemôžu, ale prezentované údaje musia podložiť dôveryhodnými údajmi z archívnych dokumentov. Ostatné údaje, ktoré nie sú podložené dôveryhodným zdrojom sa nemôžu považovať o historický údaj, ale môžu sa spomenúť. Tak je to aj v prípade vysokej pece v Dobšinej, o ktorej píše Biderman. Je to neoverený údaj z knižnej publikácie bez odvolania sa na konkrétny dokument a preto sa nemôže použiť ako fakt.
Nie je pravda, že naši historici si nedokážu overiť a zjednotiť fakty. Preto sa už v súčasnej odbornej literatúre dočítate ako o prvej o ľubietovskej peci a nie dobšinskej. Banícky Gemer bol vydaný ešte v roku 1973 a v tom období niektoré kritériá pri uvádzaní faktov neboli také prísne. A keďže v kolektív autorov boli aj z Dobšinej, tak v súčasnosti už im môžeme snáď prepáčiť, že Gemer chceli mať in.
Autori v novej publikácii Železiarne Podbrezová sa opierajú už o hodnoverný archívny údaj. Banícky Gemer, ako knižná publikácia takým z uvedených dôvodov nie je a autori pracovali z neoverenou informáciou. Zároveň však treba pripomenúť, že vysoká pec v Dobšinej v roku 1680 mohla byť postavená a pravdepodobne aj bola, nakoľko Bidermanov údaj aj keď sa nedá potvrdiť, nedá sa ani vyvrátiť, ale ako hodnoverný údaj sa nemôže uvádzať.
Na území Slovenska boli už aj pred vysokými pecami pece (napr. typu maša), v ktorých sa za určitých podmienok dalo taviť tekuté železo, ale hodnoverné dokumenty aj v tomto prípade absentujú.
Publikácia Dejiny hutníctva na Slovensku je exkluzívna publikácia, ale ako píše Edo, nie je písmom svätým, ale nie preto, že história baníctva a hutníctva by bola na Slovensku v plienkach, (Napr. Dejiny baníctva na Slovensku I. II. z tej istej edície, ako Dejiny hutníctva) ale skôr z dôvodu, že autori, najmä keď nie sú historici, si niektoré údaje overia zle, alebo ani neoveria. Vážna chyba (nepozrel som sa, ktorá je to kapitola) je v Dejinách hutníctva v kapitole výroby železa pri tabuľovej maľbe Rožňavská Metercia (Svätá Anna samotretia), kde sa uvádza, že na obraze je najstaršie zobrazenie výroby železa (16.stor.). Tento údaj autori preberajú už niekoľko desaťročí jeden od druhého a nerešpektujú výsledky archívnych výskumov Š. Battu (Rožňavská Metercia, 1985), z ktorých je jednoznačné, že na Metercii sú zobrazené taviace pece na spracovanie - tavbu farebných kovov a nie šachtové (redukčné) pece na spracovanie železa (zobrazený banský závod na obraze je z konkrétneho miesta a v tom období sa tam ťažili strieborné a medené rudy). Pripomienku však autor tejto kapitoly žiaľ neakceptoval.
Na základe výskumov z roku 2007 sú v súčasnosti najstaršie ruiny vysokej pece v prielome Muráňky pri obci Bretka. Železiareň sa spomína v archívnych dokumentoch už v roku 1780, ako železiareň mimo prevádzku z dôvodu majetkových nezhôd.
Z obci Bretka vedie nový náučný chodník, ktorej jedna vetva zatiaľ končí na opačnej strane Muránky oproti ruinám železiarne. V budúcnosti sa plánuje sprístupnenie ruín premostením Muránky lávkou.
Odporúčam každému ako príjemnú prechádzku.
http://www.sopsr.sk/slovkras/n...
Ináč príspevok sa veľmi dobre číta. Použitú literatúru, popisy fotografií a zdroj fotiek by ste mohla ešte dodatočne doplniť. Osobne by som bol vďačný. Ináč taktiež tlieskam.
P. Horváth
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Veľmi pekne ďakujem za odborný výklad, aj za tipy. Čo sa týka tej prvej vysokej peci na Slovensku, musela som tie dve informácie postaviť proti sebe, lebo ak ide o nejaké prvenstvo, nestačí, keď sa aj použije jeden hodnoverný materiál a nerešpektuje sa, že existujú aj iné materiály, alebo aspoň indície, ktoré dané prvenstvo spochybňujú. Mohlo sa to napísať štýlom, že v Ľubietovej vznikla jedna z prvých vysokých pecí na Slovensku a nič by sa na jej historicite neubralo. No ak v Bretke našli ruiny prvej vysokej peci, tak Gemer je v stavbe prvej vysokej peci aj tak in.
Ale aj z tejto informácie vidieť, ako máme my Slováci málo prebádané dejiny, väčšina dobových zápisov ostáva v maďarčine, nemčine, latinčine, z čoho takmer nič nemáme a sú schované niekde v depozitoch, kde to nájdu skôr myši.

Inak autor článku O dobývaní nerastných surovín na území Dobšinej Mikuláš Rozložník na str. 136 z knihy Banícky Gemer sa odvoláva pri zmienke o prvej vysokej peci a druhej vysokej peci, ktorá bola postavená v rokoch 1703 -1712 na knihu Sbornik spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. Tak už len potom pátrať odkiaľ to vzali oni.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tri vody - Ľubietová: Súkromná škola

Tri Vody. Samota medzi Hroncom a ĽUBIETOVOU,na hranici brezňanského okresu. Za mohutným Ľubietovským Veprom (Vepars-srbsky) leží stará železná huta, ktorá mala v minulosti i 150-200 ovyvateľov. Cirkevne patrili TRI VODY vždy do ĽUBIETOVEJ. Pre deti hutníkov, žijúcich medzi vzdialenými horami, zriadilo tzv. "gverstvo" (správa vysokej pece na rudu) súkromnú školu, kde učievali starší robotníci a dozorcovia. 1. Daniel Šimkovič. Učil na Troch Vodách r.1861. 2. Karol Babylon. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1873 narodil sa r.1829 v Radvani. Po skončení IV. triedy gymnázia v B.Štiavnici bol zamestnaný v medenom hámre b.bystrickom, potom pre lámku stal sa " uhlomeračom" (Kohlmesser) na Troch Vodách .popri svojej ľahšej službe učil deti čítať, písať, rátať a preberal s nimi Lutherov katechizmus. Zápisnica spomína o ňom, že bol " mravov vlídných, v obcování s druhými snášenlivý" Pri svojich početných dietkach mával trojvodský šarár S.Wallentinyi vychovávateľov, ktorí vyučovali i robotnícke deti. V prítomnosti sú na Troch Vodách len 2 štátne horárne . ( opis z knihy: Dejiny ev.v. cirkevného sboru v Ľubietovej) za Veprom stretávajú sa tri potoky pri rumoch starej železnej vysokej pece.azda preto meno malej osady-TRI VODY. odtiaľ žblkoce studená vodička cez Osrblie do Hronca....tu zas hlboká dolina, zradné trasoviská lesných močiarov, úkryty vysokej čiernej zveri....beda nepozornému človeku, ak sem zablúdi. Východ je len na sever, pri liečivých prameňoch brusnianskych kúpeľov. Dolina "Peklo".....Pod Veprom široké sú grúňe...smelé sú srdcia ľubietovských furmanov, ktorí odtiaľ po strmých úbočiach vozia brvná na pílu...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

škola

Určite zaujímavé je dozvedieť sa o tom ako na Troch vodách žili rodiny banských robotníkov. Môžete mi napisať, kedy boli vydané Dejiny ev.v. cirkevného sboru v Ľubietovej, alebo z ktorého roku bol ten zápis. Vy určite viete aj kde presne bola baňa Jamešná. Kde sa nachádza? Do dedičnej štôlne sa ešte dá vojsť? Vy si myslíte, že prvá vysoká pec v Uhorsku bola na Troch vodách, alebo to bolo na inom mieste v Ľubietovej?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dejiny evanjelickej cirkvi Ľubietova

Archív v Ľubietovej bol v roku 1950 prevezený do Brezna a odtial do Banskej Bystrice. Obsahuje listiny, ktoré sú z hladiska historického najvzácnejšie svojimi zbierkami. Archív usporiadal mešťanosta a neskôr richtár Ľubietovej : Jozef Jarin Kmeť. zomrel r.1909. V roku 1939 začal v archíve dohladávať histirické deje ľubietovský farár evanjelický pán Ctibor Ján Handzo...v roku 1940 evanjelický konvent sa začal vážne zaoberať myšlienkou vydať dejiny Ľubietovej a poveril tovto úlohou farára Handza. V roku 1941 boli dejiny vydané v Ružomberku....sú tam zapísané mnohé historické udalosti, ktoré sa v iných knižných dielach ani slovom nespomýnajú....ktovie prečo?!
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Monika Nagyova: Rozčúlená Nemka v Tescu: U nás by sa to nestalo! 7 207
  2. Radovan Bránik: Neznesiteľná ľahkosť vraždy 7 017
  3. Jozef Drahovský: Počas týždňa mobility je MHD pre vodičov zadarmo iba niekde a len niekedy - Doplnené 4 870
  4. Ján Roháč: Motorkári, prečo sú vaše motorky také hlučné? 4 186
  5. Ľubomír Smetana: Polícia má pomáhať a chrániť alebo týrať cudzincov? 2 504
  6. Marianna Lipková: Rýchlo a zbesilo ( Z denníka obyčajnej učiteľky ) 2 468
  7. Václav Mika: Riadiť hlavné mesto nie je brnkačka 2 413
  8. Erich Mistrík: Slovenské mamičky, pekné dcéry máte 2 042
  9. Dominika Dongova: Ako spraviť ženu šťastnou? 2 039
  10. Marek Páva: Krajšia tvár Železnej studničky. Dočkáme sa niekedy? 1 828

Rebríčky článkov


  1. Martin Beňo: Progresívne Slovensko
  2. Peter Pipák: Humenné: Správa o stave mesta
  3. Vladimír Krátky: Mučili aj Imreczeho ?
  4. Tomáš Jurkovič: Kto bude parkovať v nových parkovacích domoch na sídlisku Ťahanovce?
  5. Denis Jacko: Rýmy, vlasy a posteľ
  6. Peter Bukov: Pozitívne inflačné čísla posilnili kurz eura
  7. Monika Plocová: Maminka je závislá
  8. Milan Lacúch: Egoizmus a individualizmus! Dva nosné piliere brány do záhuby
  9. Petra Babanova: V skrytosti a mlčaní
  10. Milan Lahučký: V Phnom Penhe sme videli viac ako bežní turisti

  1. Hoftych: Belgický novinár sa pýtal, že ako sa Trnava mohla dostať do skupiny
  2. Smer chce, aby ústavných sudcov volil parlament. Kiska návrh označil za nebezpečný
  3. Žitňanská sa rozhodla odísť zo strany Most-Híd
  4. Slovan skončil s debaklom 1:20. Urobí Trnava v Európe zázrak?
  5. Dievča vraj obťažoval gréckokatolícky biskup z Košíc
  6. Spravte nové referendum, vypočula si Mayová od európskych lídrov
  7. V Bratislave sa beží lepšie než na západe. Američanka prezradila prečo
  8. Na tréningu bol najlepší, v zápase zlyhával. Chlapec, ktorý zatienil Ronalda, je späť
  9. Robotníci plašili a trápili zvieratá v bojnickej ZOO
  10. Zrejme objavili vrak lode Endeavour, ktorej velil moreplavec James Cook

  1. A predsa sa stavia!
  2. SaS: Za horiace vlaky môžu rozhodnutia Andreja Danka
  3. Peter Nôta: Vďaka svedkom sme získali archív Paľa Rýpala
  4. SNS proti Slovenskému národu: Roztrhnutý vlak, uväznení cestujúci, horiace rušne
  5. Teológ Kocúr: Viem o slovenskom biskupovi, ktorý tiež sexuálne zneužíval deti
  6. Danko vykoľajil železnice: Horiaci vlak zanechal škodu na dvoch kilometroch trate
  7. Danko dusí Národ: Cestujúci z horiaceho vlaku išli 2,5 kilometra po vlastných
  8. Nepripusťme mediálne lynčovanie katolíckeho kléru!
  9. Teológ Kocúr: Viem o slovenskom biskupovi, ktorý tiež sexuálne zneužíval deti
  10. Demokraté v Senátu USA se snaží oddálit hlasování o Kavanaughovi

Už ste čítali?