Nedeľa, 22. október, 2017 | Meniny má Sergej

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Praslovančina - vznik neurčitku (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

sanka dolu sefe :-)

z ktoreho suhvezdia ste peileteli ? :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

daju sa na to balit baby?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

supis ... bolo by dobre, keby si ponukol nejaku tabulky s vyslovnostou, lebo fakt netusim, ako mam citat "a" s vlnovkou, alebo "c" s chvostikom :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobre, spravím to. Asi to bude užitočné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

:) chcel som si tak pre seba nahlas povedat, ako asi znela praslovancina, ale stroskotal som na tom,ze viac ako polovicu znakov neviem vyslovit. daktore znaky sa podobaju na cyriliku, napr. zaniknute ruske pismeno "jat", alebo tvrdy znak, ale zrejme ich treba citat inak.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

....... a teraz prosím po slovensky... :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Fuha, historicka lingvistika mi vzdy pripadala tak trochu ako "ezotericka" disciplina (napriek tomu, ze viem, ze je to jedna z mala humanitnych vied, ktora prisla pomerne spolahlivo na nieco ako "prirodne zakony"). Ale skúsim si "rypnúť": Ako vysvetlíš vznik "neurčitkov do kríža", ktorými zvyknem plašiť zahraničných záujemcov o štúdium slovenčiny?
Typický príklad:
.
viesť - ja vediem
vedieť - ja viem.
.
Je to len náhoda, že nesúlad medzi kmeňom infinitívu a prézensu vychádza zhodou okolností takto, alebo tam niekde v histórii došlo k nejakému umelému zásahu?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Jednoznačne ide o umelý zásah

lenivých lektorov, ktorí sa snažili odplašiť zahraničných záujemcov o štúdium svojho jazyka.. :o))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

viesť / vedieť

Dobrý názov, že "do kríža". Je to výsledok hláskoslovného vývoja u dvoch rôznych dvojíc. Vedieť je sloveso určitého typu od predslovanského koreňa *weid-, viesť je sloveso iného typu od iného koreňa *wed-. Náhodou to tak vyšlo, že sa akože prelínajú:

viem < *woid-mi
vedieť < *woid-eje-tei

vediem < *wed-o-m
viesť < *wed-tei
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Super, klubuk dole.

Mna uz strasne vela rokov trapi ze preco v slovencine ( a v tych slovanskych jazykoch kde viem do 5 napocitat) sa pocita:
1 muž
2 muži
3 muži
4 muži
5 mužov
?
1 mužčina
2 mužčiny
...
5 mužčin

Suvisi to nebodaj nejak s dualom, ktory v slovencine davno zanikol, ale v slovincine je dodnes?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

" Na druhej strane niektoré ďalšie, odľahlé reči s inou štruktúrou" -- napr. bulharčina :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Máš pravdu. Ale v bulharčine neurčitok zanikol. Ja som mal na mysli skôr jazyky, kde nikdy nebol.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Super, len tak ďalej, asi si dám tento blog do RSS, lingvistika ma vzdy fascinovala (formou krátkych popularno naucnych clankov :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Koncovka -ti

Takže, aby som tomu dobre porozumel: Koncovka -ti, ktorou sa tvoril neurčitok, je v podstate datív, k čomu nominatív je teda -t&#1100;, ako dlan&#1100; - dlani, †lišit&#1100; - lišiti xotjo&#796; (***k rozlíšeniu chcem). Tým pádom je to tá istá koncovka, ktorá urobila podstatné mená i z čísloviek (pę, šes, devę > pęt&#1100;, šest&#1100;, devęt&#1100;, resp.), že?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Chyba

Prepáč, unicode znaky sa takto prekrútili, má to byť takto:
&#1100; = mäkký jer
&#796; = ogonek (na nosové o)
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME