Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Búranie Istrochemu ako metafora (fotoreportáž) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Je to tragédia

Najmenšia sebestačnosť vo výrobe potravín v EU, najväčší podiel dovozových potravín v EU. To je vizitka posledných 20 rokov. Smutné...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

No dobre

ale za čo budeme tie dovážané výrobky kupovať, keď sa tu nebude nič vyrábať a teda potenciálni kupujúci ich nebudú mať za čo kúpiť?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Zatiaľ

tu máme tie montážne linky, rôzne veľkosklady a prekladiská, a v nich lacných námezdných kuliov. Špeciálne, v kórejských firmách sa to blíži otroctvu.

EU producenti tovarov iste neriešia našu budúcnosť; pre nich má význam, že sa úpadkom slovenského priemyslu (chemického, zbrojárskeho, potravinárskeho, atd.) zbavili konkurencie na trhu (kam aj Slovensko všeličo vyvážalo). Príkladov by sa našlo na celú stranu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Istrochem

asi 5 rokov patrí pod Duslo Šaľa - v rámci agrofertu. Tie nejaké hnojivá v Dusle... Je to niekolko desiatok typov hnojív, namiešaných podla potreby zákazníka. Aj to bývalé GVH sa v Dusle vyrába už niekolko desiatok rokov pod názvom NPK. Nie že by sa v tomto štáte nepoondilo čo sa dalo aj nedalo, ale výroba hnojív zostala v Dusle. V Istrocheme sa hnojivá nevyrábajú už niekolko rokov. Ekologická záťaž istrochemu spočívala hlavne vo výrobe viskózy. Modernizácia výroby je asi drahá, viac sa vyplatí to zbúrať, cena pozemkov je asi zaujímavá.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

tragedia je, ze slovicko hnojiva je odvodene od slova hnoj - biologickej masy. teraz sa hnojivom oznacuje umely chemicky preparat vyrobeny vo fabrike.
za chvilu to bude ako v matrixe - "You take chicken, for example: maybe they couldn't figure out what to make chicken taste like, which is why chicken tastes like everything."
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Istrochem

je odštepným závodom Dusla od r. 2006. Máš pravdu, že Duslo hnojivá vyrába (je to lacnejšie, než voziť státisíce ton ročne z Číny či Indie, prepravné náklady na kg by boli asi vyššie, než výrobné), a ani netvrdím, že akurát zrušených hnojív je v Istrocheme najväčšia škoda (i keď, modernizácia bola mysliteľná a chvíľu sa o nej uvažovalo), aj keď hnojivá robia napr. aj Rakúšania, a na našom trhu sú aj ich produkty. Skôr mi šlo o symboliku: takto končí väčšina pôvodného priemyslu na Slovensku.

Hodnota pozemkov je kontroverzná vzhľadom na zamorenie pôd. Búranie samotné je OK (ako píšem i v článku), je to však zánik bez náhrady. Bez toho, aby na tom mieste vznikla iná, sofistikovanejšia výroba s vyššou pridanou hodnotou. Viac napr. tu: http://tomasderer.blog.sme.sk/...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

neboj, o 5 rokov tam máš bytov ako v honkongu a ľudkovia budú na hypotéky pekne kupovať. môžeme sa staviť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

neviem si predstaviť

že by tam niekto chcel ísť bývať.

Ešte tak veľkosklady. Možno.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

väčšina pôvodného priemyslu na SK je už

v azii,napadla mi jedna z prvých reklám po 89-
už se k nám valí,kečupy SPACK,
odvtedy sa k nám valí prakticky všetko,bez obmedzení,kvot,ciel,
otázka času,kedy lacné handry a boty zabijú našu výrobu,(zvyšky),
politici si(20 rokov) namastili vrecká s úplatkami,
a my si už nekúpime botu,ktorá by vydržala aj dve sezony,
všetko zglobalizovaný,unifikovaný šmejd,
v TV šli EXTREMNE VLAKY-2km vlak viezol čínsky tovar z us pobrežia do vnútrozemia-
čím to tí amíci budu platiť?napadlo možno aj iních...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Bývalá Dimitrovka

zamestnávala ku koncu socíka tuším 7000 ľudí. Prežila Rakúsko-Uhorsko, I. svetovú vojnu, I.ČSR, I.svetovú krízu, II. svetovú vojnu, znárodnenie; neprežila nájazdy privatizérov.
Po zlikvidovaní všetkých výrob budeme na Slovensku asi prvá úplne "postindustriálna" krajina na svete, babenky a fešinovia v ochranárskych organizáciách budú hapy, budeme sa živiť dokladaním tovaru do regálov, písaním EIA, tváriť sa ako v amerických filmoch s touto tematikou pre dorast, prípadne ako manekýni a manekýnky, herečky a herci v nekonečných seriáloch.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

okrem vyroby pesticidov je snad aj ina moznost ako sa uzivit, nez len dokladat tovar do regalov, nemyslis..?:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Myslím, že tu o chvíľu nebudeme mať žiadne technické pamiatky. Hrozná škoda. Je to všetko na plač.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Kľúčové otázky

sú samozrejme dve: prečo to s naším priemyslom tak dopadlo a dopadá, a čo s tým možno urobiť.
Ale o tejto téme som už písal toľko a toľkokrát, že by som sa iba opakoval.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ja len že...

trefný a vnímavý pohľad, veľa úspechov a želaných výsledkov želám.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

O tom ako z povrchu zemskeho zmizol moderny cukrovar Hrochuv Tynec. V ramci rovnakej akcie skoncila aj Dunajska Streda.

http://*****/komentare/2010/03/3584-zanik-cukrovaru-v-hrochove -tynci.htm
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ajaj, cenzura.

www.z_v_e_d_a_v_e_c.org/komentare/2010/03/3584-zanik-cukrovaru -v-hrochove-tynci.htm

Podciarniky vynechat. Povodny clanok bohuzial neexistuje, tu je to prebrate.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pamätám si ako dnes, keď som prichádzal do Bratislavy ako študent, poznal som Bratislavu aj so zatvorenými očami podľa príšerného zápachu. Býval som na Garde, ten zápach som vstrebával do tela každú noc. Nič príjemné. Vôbec mi za tým nie je ľúto a verím, že ani ľuďom, ktorí prežili celý život v susedstve tejto smradiacej opachy.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nikomu za tým pachom nie je ľúto

čo je prirodzené; ja som v priamej paľbe tých exhalátov vyrastal od detstva na neďalekom sídlisku.

Tragické je, že firma, ktorá zamestnávala vyše 7000 ľudí a kedysi im okrem roboty poskytovala množstvo sociálnych vymožeností, si za socíka (vďaka ignorovaniu ekológie) vytvorila u Bratislavčanov tak negatívny imidž, že jej likvidácia väčšinu ľudí teší. Hoci existuje zo sveta X príkladov, kde chemické fabriky na území mesta fungujú, prosperujú a dávajú lukratívnu prácu (z tých X príkladov napr. Bayer, BASF, Syngenta, Novartis,...); je to len o zvládnutí technológie na úrovni doby.

Ale možno nás uživí bankovníctvo, poisťovníctvo, a ezoterické veci typu masmediálnej komunikácie:-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja si myslím, že je to aj o rozvoji mesta. Kedysi dynamitka vyrástla na okraji mesta, dnes sa už dostala do širšieho centra. Môj názor je, že je v poriadku, keď priemyselné objekty v centrách miest ustupujú iným účelom. To neznamená, že sa máme priemyslu zbaviť. Len ho treba posunúť zase mimo obytnej zóny, tak ako to bolo kedysi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Na Západe

sa to zvykne riešiť tak, že "ťažké"(veľkotonážne) výroby základných surovín sa odsťahujú mimo mesta (alebo aktuálnejšie, outsourcujú sa do Indie), ale mestský areál si firma ponechá, a rozvíja tu svoju výskumno-vývojovú základňu, ako aj "fajnové" výroby (farmácia, niektoré pesticídy, farbivá, atd.), kde sa už vzhľadom na množstvá dá ekológia ľahšie zvládnuť, a mesto je zdrojom potrebnej kvalifikovanej pracovnej sily. Takýto vývoj Istrochemu by som pokladal za normálny: http://tomasderer.blog.sme.sk/...
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME