Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Vážime si slovenčinu? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

veru

Je tam naozaj mnoho chýb, no to je jedno. Slovnú zásobu netvoria IBA spisovné slová. Na to netreba zabúdať, drahí slovenčinári...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Názvy krajov nemali byť s veľkým písmenom ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

neistota alebo ignorovanie

Pavel písať o tom ako sa ignoruje kodifikovaná slovenčina, je nosením dreva do lesa. Keď sa prijal zákon o ochrane slovenčiny, myslel som si, že sa niekto rozhodol tomu urobiť prietrž. Možno niekto aj chcel, ale zvrhlo sa to na povinnosť používania štátneho jazyka a nie ochranu slovenčiny zo strany štátu. Pokiaľ štát používa slovenčinu ako štátny jazyk, malo by byť jeho psou povinnosťou, aby sa ho snažil zachovávať v kodifikovanej podobe. (Čistota reči v štátnej televízii, v materiáloch v štátnom jazyku atď.)
Pokiaľ ide o používanie vulgarizmov, je to na jednej strane otázka "dohody", ktoré slovo je vulgarizmom a na druhej strane absencia zmyslu pre aristokraciu svojho ducha. Pokiaľ ide o dohodu. Napríklad slovo buzerovať. Nestretol som sa s niekým, kto by ho považoval za vulgarizmus. Je to proste prenasledovanie za maličkosti. Ten kto buzeruje je ***** Ale so slovom ***** sú už problémy, asi preto, že môže ísť aj o označenie homosexuála. Pre niekoho je to vulgarizmus, pre niekoho nie. Ten, kto bežne používa vulgarizmy v svojom prejave sa v očiach ľudí s aristokraciou ducha deklasuje. Ak to nechápu je to ich problém. (Pokiaľ sa s nimi nedostanú na televízne obrazovky.)
===
V podstate teda s tebou súhlasím.
Pokiaľ však ide o diakritiku v e-majloch, nemusí ísť o ignorovanie diakritiky ale o neistotu. Vzhľadom na rôzne zakódovanie znakov s diakritikou v závislosti od používaného operačného systému, môžu byť u niekoho nečitateľné.
Dostal som už pár takýchto majlov a aj moji adresáti sa sem tam ozvali.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ad vulgarizmy

Používané striedmo, triezvo a na správnom mieste/vo vhodnej situácii sadnú ako ***** na šerbeľ. Súhlasím, že slovný prejav sa nemá obmedziť na požívanie jediného slovesa k opisu akýchkoľvek činností, tým viac, že sloveso sa pôvodne týkalo kopulácie. To je bieda jedincovho prejavu a zrejme i jeho duše. Ale zavše je jadrné a úderné, ak namiesto zložitého opisu nejakého nesympatického človeka (a jeho nemilých vlastností) dotyčného označíme jediným slovom (ktoré má pôvod v slove kohút, mimochodom). To skrátka sadne, a každý vie, na čom je.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Možno len treba nájsť správny výraz pre toho, kto buzeruje. napríklad buzeratér.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

peľasť, tôňava a podobné slovné mátohy

Je to večný spor - či demokraticky zdola, či direktívne zhora. Či má jazyk rešpektovať užívateľov a odvíjať sa od ich potrieb, alebo ho má nariadiť nejaká (?) autorita. Ktorá urobí z hasičov požiarnikov, aby o pár desaťročí zas uznala hodnými existencie hasičov. Keď vidím učebnice slovenčiny pre ZŠ, potkýňam sa o slová, ktoré žiadny normálny človek v reči ani v písomnom prejave nepoužíva. Význam niektorých slov som dcére prácne vysvetľoval, inde som kapituloval. Neviem, čo znamená čemeriť sa, asi som ešte nebol sčemerený.

Môj osobný názor: Škoda, že pred 150-200 rokmi nevyhrala Kollárova koncepcia, a namiesto češtiny máme osobitný jazyk (ani to Československo by sa zrejme nerozpadlo, keby...). Ale to sú dnes jalové úvahy. Proti zbytočnej a často nezmyselnej zložitosti slovenčiny sa však ohradiť môžeme, tu a teraz. Jazykovedný ústav predsa nie je dáka diktatúra. Či hej?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Neuveritelne

Vzdy sa najdu povysenci, ktory svoje pohrdanie inymi nazyvaju laskou ku slovencine.
-
Zaujimalo by ma, preco tento panko nevyklada, ze povedat "v prvej lavici" je nespravne, ale ma sa pouzit "v samoprvej lavici" (stav este pred 70-80 rokmi)
-
Zaujimalo by ma, preco tento panko nepise: "Zeny pracovaly", ale "Zeny pracovali". (stav este pred 50 rokmi)
-
Zaujimalo by ma preco tento panko nevyslovuje "y" inak ako "i" v slovach ako "ryba/tri, mi/my, byt/bit" (stav velmi stary, ale znovuoziveny a zakonzervovany v pravopise, v case, ked uz NIKTO tak nehovoril...)
-
-
-
Je to preto, ze jeho pohlad je povrchny a plytky. Jeho obmedzenost mu nedovoluje pochopit, ze slovencina sa vyvyja a meni. Je zafixovany na jeden stav, a ma pocit, ze vsetko ine je zle.
-
Skoda, ze si neuvedomuje, ze presne ludia ako on, by jeho dnesny pravopis, vyslovnost, gramatiku oznacili za buransku.
-
Skoda drat klavesnicu nad ludmi, ktory sami seba o 100-50 rokov oznacia za *****.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

vývoj jazyka

Reagujem na vetu syna muža:
"Jeho obmedzenost mu nedovoluje pochopit, ze slovencina sa vyvyja a meni"
Ide o to, či slovenčina sa vyvíja v duchu svojich zákonitostí, alebo ju niekto špatí a pokladá to za vývoj slovenčiny.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

hahaha

skus mi vysvetlit prirodzenost zakonitosti, ktora viedla k napriklad:

Hlavné hláskoslovné zmeny v psl. základe slov v 10. stor.
---- zánik intervokalického ǐ a zmena dvoch krátkych vokálov na jeden dlhý, jednak vnútri slov a tvarov, napr. poĭas na pás, jednak na konci slov a tvarov, napr. dobroĭe na dobré
---- zánik a vokalizácia jerov
---------- v slabej, nepárnej polohe počítajúc od konca, jery zanikajú a
---------- v silnej, párnej polohe počítajúc od konca, jery sa vokalizujú dьnьsь – dnes, tzv. Havlíkovo pravidlo, vývin odlišný v jednotlivých oblastiach slovenského územia
---- denazalizácia (zánik nosoviek)
---------- ọ na u na celom území Slovenska dọbъ – dub
---------- ę odlišný vývin (porov. z psl. pętъkъ - piatok – pátek – peitok a i.)
-niektoré mladšie zmeny
--- zmena g na γ a h (Vag – Váh, Galgóc - Hlohovec, Gron – Hron; zachovaná skupina zg, mozgy, rázga a v prevzatých slovách agát, cigáň, gajdy, grúň, vo vsl. muha, uho – vplyv maďarčiny
--- asibilácia (zmena ď na dz, ť na c), v oblasti severnej západnej slovenčiny a vo východnej slovenčine (dzeci, dzedzina, cicho)
--- vznik zdvojených spoluhlások v strednej časti zsl. nárečí, v strsl. nárečiach nie sú. dl > ll, dn > nn: sallo, šillo, stunna, hlanní ale aj masso, kašša

Morfologický vývin slovenčiny
- Gramatické kategórie (menné a slovesné – rozdiel oproti súčasným – zanikol duál, minulý čas; zanikli tvary minulého času aorist, imperfektum, staré plusquamperfektum a i.)
- Historická morfematika (vývin koreňových morfém – alternácie
k/c, h/z, ch/s-š, vývin gramatických - koncovkových morfém)
- Historická paradigmatika.
- substantíva mali kmeňové skloňovanie: samohláskové kmene o- kmene - chlap, mesto, io-kmene – kováč, meč, pole, u-kmene - syn, a-kmene - žena, sluha, ia-kmene - ulica, i-kmene – kosť, dlaň, ьio-kmene – znamenie, ьia-kmene - pani; spoluhláskové kmene n-kmene – kamy, kamene, r-kmene – mati, matere, s-kmene – nebo, nebese, nt-kmene – z psl. telę, telęte – teľa, teľaťa. Zbližovanie jednotlivých vzorov. Skloňovanie podľa rodov.
- adjektíva mali skloňovanie menné a zložené. Menné malo
prípony substantív G sg. dobra chlapa. Zložené skloňovanie
tvoril menný tvar adjektív a tvar zámena iь (on). Po kontrak-
cii vzniklo zložené skloňovanie, ktoré sa používa dnes.
dobrьiь – dobrý, dobrajego – dobrého. Menné skloňovanie
zaniklo, zostali stopy dlžen, dlžna, hoden, hodna, vinen.
- slovesá atematické (byti, dati, dati, vědědi, jěsti a imati)
osobné prípony sa pripájali priamo ku koreňu, t. j. bez
tematickej morfémy. Tematické slovesá tvoria svoje
tvary pomocou tematických morfém (-é-, -e-: ňes-é-š,
ňes-e-š; -ňe-: pad-ňe-š; -je-: kry-je-š; -í-: pros-í-š; -á-:
vol-á-š; -ě-: rozum-ě-š. Zánik viacerých typov minulého času
(aorist, imperfektum, staré pluskvamperfektum)

Vývin slovenskej lexiky
- Historická slovotvorba
- zánik starších slovotvorných postupov
- alternácia – slová sa tvorili pomocou striedania, alternácie
vokálu v koreni (zьr : zer : zor, dnes pozor, výzor, priezor
- reduplikácia – zdvojenie

Prevzate z Sylabus predmetu "Vývin slovenského jazyka a dialektológia" doc. PhDr. Jana Skladaná, CSc.

ZAKONITOST JE ZAKONITOST AZ SPATNE!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

...

Bohužiaľ, text je pre mňa nečitateľný. Zrejme sa kódovanie diakritiky na tvojom počítači neráči s mojim.
Ale bez ohľadu na to.
Vývoj jazyka je jedna vec a kodifikovanie formy jazyka zas druhá. Odborníci na jazyk, ktorými by mali byť jazykovedci (ja ním nie som) by zas mali ustrážiť, čo áno a čo nie. Teda vývoj usmerňovať.
Napríklad slovo "preposlať" osobne považujem za niečo, čo sa prieči zákonitosti slovenčiny.
Koreňom slova je slať. Z toho vyplýva, že "prepo" by mala byť predpona. Je to skutočne predpona, alebo opičenie sa podľa vzoru send - resend.
Reakcia z JÚLS nemá voči slovu preposlať námietky. Mne to trhá uši, aj keď to používa možno každý, kto píšeš e-majly. Ak mám pravdu, že slovo preposlať je proti zákonitostiam slovenčiny, tak by mala JÚLS zujať iný postoj a nie pasívne mlčať, alebo takýto vyývoj schvaľovať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ustav skuma kam sa slovencina ubera, on jej vyvoj neriadi.
A nema jej vyvoj ani usmernovat, lebo stale vznikaju
nove zakonitosti. Hod nazov predmetu a ucitela do googla a mas to citatelne. Som zvedavy na tvoje
vysvetlenie.

A skus premysliet slova:prepisat preucit presunut prerobit prestavat
vsetky vyjadruju zopakovanie cinu. Su snad neslovenske?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

synovi človeka

1.) Aký názov predmetu máš na mysli? Neviem ani, čo myslíš pod učiteľom v google.
Ale čo je google, to viem. Však som hlavička. :)
2.) Pokiaľ ide o tebou uvádzané príklady - prepísať, presunúť, prerobiť, prestavať - rešpektujú zákonitosť slovenčiny. Skladajú sa z predpony "pre -" a príslušných kmeňov.
Pokiaľ ide o slovo "poslať" skladá sa z predpony "po-" a kmeňa "slať". To tiež rešpektuje zákonitosť slovenčiny.
Ale slovo "preposlať" sa skladá z predpony "pre-" ďalšej predpony "po-" a až potom kmeňa "slať"?
Zdá sa však, že to nie je argument proti slovu "preposlať", lebo slovenčina pozná aj slová "prepočuť" a "preporodiť". "Čuť" a "rodiť" sú kmene. Že by výnimka z pravidla? Výnimka kvôli tomu lebo napríklad slovo "prepočuť" nenahradozovalo iné slovo, pretože také nebolo? Pokiaľ ide o slovo "preposlať", v minulosti sa pre posielanie prijatého ďalej, používalo slovo "postúpiť". Ak je pravdivý môj dojem (výmysel) o výnimke popisanej vyššie, tak v tomto prípade výnimka nie je na mieste, pretože slovo "postúpiť" sme mali a máme a má ten význam, ako novotvar "preposlať".
A len tak na okraj, tebou uvedené slová nevyjadrujú zopakovanie činu ale nápravu činu. Niečo bolo napísané. Ak to niekto prepíše, vznikne niečo nové. Niečo bolo urobené a následne prerobené. Zas vzniklo niečo nové. Ale pri postúpení pošty ďalej nevzniká nič nové.
Predpona "pre-" sa však používaj aj v iných slovách, ktoré nemajú nič spoločné s "opravou" činu.
Tak ani to nemôžem použiť ako argument.
Dnes ráno mi prišlo na rozum aj iné slovo, ktoré malo skladbu predpona, predpona, kmeň. A bolo to slovo, proti ktorému som nič nemal. A to úplne vyvrátilo môj výmysel o výnimke.
Nakoniec mi nezostáva nič iné, len argument "Ak sme doteraz postupovali, prečo máme preposielať?" Načo môže oponent argumentovať vývojom jazyka. A mne už zostáva len pochybovať o tom, či je takýto vývoj na mieste.
A ešte k tvojej prvej vete o funkcii ústavu. "Ústav skúma, kam sa slovenčina uberá, on jej vývoj neriadi". Slovenčina vo svojom komplexe je bohatšia ako jej kodifikovaná podoba. Kodifikovaná podoba nevzniká len sama od seba, ale je niekým regulovaná. Či už politicky alebo odborne. A jazykoví odborníci by mali dbať o to, aby sa neroztvárali nožnice medzi kodifikovanou formou a ostatnou len preto, že sa do nekodifikovanej podoby preberajú cudzie vozory, ktoré sú nepotrebné. Možno pohodlné, ale jazyk znehodnocujúce. Pričom pohodlné neznamená zjednodušujúce.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

mas moj respekt

za to ako vedies diskusiu.
-
A teraz k veci:
predosiel si moj pripraveny argument, ze retazenie predpon je v slovencine normalne. Teda podme k zaveru: Mozes mat pocit aky chces, to je totiz zakladny znak vyvoja. Niektore veci ludia pocitovo odmietnu a teda v slovencine zaniknu a ine sa vziju. Slovencina je ziva a jej zivot su prave pocity ludi. A to ma privadza k finalnej poznamke:
-
Slovencina je bohatsia ako jej kodifikovana verzia, ale velmi sa mylis, v tom, ze noznice, ktore sa roztvaraju sa zatvaraju orezavanim zivej slovenciny, oni sa zatvaraju tym, ze kodifikovana verzia sa meni, aby zodpovedala zivej slovencine.
-
Tvoja poziadavka, aby inych pocity niekto reguloval je trochu nemiestna. Vyvoj slovenciny sa neda prikazovat, ale na druhej strane kultivacia je mozna prikladom. Ked sa priklad vzije, tak sa stava sucastou zivej slovenciny, ked sa nevzije umiera. Z tohto hladiska je podla mna nezmyselne hodnotit slova, spojenia na spravne/nespravne. Ale na vhodne a nevhodne, s tym, ze spravnost rozhodne cas. Napriklad sa ako nespravne hodnotilo spojenie: "zajtra mam meniny" a pozadovalo sa pouzivat "zajtra mam mena" (a argumentovalo sa rovnako ako to robis ty: "naco nam je nove slovo, ked mame take dobre, chlebove vlastne slovo pre oslavu "mena")..., alebo zanik menneho sklonovania adjektiv a jeho nahradenie zlozenym.
-
Naozaj si nemyslim, ze zmeny znehodnocuju slovencinu. Zmeny mozeme iba nedocenit, alebo nepochopit, a preto ich povazujeme za zle resp. nepotrebne.
-
a pre taky sirsi rozhlad ako sa nam ta slovencina zmenila: http://www.juls.savba.sk/ediel...
pozri najma starsie medzi vojnove rocniky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

mierne nedorozumenie

Nehovorím o regulovaní pocitov, ale o regulovaní činov. Napríklad v Bratislave bol svoho času zrušený úrad architekta. Kto na to mal financie si svoj pocit pekného zrealizoval na čin a výsledok na zamyslenie. Ako treba architekt v meste, tak treba aj architekt kodifikovaného jazyka. Po vytvorení I. ČSR sa v duchu idey československého národa kodifikovaná podoba slovenčiny silne počešťovala. Vďaka odporu matičných jazykovedcov odolala. Nie vďaka vývoju, lebo ten by sa veľmi podriadil politickej téze o jednotnom československom jazyku.
Za upozornenie na adresu o zmenách slovenčiny ďakujem. Pozriem si to.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Neda sa zakazat ludom

pouzivat urcite slova a formulacie v beznom neformalnom styku. Mozes ludi iba kultivovat prikladom. Vazne mas pocit, ze moze existovat architekt slovenciny?
-
Mas pocit, ze ked bude kodifikovana slovencina nepruzna, a bude existovat niekto, kto bude ludom hovorit, ze "rec, ktoru z domu vies, o jak je licha, jak ona biedny nastroj pre snem ducha prac", tak dosiahnes, ze ludia zacnu hovorit inak?
-
-
Ludia mozu prestat hovorit nejakym jazykom, ale ked nim hovoria, tak sa neda umelo menit... Jazyk mozes zabit, ale nie riadene menit, ak je zivy.
-
Vazne si ma pobavil - vraj architekt slovenciny, kotry vyhlasi nejake slovo za zle a donuti ludi ho nepouzivat.
-
-
-

Opakujem svoj priklad: Mas pocit, ze meniny su slovo zle? A vidis, vzilo sa. Rovnako ako preposlat. Ziaden architekt nedokaze riadit vyvoj, a ked si uvedomis, ze luaid hovoria ako citia, tak musis priznat, ze ide o regulovanie pocitov.
-
-
-
A teraz si predstav toho architekta v praxy; Vezmi si seba: Architekt rozhodol o slove "preposlat", ze je v poriadku, lebo jeho vznik nicomu neprotireci a obohacuje slovnu zasobu. Preco nepouzivas slovo "preposlat"?
Ved ti mnohy povedali, ze je to slovo OK. Zda sa ti, ze keby ti to povedal niekto, s razitkom, tak by si si ho automaticky oblubil? Zacal by si sa ho ucit pouzivat? Preucal by si sa? SMIESNE, NEREALNE.
-
Architekt slovenciny je o riadeni pocitov. A kodifikovana verzia, vzdy bude nasledovat zivu slovencinu. Inak zomrie.
-
Viem si zivo predstavit, ako v snahe zachranit slovencinu budes presadzovat jej riadenie, znehybnennie, a nakoniec umrtvenie.
-
Nastastie taketo nazory sa vyskytuju iba ojedinele. Jedine vysvetlenie takychto tuzob je silou presadit svoj pocit, pretoze prikladom ludi nedokazes strhnut. Ale ako vacsina tych, co sa uchyluju k direktivnym rieseniam, zabudas na to, ze "vodca"/"architekt", rozhodne skor ci neskor proti tebe.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

kodifikácia

Ak kodifikátori oficiálne uznajú slovo "preposlať", tak potom ho budem používať s vedomím, že použijem slovo, význam ktorého budú rozumieť, alebo by mali rozumieť všetci používatelia kodifikovaného jazyka. A na druhej strane budem mať istotu, že ak sú kodifikátori odborníci, tak použitím slova "preposlať" neuberiem na kráse kodifikovanej slovenčiny.
Používanie nekodifikovaných slov a iných prvkov používateľmi štátneho jazyka, ktorým je kodifikovaná podoba nie je o vývoji jazyka, ale o návrate do stavu slovenčiny pred Bernolákom. Viem, je to pritiahnuté za vlasy. Ale dajme tomu, že ak by sa od prvej triedy neučila slovenčina (a vyučuje sa kodifikovaná podoba slovenčiny), nebol by som ďaleko od pravdy. Preberali by sa čechizmy a iné izmy vďaka televízii (najmä Jojke).
Tým by asi rozumel každý, kto pozerá jej súdničky. Ale inak by bolo vzájomné porozumenie značne sťažené.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

alebo

taky slovny zvratok, ako pouzivas konkretne Ty, autor tohto diela " jedna sa" "nejdna sa" , kto to kedy videl, pouzivat nieco tak nespisovne, ked spravne je " ide o..."
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ten odsek o tych ne-anachronizmoch, to bola ironia, ze? Ze?

Lebo ja teda mam tu slovencinu vystudovanu a mam toho aj dost nacitaneho - dokonca patrim medzi par fanatikov co precitali celeho Rene mladenca, ba dokonca i Bendeguza. Citam vsetko, od klasikov po sucasnych - od tych najumeleckejsich az po Baricaka a Evitu (i ked, pokorne priznavam, nepodarilo sa mi ich docitat do konca).

Ale veru nemozem potvrdit ze 'ceperit sa' alebo 'oselnik' su bezne pouzivane slova... Taky oselnik: puzdro na oslu. Osla: kamen na brusenie kosy. Trufam si povedat, ze ani kosa, ani osla, ani oselnik sa uz dnes bezne nepouzivaju a preto sa ani toto slovo uz nevyskytuje v beznej komunikacii.

Mimochodom - hovorime o archaizmoch, historizmoch a zastaranych slovach. Archaizmy su slova, ktore nahradili ine vyrazy, napr. arest - vazenie. Historizmy su slova, ktore oznacuju javy, ktore uz zanikli - napr. deres. Zastarane slova su slova, ktore sa este pouzivaju, vacsinou vsak starsimi ludmi a v beznej komunikacii ich nahradzaju ine slova.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Výraz oselník som veľakrát počul aj ako označenie hlupáka.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME