Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

ECB, supermário a superinflácia (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

na rozumne riesenie

sa pristupi az po vycerpani vsetkych ostatnych moznosti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

len aby nebolo neskoro... ad rozumné riešenie, príde asi vtedy keď už niekomu "rupnú" nervy...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Samozrejme, presne tak to je. Málokto si uvedomuje, že napriek tomu, že si hovoríme exportná ekonomika tak tým, že sme montážna hala, tak 70% nášho exportu je import, pridanie nie príliš veľkej hodnoty a až potom predaj
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

btw. ja som si to tiež neuvedomil, kým to takto na placato nepovedal Juraj Karpiš. No a Nemci samozrejme mohli ťažiť z lacného importu a tým, že im silnela mena a zvyšovali sa platy relatívne k okolitému svetu boli nútení dávať do svojich exportov stále vyššiu pridanú hodnotu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pred pár dňami v Lampe

to potvrdil šéf Tatrabanky I. Vida, ktorý práve spomínal schopnosť Nemecka podržať si konkurencieschopnosť v rokoch silného eura (cca. od 2003) s pozitívnym dôsledkom na hospodárstvo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"V 50. rokoch tvorila americká ekonomika väčšinu svetovej produkcie a to pri najvyšších platoch a zvyšujúcich sa úrokových sadzbách, nehovoriac o tom, že si rekordnú životnú úroveň zabezpečili s jediným pracujúcim členom väčšiny domácností."

co je to za absurdny argument? po vojne boli USA jedinou priemyslenou krajinou, ktorej uzemia sa vojna ani len nedotkla, zatial co cely vyspely svet bol v troskach. takze je pochopitelne, ze na tom boli tak dobre, to ale s platmi ani urokovymi sadzbami vobec nijak nesuviselo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To je síce pravda, ale nič to nemení na fakte, že dokázali exportovať s veľkým ziskom a udržiavať si životnú úroveň a mali pritom silnú menu, čo popiera argumenty mainstreamových ekonómov o tom, že slabá mena prospieva ekonomike, lebo podporuje export
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

praveze to meni uplne vsetko. ak si jediny na celom svete, kto ma neznicenu obrovsku industrialnu zakladnu, tak si pochopitelne mozes mat menu aku chces a exportovat budes aj tak. specialne v situacii, ked vsetci ostatni tvoje vyrobky potrebuju aby postavili na nohy vlastne krajiny. takze tento argument je uuuplne mimo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Cely clanok je nezmysel. ECB dnes nakupuje dlhopisy, ale zaroven rovnaku sumu aj sterilizuje, takze netlaci na inflaciu. Obvinovat niekoho v tejto suvislosti z citej blbosti je mimoriadne faux pas, pretoze na toto nemusite vediet ekonomiu, staci si otvorit noviny.
.
A co sa tyka tej urokovej sadzby, tak je to blbost, pretoze realna sadzba je nieco ine ako nominalna sadzva. Klasicky trapas pseudoodbornikov, ktory si myslia, ze ked je urokova sadzba 8% a (ocakavana) inflacia 8%, tak je to nieco uplne ine ako ked je nominalna sadzba 1% a inflacia 1%.
.
Mainstreamova ekonomia nikde netvrdi, ze slaba mena je dobra, lebo podporuje export. Mainstreamova ekonomia dobre vie, ze nominalny kurz je len cenou odrazajucou dopyt a ponuku po mene. Cize silna marka bola skor vysledkom, nie pricinou. Fakt, ze pri oslabeni kurzu vam kratkodobo vzrastie export neznamena, ze mainstream favorizuje oslabovanie kurzu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Argumentovat so Zimbabwe, kde vyse tridsat rokov vladne teraz uz 87 rocny marxista, ktory znicil z rasistickych dovodov polnohospodarstvo krajiny, je skutocne absurdne.

Pokial ide o to, ze „70% nášho exportu je import“ rad by som na to videl nejaky link, ale ak by aj tomu tak bolo, je to irelevantne, pretoze kazdopadne 70% je menej ako 100%. Okrem toho znizenie hodnoty meny ma aj dalsie pozitivne dopady na ekonomiku krajiny.
http://konkol.blog.sme.sk/c/22...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Inflacia bude mat klesajucu tendenciu. Ak zbankrotuje niektora krajina, bude problem neprepadnut do deflacie.

To, coho sme svedkami dnes je systemova kriza. Ceny statnych, ale uz aj bankovych a podnikovych dlhopisov oslabuju a hrozi bankrot nielen statom, ktorym uz banky odmietaju poziciavat, tak ako volakedy, ale hrozi aj kolaps bankoveho a financneho systemu.

Banky sa o chvilu dostanu do situacie, kedy bude kazda potrebovat kapital, ktory im ale nikto nebude ochotny poskytnut. Zastavia uvery, zastavi sa ekonomika.Tym, ze je pomerne velka skupina bank, ktore su nielen "too big to fail" ale aj "too interconnected to fail", tak je ohrozeny bankovy system nielen vo vybranych krajinach eurozony, nielen v Europe, ale prakticky na celom svete.

Masivneho zasahu ECB sa nedovolaju len politici, ale aj respektovani ekonomovia, banky, spravcovia fondov. V sucanosti ma len ECB zdroje na zastavenia sirenia tejto krizy, v ktorej hrozi kolaps aj zdravym statom, zdravym bankam ako aj zdravym podnikom.
To, ci bude inflacia v strednodom horizonte a dlhodobom, na to moze mat vplyv ovela viac faktorov a podstatnejsich ako su momentalne nakupy zo strany ECB.

Ak chces vsak pocut moj nazor...je ovela menej bolestive sa dlhov zbavit cez inflaciu, ako sa tomu dialo a deje po starocia, ako bankrotom.Mierne vyssia inflacia nema taky znicujuci vplyv na ekonomiku a pracovne miesta ako bankrot krajin alebo kolaps bank.

Aj ty si dobre uvedomujes, ze peniaze nie su stalou hodnotou a sluzia len na vyjadrenie cien a tovarov v urcitom case na urcitom mieste.
Je niekolko krajnych rieseni ako sa zbavit dlhov - inflacia alebo bankrot. Obidve znamenaju znizenie zivotnej urovne. Ale inflacia je humannejsim prostriedkom (pokial teda nejde o hyperinflaciu). Ja skor vidim problem, ze menova politika v sucasnosti nie je efektivna natolko, aby dokazala vyvolat inflaciu, podporit rast a pod..

Inflaciu vyvola az dlhodobejsie "tlacenie" penazi a najma monetarne financovanie, coho svedkom zatial nie sme. Dalej to moze byt nakladovy sok ako ropna kriza alebo neuroda, pripadne menova kriza s prudkym oslabenim meny.
Dalsim vyraznym faktorom je aj demografia, ktora ma teraz tlmiace ucinky na inflaciu.

Momentalne sa teda nebojim inflacie a uvitam zasah ECB, ktory by mohol na trh vratit doveru aspon v zdrave staty, banky a podniky. Keby aj inflacia prisla...momentalne som zadlzeny.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ahoj,

priznám sa, že sa mi moc nechce reagovať, keď vidím, že každý vychádzame z inej školy, ale príjemne ma pobavila tá posledná veta :-)) Vpodstate vystihuje celú tú situáciu. Inflácia je výhodná pre dlžníkov. A keďže najväčším dlžníkom sú vlády, predpokladám, že práve to je cesta, ktorou sa vyberú...

Tomáš
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ahoj Tomas,

Problemom nie je inflacia, ani slaba mena.
Problem je v tom, ze svetovu ekonomiku "riadia" debili, ktori robia, to, co im prikazu velke financne korporacie a banky.
(U nas na SVK su to "politici", ktori robia, co im prikazu mafiani a banky.)
Dalsim problemom je, ze pri kazdych volbach sa to otoci o 180 stupnov a kradne sa na druhu stranu.
.
Volby sluzia len na zakrytie "preslapov" a kradezi predchadzajucej garnitury (vid vsetky tendre a projekty a nakupy a predaje vselicoho mozneho).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Skola super nebezpecnych idiotov

Mohlo by byt k smiechu vidiet vsetkych tychto clenov skoly neskusenych SaSov, co studovali ekonomiu hlavne z videii na U-Tube a ani tym poriadne nerozumeju, prednasat tieto ich ekonomicke teorie relativity, keby vsetko co robia nemalo presne opacne vysledky nez co hlasaju a nebolo skodilive nam vsetkym. SaS je mozno spokojna ze umoznila Ficov navrat do vlady a sama seba odsudila do opozicie. Tam aspon nebude mat zodpovednost najist skutocne riesenia a bude si moct iba vykrikovat tie svoje pravdy. Zaplatit za tuto ich “zodpovednost” ale musime my vsetci.
Neda mi ale nevyjadrit sa este k tomu ze "najväčším dlžníkom sú vlády”. Najvacsim dlznikom nie su “vlady” ale “staty”, ktore (v pripade Grecka) rozdelili peniaze co si pozicali (aj od bank) hlavne svojim obcanom. Ked Grecko skrachuje a privodi krach tychto bank, tie uz nebudu moct pozicat mne na nakup tovaru pre moj obchod na Slovensku. Skrachuje aj ten, slovensky zamestnanci pojdu na ulicu, nebudu si moct kupit nic ani z ineho obchodu a ten mozno skrachuje tiez. Bajkar ma absolutne pravdu ze dostat sa z toho inflaciou je daleko menej bolestive pre vsetkych. Ale to ze to pochopi aj nejaky SaSo co si nedokazal zratat ani len aky vysledok bude mat vyhlasenie nedovery vlastnej vlade sa asi ozaj ocakavat neda.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Teraz skús aj

samostatne myslieť. Keďže SaS neovláda ani Slovensko - máme okolo 30 miliárd Eur dlhov, ani EU - tá má asi 10 biliónov Eur dlhov , musel tie dlhy narobiť niekto iný. Kto asi ? Žeby práve tí , ktorí schvaľovali euroval ? Barroso - pomáhal zadlžovať Portugalsko a dnešný riaditeľ ECB - mal by byť záhradník ,ale on je to možno aj cap , keď nepohol so zadĺženosťou Talianska , ktorá je dnes viac ako 1,8 bilióna Eur. Zabudni na odborníkov z vysokými školami. To čo sa deje , je výsledkom populizmu a honby za majetkami u politikov, ktorým ľud tlieskal , za ich báječné riešenia všetkých problémov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Skus samostatne mysliet, ale ako Sulik

Nikdo v NRSR a ani nikdo v Bruseli nikdy nepopieral ze dlhy boli narobene populistickymi politikmi a politikami niektorych (najme juzanskych) krajin Eurozony. O com je spor je ako sa z tej brindy dostat tak aby to bolelo co najmenej nas vsetkych. Vy SaSovia rozmyslate velmi detckou logikou ze ten kto tie dlhy narobil nech si to aj odserre. Od kedy sme sa ale spojili spolocnou menou, take jednoduche to bohuzial uz nie je. A politici ktori tie dlhy narobili si to uz (povacsinou) aj tak odsrrali (vid zmeny vlad v Grecku, Taliansku a Spanielsku). Teraz ide o to aby sme si to neodsrrali aj my ostatni, alebo ked uz tak v co najmensej miere. A na to nemate vy SaSovia ziadne riesenie nez povalit vlastnu vladu a umoznit navrat vlady strane proti ktorej tak brojite. Kolektivne ste sa postavili do pozoru ukazat aky ste v tom jednotny, a potom este idete radit kto tu ma samostatne myslet. Ako som napisal, SUPER NEBEZPECNI IDIOTI!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Základný kapitál ECB

bol pri jej vytvorení 39,5 Mlrd. Eur, na ktorý sa poskladali daňoví poplatníci štátov eurozóny. Odkiaľ berie ECB 20 Mlrd. týždenne? Žeby tlačenka ako FED?

Dovolím si reagovať na Tvoj optimizmus, čo sa týka riešenia dlhov infláciou. Áno, funguje to v prípade, že národná banka natlačí peniaze a najmä keď je väčšina dlhu v domácej mene a optimálne u domácich investorov (je tomu tak napr. v Japonsku). V eurozóne je to trochu inak. Vo svete vládnych dlhopisov je totiž bežné, že dlhopis denominovaný v lokálnej mene sa považuje za bezpečný. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že národná banka suverénneneho štátu by v krajnom prípade zabezpečila vláde potrebnú likviditu, aj za cenu "natlačenia peňazí". To dáva vládnym dlhopisom denominovaným v lokálnej mene povesť "bezrizikovej investície" (minimálne z hľadiska nezaplatenia). Inflačné riziko ostáva. Takúto politiku praktizuje americký FED a aj preto, napriek horšej výkonnosti americkej ekonomiky nemá americká vláda žiaden problém s predajom dlhopisov s pomerne nízkou rizikovou prirážkou. Podobne aj Veľká Británia a Japonsko, ktoré majú zlé ukazovatele, ale nikoho to až tak veľmi netrápi pri určovaní výšky rizikovej prirážky. Problém eurozóny nie je len vo vysokom dlhu, ale momentálne predovšetkým v tom, že dlhopisy krajín eurozóny sú vnímané ako dlhopisy denominované v "cudzej mene", resp. ako dlhopisy nekryté národnou bankou. Teda ich rizikovosť je vnímaná oveľa horšie, ako rizkovosť krajín, ktoré majú vlastnú banku. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že euroval na výšku rizikovej prirážky nemá vplyv.

Uvádzaš, že zbavenie sa dlhov sa dá len cez bankrot, resp. infláciu. Nie je tomu celkom tak. V knihe K. Rogoffa, ktorá podrobne sleduje 800 rokov finančných kríz (viď link):
http://www.amazon.de/Dieses-Ma...

Vyberám z vyššie uvedenej knihy niekoľko spôsobov riešenie dlhov v 32 sledovaných prípadoch od roku 1930 (teda len nedávna minulosť):
- 8 prípadov vyriešila inflácia
- 7 štátov vyhlásilo bankrot
- 16 štátov začalo šetriť (!!!) - pozoruhodné číslo, v EÚ by sme si to mohli osvojiť
- v 1 prípade problém vyriešil silný hospodársky rast (USA mali po 2. sv.vojne vyšší dlh, ako dnes)

Existuje teda dvakrát viac spôsobov riešenia dlhov, ako len prostý bankrot a inflácia. Mne osobne je najsympatickejšia cesta šetrenia, ktorá vyriešila problémy polovice sledovaných krajín.

Tvoja posledná veta o dlhoch v štýle "po mne potopa" svedčí o určitom morálnom nastavení.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Michal B.

Hovoril som o extremnych situaciach a to vysoka inflacia az hyperinflacia, ktora sa udeje vacsinou spolu s devalvaciou meny a takisto bankrot su.
Nemam nic proti setreniu, ale nemam nic proti ani keynesianizmu, pokial su statne vydavky vynalozene efektivne a mozu podporit rast.

Ja si myslim, ze eurozona vyriesi svoje dlhy kombinaciou setrenia, privatizacie, mierneho oslabenia eura a mozno sa v niektorych pripadoch nevyhneme restrukturalizacii dlhu.

Problem statnych dlhopisov denominovanych v EUR si pomenoval dobre. Klauzulu o lender of last resort by potrebovala preto aj ECB, inak bude dlh krajin eurozony vnimany rizikovejsie vzdy. Najma pokial dojde k restrukturalizacii greckeho dlhu, v tom horsom scenari az odchodu Grecka z eurozony.

Momentalne vsak celia statne dlhopisy uz aj jadra eurozony bezprecedentnej krize dovery. Nato, aby staty mohli urobit nejake konsolidacne opatrenia v rozpoctoch potrebuju klud a istotu aspon prefinancovania starych dlhov, pokym nedosiahnu vyrovnane rozpocty.

Preto povazujem minimalne urcenie akychsi stropov pre vynosy dlhopisov krajin eurozony a ich razantne branenie ako uzitocny krok k upokojeniu situacie.Inak banky nielenze prestanu kupovat nove emisie statnych dlhopisov, ale budu sa ich dalej zbavovat s obrovskymi stratami, ktore im "zozeru" potrebny kapital a podstatne, ak nie uplne zastavia uverovanie.
Cim dlhsie bude tato nedovera na trhoch prevladat, tym je pravdepodobnejsie, ze scenar sa moze naplnit a v pripade recesie bude mat mozno stat este ovela vacsie problemy s deficitom ako teraz. Cize tlacenie na pilu, co sa tyka setrenia, tak ako ho teraz po celej Europe presadzuju Nemci, ma svoje limity a rizika.

Moja posledna veta nesvedci o mojom moralnom nastaveni, ale skor o tom, ze byt si bez hypoteky len velmi tazko kupis. Podla Teba sme vsetci nemoralni, ktori mame hypoteky? Su moralni azda viac ti, ktori tieto byty predavali niekedy aj za uletene ceny a teraz niektori nevedia, co s tymi peniazmi?
Su viac moralni zamestnavatelia a akcionari firiem, ktori ani pri zvysujucej sa inflacii a rastucej produktivite prace, nechcu zvysovat svojim zamestnancom mzdy bez ohladu na narast ich ziskov a bohatstva?

Nerob mi tu teda prednasku o mojom moralnom nastaveni, prosim.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Len pár poznámok

1. "Nemam nic proti setreniu, ale nemam nic proti ani keynesianizmu, pokial su statne vydavky vynalozene efektivne a mozu podporit rast." -> naozaj veríš, že štátne výdavky sú efektíne vynaložené. Stačí si pozrieť slovenský deficit spending z obdobia Ficovlády, ktorý nepriniesol nič, okrem uspokojenia partikulárnych záujmov.

2. "Ja si myslim, ze eurozona vyriesi svoje dlhy kombinaciou setrenia, privatizacie, mierneho oslabenia eura a mozno sa v niektorych pripadoch nevyhneme restrukturalizacii dlhu." -> súhlas

3. "Momentalne vsak celia statne dlhopisy uz aj jadra eurozony bezprecedentnej krize dovery. Nato, aby staty mohli urobit nejake konsolidacne opatrenia v rozpoctoch potrebuju klud a istotu aspon prefinancovania starych dlhov, pokym nedosiahnu vyrovnane rozpocty." -> kľud a istota sa nedá kúpiť, ale dá sa systematicky predchádzať krízovým stavom. To je však v rozpore s krátkodobým uspokojovaním potrieb voličov.

4. "Preto povazujem minimalne urcenie akychsi stropov pre vynosy dlhopisov krajin eurozony a ich razantne branenie ako uzitocny krok k upokojeniu situacie." -> stropy určuje trh. Nemyslím, že by bolo možné a ich regulovať. Vysoké rizikové prirážky tlačia na vlády a na ich rozhadzovanie, čo beriem osobne ako pozitívny efekt.

5. "Moja posledna veta nesvedci o mojom moralnom nastaveni, ale skor o tom, ze byt si bez hypoteky len velmi tazko kupis." -> existuje alternatíva, ktorá sa volá stavebné sporenie. Áno beriem, že si tiež musíš požičať peniaze, ale za úplne iných okrajových podmienok, ktoré Ťa tlačia správať sa zodpovedne (niekoľko rokov sporiť, zvyšovať si hodnotiace číslo, ktoré má priamy dopad na budúcu úrokovú sadzbu, čím poctivejší sporiteľ, tým výhodnejší úrok).

6. "Su moralni azda viac ti, ktori tieto byty predavali niekedy aj za uletene ceny a teraz niektori nevedia, co s tymi peniazmi?" -> nikto Ťa nenúti si tie produkty / služby kupovať.

7. "Su viac moralni zamestnavatelia a akcionari firiem, ktori ani pri zvysujucej sa inflacii a rastucej produktivite prace, nechcu zvysovat svojim zamestnancom mzdy bez ohladu na narast ich ziskov a bohatstva?" -> nikto Ťa nenúti pracovať za zlých podmienok. Zamestnávatelia, ktorí zle ohodnocujú zamestnancov sú z dlhodobého hľadiska na tom horšie, ako tí s motivovanými zamestnancami (osobná skúsenosť).

Nemienil som Ti dávať morálne školenia. Tvoja posledná veta je však "po mne potopa" princíp, s ktorým sa nemienim stotožňovať.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME