Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ústredná plánovacia komisia pre kapitalistické ekonomiky (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

>>"Ak by sme si zobrali len priemernú mieru inflácie v SR od roku 1994 do roku 2008, tak by človeku, čo si odkladá peniaze na dôchodok za každých odložených 100 eur zostalo len 4,06 eur v meraní kúpnej sily dnešných peňazí."

Prave preto si vacsina ludi neodklada peniaze do kasicky pod postelou.

>>"Inflácia je teda skrytá daň, prerozdeľovanie peňazí od držiteľov úspor k dlžníkom. Keďže je najväčším dlžníkom v ekonomike samotný štát, bude to práve on, kto bude mať vždy najväčší záujem na tom, aby existovala inflácia, ktorá by bola podľa možností čo najvyššia"

Inflacia je radovo asi desatnasobne nizsia ako bezne dane ktore vybera stat. To nejak nesedi. Dalej, stala uroven inflacie sa bude premietat do rastu miezd priebezne, takze problemom je iba fluktuujuca inflacia, ktoru sa centralne banky snazia zminimalizovat.

>>"Druhý dôvod je ten, že viac úverov nevzniká preto, lebo by ľudia viac začali šetriť, ale len umelo, znížením úrokovej miery centrálnou bankou."

Aha, vsetko vysvetluje ABCT. Tak par otazok:
- preco podnikatelia planuju investicie iba na zaklade aktualnej nominalnej urokovej miery? To su taki blbi? Preco neberu ohlad na ocakavane realne urokove miery v buducnosti?
- ak znizena urokova miera vyvola narast investicii, preco by to malo byt spojene s narastom spotreby (teda s boomom)? Preco nedojde iba k realokacii zdrojov od spotreby k investiciam? A ked to praskne, preco dojde k vseobecnej recesii a nie iba k realokacii od investicii k spotrebe?
- nakoniec, aj keby ABCT bola pravdiva, aka cast hospodarskeho cyklu a krizy sa nou da kvantitativne vysvetlit? 1% alebo 100%? Kde su kvantitativne modely alebo statisticke odhady ktore by dokazali ze prave toto vysvetlenie krizy je to prave? Neexistuju? Myslel som si.

>>"Absolútny zákaz akýchkoľvek deficitov (nutnosť mať vyrovnaný rozpočet)"

Vyrovnany rozpocet (kazdy rok) znamena procyklicku fiskalnu politiku, t.j. v case krizy bude stat setrit, prepustat zamestnancov, skrtat investicie, kratit davky a zvysovat dane, cim krizu este prehlbi. Skvele riesenie. Ak hovorime o vyrovnanom rozpocte, tak ma byt vyrovnany v priemere pocas hospodarskeho cyklu, nie kazdorocne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

- aj keby bola nulova inflacia, sporit cez hotovost je stale nevyhodne, kedze hotovost ponuka z definicie nulovy urok.

- M3 je najsirsi menovy agregat, relevantna je v tomto pripade menova baza ktoru moze CB ovplyvnovat priamo, a to bude urcite menej ako 10 mld. Navyse, vyber dani (celkovy) bol za tie roky okolo 20mld. rocne (cenastatu.sk), takze to aj tak nesedi.

- to nema nic spolocne s keynesianstvom. Predstav si ze pride nejaky externy sok (trebars sa zvysi cena ropy), nastava recesia, vyber dani sa znizuje, naopak vydavky statu (davky v nezamestnanosti atd.) narastaju. Stat sa dostava do deficitu aj bez akychkolvek keynesianskych stimulov (hovori sa tomu aj automaticke stabilizatory).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Tiez mi nie je jasny argument s hranicami a socializmom v suvislosti s urokom v banke, ale budis.
2. Pravdu mate obaja - inflacia je skryta dan, ktora vyhovuje statom, kedze si cez nu efektivne znizuju zadlzenie. To, ci su aj obcania voci nej chraneni zvysovanim platov je podla mna dost otazne - vo vacsine profesii to podla mna neplati (vid protesty "beznych ludi").
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Keby sa urok centralne neplanoval, ale bol by na zvazeni komercnych bank, bolo by to uz v poriadku?
2. Do zrusenia zlateho standardu, resp. pred zaciatkom obdobia "v priemere nenulovej inflacie" v 70 rokoch neexistovali centralne banky? Ak ano, aj vtedy vplyvali na inflaciu svojim centralnym planovanim?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ak su teda na vine kriz vo velkej miere vinne najma centralne banky a ich neodvovodnene planovanie, je mozne im dat za vinu aj napr. krizu v 30tych rokoch? Ak nie, podla coho sa da povedat, ktora kriza je "inherent" a ktora je vytvorena umelo?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Filip maximalny suhlas

pises mi ako z duse.....Pokal nizke urokove sadzby klamu trh a davaju investorom zle informacie ani vsetci regulatori na svete by to nedokazali vykompenzovat a cela myslienka keynesianov a socialistov ze kapital moze prist z tlaciarenskeho stroja a nie z uspor popiera akykolvek princip kapitalizmu zalozenom na volnom trhu

Samozrejme, že akonáhle vládnuca moc zistí, že vývoj sa vyberá z ich pohľadu nesprávnym a nepriaznivým smerom bude sa snažiť ako taký „príživník“ vyciciavať väčšinu spoločnosti inak. Pri úteku k „hmote“ sa tak zvyknú najmä v čase krízy zvyšovať dane na majetok či nehnuteľnosti a označujú to ako úsporné opatrenia . Tá časť ľudí, ktorá sa bude snažiť zbaviť úspor cez okamžitú spotrebu bude rovnako zasiahnutá natiahnutou daňovou dlaňou cez rast spotrebných daní. Aby sa elita mohla stále dostať k peniazom, na ktorých je závislá. Keď menej cez okrádanie cez infláciu tak svoju dávku dostane v podobe rastu zdanenia. Vypadá to tak ako začarovaný kruh, z ktorého akoby niet úniku. Ak sporíte nič nenasporíte. Ak míňate zaplatíte na daniach viac. Jeden trest za druhým.Sme tak väzni aktuálneho ekonomického systému, hoci málokto si to pripúšťa a uvedomuje. Kým sa však väčšina nezobudí a neprecitne, príživníci spoločnosti nám budú stále rúbať drevo na chrbte a sofistikovane nás okrádať, pričom sa budú bezškrupulózne tváriť ako naši spasitelia a záchrancovia. Stále budeme mať kolobeh vzniku bublín na trhoch a následne ich nevyhnutného praskania, ktoré bude platené z našich daní a z „okradnutia“ od výnosu tých, čo vlastnia teraz tak vzácny kapitál (nevytvorený zo vzduchu). A nie z prostriedkov tých, čo nesprávne investovali a mali sa dostať do strát. Tým sa však narúša základný trhový princíp- možnosť neúspechu. Dokedy budeme toto ochotní ešte tolerovať? A ako vlastne potom tento systém, kde straty a bankroty u istých spoločností nie sú prípustné, možno nazývať kapitalizmom a trhovou ekonomikou? Mne tu začína smrdieť hnilobný zápach socializmu. Socializmu po kapitalisticky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

všetko je už dávno vymyslené.

len akosi sa to nechce aplikovať. ale, ono k tomu príde...
je to:
tak, ako v stredoveku.
10% štátu
a 9% zo zvyšku cirkvi (teda na základnú školskú docházku, nemocnice a sirotčince.)
zvyšok je pre toho, kto si to zarobil.
niet čo rozkrádať, niet čo defraudovať, niet kde natlačiť za štátne prachy politických nominantov.
.
nepredpokladám, že súčasný bordel-socializmus a latentný boľševizmus prežije viac ako 10 rokov, lebo zdroje nie sú neobmedzené a ázia nespí.
.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nedomyslené...

1. Ako môžu peniaze stáť viac peňazí? Kde sa tie nové peniaze vezmú? To si ich dlžník vytlačí, aby mohol vrátiť viac, než si požičal?

Ako vidno, úrokové bankovníctvo má celkovo chorý základ. Výsledkom nie je nič iné, ako to, že v trezoroch bánk peňazí pribúda a v obehu ubúda. Čo teda spôsobuje spotrebnú krízu = perpetuálny pokles kúpnej sily?

Ale teraz trošku konzervatívnejšie:
Celkový objem peňazí je daný EMISIOU (tlačou, razbou). Cez úrokové miery sa teda len sťahujú a vypúšťajú peniaze "z trezorov" do obehu. Sú to stimulačné efekty:

- Nízke úrokové miery znamenajú, že peniaze si možno ľahko požičať a neoplatí sa ich držať v banke (vkladateľ na tom prakticky nič nezarobí).
- Vysoké úrokové miery zase znamenajú, že požičanie peňazí je drahé a neoplatí sa a sporenie je dobrý biznis.

V prvom prípade sa peňažná rezerva uvoľňuje do obehu, v druhom sa z neho sťahuje. Prísun peňazí do hospodárstva spôsobuje zvýšenie dopytu a teda aj rast cien (infláciu). Ich odliv zas prevahu ponuky nad dopytom a teda zastavenie rastu cien (teoreticky by mohol viesť až k deflácii, ale obchodníci ceny všeobecne neradi znižujú).

Otázka do pléna:
Prečo bolo socialistické hospodárstvo imúnne voči recesiám a krízam?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A CO NAS DRUHY DOCHODKOVY PILIER?

Financne krachy a nas dochodkovy druhy pilier. Co to prinesie nasmu pracovitemu ludu? Odkial sa vzal tento druhy pilier? Tu je odpoved: jeden cigansky vajda z rimavskej soboty bol velmi prezieravy a stal sa najbohatsim slovakom v celej historii slovenska. Jednoducho zaviedol, respektive podnietil vznik druheho dochodkoveho piliera na slovensku. Odkial prisiel druhy dochodkovy pilier? Tuto otazku si davaju mnohi ludia na Slovensku. Vysvetlenie druheho piliera po prvy krat prislo v novinach Hlas Ludu... V Rimavskej Sobote zaciatkom devadesiatich rokov podnikala firma VLK, podnikala hlavne v stavebnictve. Majitel firmy bol cigansky vajda, invalidny dochodca, ktory po roku 1989 sa stal velmi uspesnym fakturantom. Fakturovalo sa vsetko, zbozie, prasce, kravy, nakladne auta, vyrobne linky na spracovanie gulatiny, skutocne vsetko. Fakturovalo sa na desiatky firiem a preto bolo velmi tazke odhalit takuto cinnost. Tento invalidny dochodca prisiel na velmi dobry napad, a ze bude robit slovakom dochodkara. V madarskej TV v tom case sa o tychto veciach bezne debatovalo a bolo to na programe dna. Tento cigansky vajda, jeho meno nechcem uvadzat, zacal pracovat na druhom pilieri a to tak, ze investoval znacnu cast svojich penazi do marketingu, teda do presvedcovania slovenskych politikov o vyhodnosti druheho dochodkoveho piliera. Prvou lastovickou bola strana madarskej koalicie...po case uz o vyhodnosti druheho piliera boli presvedceni vsetci politici vratane p. Kanika a Miklosa. Tento plan dokonale vysiel, nakolko cely napad bol napokon predany bankerom, ktori vycitili prilezitost na dochodkoch zarobit. Od toho casu tu mame skalovernych privrzencov druheho dochodkoveho piliera. Za vsetkym a za celym projektom treba vidiet prave tohto ciganskeho vajdu, invalidneho dochodcu z Rimavskej Soboty. Bol by som rad, keby sa niekto ozval a potvrdil moje slova, je velkou skodou, ze som si neodlozil clanok z Hlasu Ludu, ktory opisoval praktiky tohto mozno najbohatsieho slovaka aky kedy zil, vajdu a invalidneho dochodcu z Rimavskej Soboty, ktory mal onoho casu velmi uspesnu firmu vlk. Urcite si niektori ludia z Rimavskej Soboty na to spomenu a budu vediet o kom je rec a kto vlastne za tym vsetkym stal. Nasi buduci pracujuci buduci to dochodcovia druheho piliera dostavaju domov vypisy zo svojich uctov. Vacsina z nich sediac v kresle a drziac vypis zatvara oci a co nevidi? Vidi krasnu plaz s teplym morom a nadhernymi palmami. V blizkosti tancuju krasne tanecnice odete do kokosovych sukienok...vsade spev a smiech tanecnic...sediac v kresle citi to ovzdusie, to teplucke more a tu krasu....velmi pekne Vam dakujeme pani Miklos, Sulik, Fico a spol...velmi pekne dakujeme za takuto krasnu buducnost. Veru veru, toto je skutocna realita slovenska dnesnych dni....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

CIGANI NA HRAD

najmudrejsi v temto state su cigani...a preto CIGANI NA HRAD!!!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A ten graf ma dokazovat co presne - ze ked rastla cena ropy, rastla aj cena zlata? So what? Ak mas nieco podrobnejsie, kludne posli

Co sa tyka deficitu, predpokladajme hypoteticky ze sme uz osekali vsetky zbytocne vydavky statu (to je koniec koncov proces ktory nesuvisi priamo hospodarskym cyklom). V takom pripade znizenie dani povedie k deficitu rovnako ako by k nemu viedla stavba novych dialnic. Aky je potom tozdiel medzi uvolnovanim ekonomiky znizovanim dani, a stimulovanim ekonomiky stavanim dialnic? Nie az tak velky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A cim je zlato take vynimocne ze je z neho etalon penaznej zasoby? Preco nepreratavat vsetko na bochniky chleba? Navyse, preco potom ceny ropy (a zlata) nasledne klesli, ked penazna zasoba rastla dalej?

Email mam na zoznam.sk s rovnakym username ako vystupujem tuna v diskusiach.

Lafferova krivka sice matematicky existuje, ale to ci sme napravo od vrcholu je dost nepravdepodobne (napr. v USA viedli znizenia dani za Reagana a Busha jr. k deficitom). Rovnako moze niekto iny povedat ze vrchol je okolo 70% a bude to mat rovnaku vypovednu hodnotu.
 

1 2 3 4 5 6 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME