Záhada Coburgovho stolíka - diskusia (strana: 1)

Záhada Coburgovho stolíka (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Hodnoť: mínus

Výborné!

Ďakujem za skvelý článok o Coburgovi. Vedel som že mal rád ženy, ale o tomto prípade som skutočne netušil. Normálne ste ma inšpirovali na taký minivýlet do Červenian, veď mám to len "cez kopec" :-)
Budem rád, keď aj naďalej budete písať o Gemeri...od krásnej prírody po históriu to tu je popretkávané zaujímavosťami.

Reagovať | 132

Marek Valko |

08.01.2013 22:45 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť: mínus

keby ste nieco zistili, dajte vediet

dakujem

Reagovať | 130

livete |

15.01.2013 10:55 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť: mínus

socha nad hrobom

V soche nad hrobom vidím zobrazenie najznámejšej legendy sv. Alžbety o zázraku ruží. Sv. Alžbeta, uhorská princezná, manželka Ľudovíta IV., napriek vznešenému pôvodu, nemala život "ustlaný na ružiach". Nadchla sa pre ideály Františka z Assisi, v čom ju podporoval aj jej manžel. V čase morovej nákazy pomáhala s čím mohla. Keď jej muž zomrel na mor, jeho príbuzní ju vyhnali z hradu. Utiahla sa do Marburgu, kde sa v nemocnici starala o chorých až do svojej smrti vo veku 24 rokov. V živote svätice a Márie T. mohla byť nejaká analógia. Možno mladosť (Coburg si Máriu pamätal práve vo veku okolo 24 rokov), možno súcitnosť (Mária žila v dobe krízy, keď vyčíňali epidémie, mohla patriť k lepšie situovaným ľuďom a pomáhala núdznym).
Posledný nápis na Coburgovom botanickom stolíku "prvý a posledný z môjho veľkého rodu", nemá priamu spojitosť s Máriou T. Len ak takú, že práve v roku 1934, po smrti Márie tu na Slovensku Coburgovi došlo, že je koniec. Koniec jeho ambíciam vládnuť. Tým "prvý a posledný môjho veľkého rodu" nemyslel na nikoho iného ako na seba. Bol prvým cárom svojho rodu a podľa seba aj posledným veľkým cárom. Jeho ego bolo dostatočne ranené nato, aby to napísal, pretože tu na Slovensku mu dali pekne pocítiť, že jeho doba je nenávratne preč, že jeho majetky už nie sú tak úplne jeho majetky a ak ich chce užívať ako trpený hosť, bude sa od neho vyžadovať úslužnosť. Rok 1934 bol pre neho pochopením vlastného konca a tak už nič viac na stolík nepripísal.
Ak to tak aj nebolo, mohlo byť to byť jedno z vysvetlení.

Reagovať | 130