tiez to mam uz 3x za sebou. Naposledy pred styrmi mesiacmi, prave na Velky Piatok :-) A neviem, kto to vymyslel, ze kazdy dalsi raz je to lahsie. Ja by som povedala, ze presne naopak....
aj ja chcem take... vlastne ja uz asi nechcem nijake, ale keby nahodou, tak by potesilo, keby to malo hladsi priebeh, ako moje dva porody.. oba prelezane na chrbte s monitorom na bruchu, ozvy dietata nebezpecne klesajuce pri kazdej kontrakcii, omotane pupocniky, pri druhom dokonca klieste, ze nech sa paci :) ale aj horsie mohlo byt, uz prebolelo :) Zuz, a dvojky sli ako? CS ci nebodaj prirodzene? ak mozem byt zvedava :)
gratulujem k dvom krasnym detickam. Ja mam doma dvojmesacneho borca, na chrbte som prelezala tretinu tehotenstva, bo maly sa hrabal von prilis skoro, pri porode som dieta nevladala vytlacit, uz ho chceli tahat vakuumextraktorom, kriesili ho, potom bol v inkubatore na pozorovanie, mne este robili cistenie v celkovej narkoze, ale chvala Bohu vsetko dobre dopadlo a sme obaja v poriadku. Porod inak nijako hrozne nebolel, asi ze to tam bolo uz dopredu predpripravene :) Este aspon na jedno sa urcite dam :)
Pohľad na môjho malinkého syna bol tým najkrajším darom od života - bolesti prejdú, ale cítiť vôňu a prvý dotyk dieťaťa je to, na čo nikdy nezabudneme.... Však maminky?K+ A potom sú tie najmúdrejšie na svete: http://karinkovacova.blog.sme....
ale tych nezabudnutelnych krasnych okmihov je potom este ovela viac... :) nastastie, niecim treba vyvazit tie chvile, kedy deti robia neplechu :) mimochodom, krasna kozliatkovska rozpravka, kolko rokov mal vtedy syn?
je častokrát nič proti tomu, koľko bolesti bude ešte v živote od toho malého "uzlíka". Ale aj tak, pôrod bol pre mňa ničivým a zlým zážitkom na celý život. A aby som sa v tom utvrdila, po roku som si to zopakovala a povedala, nikdy viac!!! a stalo sa - nikdy viac!!! Nuž čo, je to zákon prírody. Nič proti "uzlíkom", tie sú v tom nevinne. Iba každá žena si naivne myslí, že ona to hrdinsky zvládne a bude na to krásne spomínať. Aj ja som sa potom tak tvárila, že dalo sa to ... ale, ako hovorím: nikdy viac!!!
ktore na porod spominaju s radostou, ako na skvely zazitok. Ja spominam s radostou len na tie chvile po porode, ak si odmyslim hojenie :)) to ako som sa nevedela vynadivat, a skumala som kazdy zahyb a hladala som na nom toho a toho crty.. :) dokonale stvorenie. Teraz uz aj rozky vykukli :) ale aj tie su dokonale :))) Kebyze pojdem niekedy do tretieho dietata, myslim, ze sa budem porodu obavat o to viac, ze uz by bol treti a ja viem, co porod obnasa. Pri druhom porode som si vravela ze bude lepsi, nestalo sa, presvedcila som sa o tom, ze porod sa skratka naplanovat neda a kedykolvek sa moze zvrtnut. Je to skratka riziko. Ktore vsak väcsina zien je ochotna pre ten uzlik podstupit :) Ale inak, k tomu ze su kazda naivne mysli, ze to hrdinsky zvladne... faktom je, ze sme to zvladli, kedze sme tu a mame nase kvietky lubezne :) takze sme vlastne hrdinky :)
Pri druhom porode som si vravela ze bude lepsi, nestalo sa, presvedcila som sa o tom, ze porod sa skratka naplanovat neda a kedykolvek sa moze zvrtnut. Je to skratka riziko. Ktore vsak väcsina zien je ochotna pre ten uzlik podstupit :)
Toto by som dala ako povinnu cedulku na kazdu porodnu salu :)
O to prijemnejsie je, ked sa vsetko podari hladko. Blahozelam k drobcom :)