Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ktorú vysokú školu zrušíme ako prvú? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

pan asistent ministra skolstva

Na Slovensku mame VELA vysokych skol! A ukazat jeden histogram neznamena absolutne nic. Napr. v USA sa Vam moze zdat, ze VS je ovela viac (na pocet obyv.), ale je to tym, ze vacsina VS skol su tu Community College, College - to su VS, kde mozete ziskat maximalne nejaky certifikat alebo bakalara. V USA to treba, pretoze tu nie su specializovane stredne skoly (SOU napr.). Preto tie vysoke pocty. Naopak, na SVK su vsetko defakto univerzity, vsetky poskytuju VS vzdelanie 2 a 3 stupna. Neverim, ze nasi politici nieco rusit budu, skor zakladat dalsie. Pretoze je to dobry biznis. To je cele. Zamysleli ste sa nad tym, ze za 10 rokov nemozeme mat zrazu 2x tolko studentov a 2x tolko VS? Kto tam uci? Odkial sa zobrali VS pedagogovia a vedci? Taky clovek, ak ma byt seriozny, musi na sebe tvrdo makat 10-20 rokov. Pozrite si kazdorocne hodnotenia ARRA. Tam mate cierne na bielom, ktore VS mozete sfleku zatvorit. Zbytocne cerpanie penazi z rozpoctu. Zbytocni a neuplatnitelni absolventi. Stacilo, ked som videl "prace" nejakej docentky z Nitry. Este pred 7 rokmi z nej bola obyvajna pani ucitelka na strednej skole. Dnes uz pomaly profesorka. Dohromady napisala nejake 2 az 3 samizdaty, kompilaty z anglictiny. V zapadnej europe by nedokoncila ani 3. stupen VS vzdelania s jej docentskymi pracami! A to nie je jeden pripad, to je vacsina! Pozrite sa na posledne vymenovania profesorov. Toto su vase kvalitne VS? Slovenske VS skolstvo je na smiech a zaplakanie. A vy to este idete objajovat, ze mame malo VS! Preboha, kedy na to ministerstvo zasadne nejaky schopny minister, ktory ma vobec sajnu, ako vyzera vzdelavanie a vyskum vo vyspelom svete???
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Súhlasím

A ešte je dôležité aj skladba VS.
Myslím že máme málo technických, chemických a prírodných smerov. A vela ekonomicko-obchodných a humanitno sociálnych smerov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Málo technických atd. VŠ

áno, lebo sa tam (aj na existujúce) hlási málo študentov. Lebo tieto školy kladú na študenta aj isté nároky. Čo by bolo OK, pokiaľ by absolvent vedel, že X slovenských firiem mu hneď po škole ponúkne nástupný plat minimálne 2000 Eur, a ešte sa oňho pobijú. Realita je iná, ako vieme. Čiže začať treba otázkou: prečo u nás prakticky niet inovatívnych firiem, ktoré zháňajú inžinierov, prírodovedcov a pod.?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

moj nazor: vzdelenia a zdravotnictvo nema mat za ciel tvorit zisk. ma za ciel zabezpecit zdravie obcanov a vzdelanie podla zaujmu. straty sa maju vykryvat z inych rezortov - polnohospodarstvo, priemysel, podnikatelske prostredie. ktore kedze su uplne zruinovane na slovensku, je jasne ze cela krajina ide do minusu a jediny sposob ako ziskavat peniaze su dane .. pretoze nie je nic, co by statu prinasalo peniaze. to co ostalo sa tuneluje a v centre su zaujmy jednotlivcov, nie zaujmy spolocnosti ..

tvoj nazor: chcel by si zatvorit vsetky skoly, odkial idu neuplatnitelni absolventi a mat len tie, ktore su potrebne. neuvazujes nad moznostou, vytvorit priestor na uplatnenie ale chces vytvorit krajinu zameranu na niektore odbory. krajina / stat musi byt v prvom rade sebestacna pretoze sa vo svete moze udiat hocico. musi mat skolstvo a zdravotnictvo vo vsetkych smeroch, mal by mat polnohospodarstvo, priemysel, kulturu, sport .. vseto su to veci, potrebne k zivotu. ako vidis, globalizacia ma aj svoje velke negativa .. nieco sa vyraba na jednom mieste pre cely svet a dopad to ma taky, ze ten jeden bude zachvilku diktovat a ostatni budu skakat. uz nie su dolezite potreby ludi danej krajiny, ale potreby danych dodavatelov .. je to siroka problematika, tak som ju len nacal, aby si mal predstavu ako rozmyslam a preco tak rozmyslam ..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nie

Nechcem mat krajinu zameranu na par odborov. Kludne mozu ostat vsetky odbory. Ale nie vsetky VS! Urcite som za to, aby ostali velmi specializovane odbory, ktore studuje mozno 3-5 ludi v rocniku na celom SVK. Tu mi vsak ide o to, ze su to socialne prace, politologie a ine nezmysly, ktore studuju tisicky studentov. Nepisem, zruste odbory. Nech tu soc.pracu studuje 100-200 ludi na SVK v rocniku, nie 5000! Pisem - ukoncite prosim tuto choru ideologiu: VS do kazdej dediny. Slovensko na to nema financne ani odborne. Zoberte si ceruzku, papier, rozpocitajte si objem financii na pocet VS studentov - kolko je to dnes a kolko to bolo pred 10, 20 rokmi. Tvrdim, ze dnes je to podstatne menej, ako v minulosti (lebo je hromada VS). Slovensko nema na to, aby vzdelavalo celu populaciu na VS urovni. Ani cela populacia nema na to, aby skoncila VS 2. stupna. Preco potom 70% absolventov strednych skol ide na VS? 1. lebo tie skoly existuju, vytvorili ste ich; 2. stredne odborne skoly su takmer zlikvidovane (pritom sikovni odborni stredoskolaci si vedia zarobit mnoho krat viac ako neuplatnitelni a zbytocni studenti z dedinskych VS, ktori aj tak ostanu nezamestnani...)

http://i.imgur.com/151LL.jpg
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

v tom pripade som ta zle pochopil, s tym co pises suhlasim .. zase nie som zastanca nazoru, ze potrebujeme 5000 politologov rocne a pod..

asi som potom zle pochopil aj viacerych diskuterov .. dost sa tu mota myslienka zrusit viacero VS a ja si to vylozim tak, ze zrusit mnohe odbory.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

budem specificky a konkretny - na Slovensku mame vela zbytocnych a nekvalitnych vysokych skol, ktore kazia meno inym skolam. a uplne konkretne - Vysoka skola v Sladkovicove. ako to ze tato institucia ma este akreditaciu ???
dalej - univerzita v Komarne, stredoeuropska vysoka skola v Skalici, a kludne tam pridam aj EUBA
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Jednoduchšie by bolo napísať, koľko slovenských vysokých škôl je kvalitných.
Podľa mňa spĺňa predstavu o vysokej škole na Slovensku len veľmi málo inštitúcií, ak vôbec nejaké. Čiastočne možno STU a veľmi malá časť UK. Ostatné sa svojou kvalitou radia niekde medzi slabšie učňovské školy, s výhradou, že na učňovkách sa absolventi naučia aspoň základy nejakého remesla.
Samozrejme, nejaký podržtaška ministra, ktorý navštívil Paríž, to nikdy nemôže pochopiť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Riešenie - rozdeliť vysoké školy na tri stupne -

1. akadémie, ponúkajúce vzdelanie len v jednom odbore, alebo v úzkom okruhu odborov a to v prvom, max. druhom stupni VŠ vzdelávania (podľa vzoru voľakedajších Právnických akadémií), ktoré by reflektovali potreby trhu (potreba notárov, účtovníkov), ktoré nedokážu pokryť stredné školy, bez toho, aby okolo tejto školy bol zbytočný aparát ľudí, tváriacich sa ako výskumníci a vedci (viď EUBA)

2. vysoké školy a polytechniky ponúkajúce vzdelanie v roznych, aspoň voľne navzájom súvisiacich odboroch, vo všetkých troch stupňoch VŠ vzdelávania, majúce vlastný výskum (napr. VŠVU, či STU)

3. univerzity, poskytujúce už z významu názvu univerzálne vzdelanie, teda vzdelanie v roznych, aj navzájom nesúvisiacich odboroch, majúce vlastný výskum (napr. UK). Uplatniac konzervatívny prístup, na to, aby mohla byť VŠ univerzitou, musela by mať (tak ako po stáročia) minimálne lekársku, právnickú, artistickú (dnešnú filozofickú) a prípadne aj teologickú fakultu. Tieto unverzity by boli hlavným ťahúňom školstva, elitou.

Rozdiel medzi napr. právami na univerzite a na práv. akadémii by bol ten, že Uni by produkovala "tých kvalitnejších právnikov", teda odborníkov, sudcov a podobne, kdežto práv. ak. ľudí, ktorí potrebujú znalosť práva na výkon povolania ale o žiadnych expertov sa nejedná (už spomenutí notári, prípadne podnikoví právnici).

No a vzhľadom k minimálnej kvalite, tradícii a dopytu na trhu práce určite zrušiť Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne, Akadémiu umení v BB, Univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Katolícku univerzitu v Ružomberku. Veterinárnu univerzitu zmeniť na fakultu a začleniť do UPJŠ, Slovenskú zdrav. uni. zmeniť na fakultu a začleniť pod UK, alebo zmeniť na katedry a začleniť do LF UK.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zrejme ste nepochopili samotnú podstatu blogu, ktorý je o vzťahu ukazovateľa počtu vysokých škôl a ich kvality. Že tam nie je žiadna závislosť! Zámerom teda bolo vyvrátiť častý argument, že na Slovensku máme veľa VŠ a preto sú nekvalitné. V trhovom hospodárstve ste povinný vytvárať konkurenčné prostredie (veľký rozdiel oproti tomu, na čo boli zvyknutí ľudia pred ´89) a informovať o ňom verejnosť! Nie ho umelými zásahmi narúšať. Pretože len na základe konkurencie sa môže vytvárať skutočná kvalita. Ale tú kvalitu treba aj vyžadovať (bottom-up approach). Ak sa rozširuje v Číne výroba, tak to asi nebude preto, lebo ich výrobky su také užasné a kvalitné, ale ľuďom je to jedno, sú lacné a ľudia preto ich kupujú. Samozrejme, že Čína nemá dôvod kvalitu zvyšovať...V SK je problém teda niekde úplne inde....a to v dopyte. Naši študenti sa pri výbere VŠ nerozhodovali podľa informácií, ktorá škola je v tom ktorom odbore najkvalitnejšia (lebo nemali k dispozícii žiadne merateľné ukazovatele), ale podľa iných motivácií, ktoré často nemajú nič spoločné so záujmom o kvalitné štúdium. Ak by študenti kvalitu naozaj vyžadovali, nehlásili by sa na VŠ, ktoré za kvalitné nepovažujú.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Co ma akoze znamenat pocet vysokych skol

Nejde o to, kolko mame vysokych skol, ale kolko mame vysokoskolakov. Inak je to len hra s cislami. Ak by niekto pozadoval znizenie poctu vysokych skol, lahko to mozno dosiahnut tym, ze sa niektore skoly zlucia. Kvalita tym samozrejme neporastie. Na Slovensku je neuveritelny pocet studentov ekonomie, prava a kadejakych inych humanitnych smerov. Ci studuju na 1 vysokej skole, alebo na 50tich, je uplne jedno. To len na doplnenie, samozrejme plati aj to, co pisali ostatni diskutujuci...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Suhlas s odmietnutím....

SKUTOČNE nesúisi počet vysokých škôl s ich počtom. Ak by som mal čo len trochu dojem, že zrušenie vysokých škôl povedie k rastu kvality toho zvyšku hneď by som bol za.... dokonca paradoxne by mohla viesť k zníženiu kvality, lebo dobrí učitelia by boli ešte viacej zahltení študentami ako sú....

PROBLÉMOM JE, že na SLOVENSKU je MÁLO DOBRÝCH vysokých škôl, všetky sa tlačia do masového vzdelávania, leob pravidlá sú pre všetkých rovnaké. už v nejakom starom blogu som navrhoval rozdelenie kategórií VŠ na univerzity a vysoké školy, nie podľa "objektívnych" kritérií, ale subjektívnou voľbou. MInisterstvo by povedalo 50% pôjde na univerzity a 50% na VŠ. Na univerzity bude rozdeľovaný podľa kľúča - vedecké výsledky, publikácie, ..... študenti. Vyské školy podľa princípu študenti, kvalitfikačný rast....... veda a výskum. A teraz nám vysoké školy povedzte čo chcete byť!!!!!!!!
Takto všetci chcú veľa študentov a veľa vedy a nemá to nitko!!!!!!!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

K otázke z úvodu

navrhujem napr. Univ. A.Dubčeka Trenčín. Ale horúcich kandidátov by sa našlo oveľa viac.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Jediné čo z grafu a spomenutého rebríčku vyplýva je, že kvalita vysokého školstva nesúvisí s počtom vysokých škôl."

Presne tak. Neberie sa ale do uvahy este jeden faktor - uplatnenie.

Vezmime si priklad: zameranie politologia; VS: Ruzomberok, Presov, Trnava, Kosice, Bratislava. Pocet vysokych skol vyucujucich tento odbor iba dokazala, ze sa vacsina z absolventov nedokaze nielenze zamestnat v odbore, ale poukazala aj na to, ze absolventi sa vobec nedokazu zamestnat.

Toto je priamy dokaz ze kvalita nesuvisi s kvantitou. Predsa, ak by bol absolvent kvalitny, vie sa prebit cez konkurenciu, a ak sa mu to nepodari, najde si pracu v inom odbore, ci nie? Netreba nam ludi hladajucich grafy, ktore poukazuju na temu problematiky; treba nam ludi, ktori vytvaraju grafy, ktore dokazuju riesenie problematiky.

Podla mna je to pisane iba kvoli tomu, aby tu viac ludi zabijalo cas a tym vnasalo do pokladniciek webovych portalov peniaze... pretoze pointa clanku je extremne zbytocna.

Moj nazor. Nebite ma za to ze mam moznost sa vyjadrit..

;)
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME