Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Alabamský paradox vo voľbách do NR SR (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

netreba za tym hladat nic zlozite, premena hlasov na mandaty je nastavena tak aby zvyhodnila, aj ked nie o moc, vacsie strany na ukor malych, preto hlasy delene mandaty plus jeden, preto metoda najvacsieho zbytku, keby bol meciar chytrejsi, nechal by viac volebnych obvodov a vladol by aj po 1998, teda nanestastie pre nas
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Konecne sa aj na Slovensku nasiel autor,

ktory (aspon to tak zatial vyzera), sa bude na blogu systematicky venovat volbam :-) Poliaci a Cesi v tomto publikuju viac, napr:

http://blog.aktualne.centrum.c...

Tak snad tento blog nezanikne kvoli zbytocnym provokaterom v diskusiach.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Velmi dobry clanok... a Dancisin je skvely profesor... este za mojich studentskych cias som sa na jeho hodinach o US poltickom systeme nikdy nenudil...len tak dalej.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

zdieľam rovnaký názor. Jeden z tej menšiny, ktorý nielen že NIKDY nemeškal, dokonca radšej prišiel o niečo skôr ale na každú hodinu bol pedantne pripravený (v tomto význame to hodnotím veľmi kladne). Teóriu obohatil svojimi skúsenosťami, ktoré nadobudol napr. v USA. Keby bolo viacero takýchto vyučujúcich, hodnotenie Akreditačnej komisie by nemuselo mať také smutné závery, aké sú.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja

som velmi rad, ze pan Dancisin nadobudol svoje skusenosti napr. v USA, kedze prednasal politicky system USA. Aj ked si viem predstavit, ze by v pohode zvladol odprednasat aj politicky system Velkonocnych ostrovov bez toho, aby tam vkrocil. Tym sa chcem samozrejme pridat k vam dvom a potvrdit, že Pan Dancisin je Pan s velkym P a ze vsetka jeho snaha sa v mojom prípade zurocila tak, ze z jeho seminarov/prednasok si pamatam zrejme najviac v porovnani so všetkymi predmetmi (prakticky to sice nijako nezurocim, ale na to ***** pes). Zaroven presvedceny o tom, ze z nasho rocnika nie som sam, kto takto vnima(l) seminare (vystupovanie, pripravu, profesionalitu, vysledky) Pana Dancisina. Poctivo tiez priznavam, ze s tymto blogom zdaleka nestiham. Prilis vela matiky. True story bro.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

problém metódy volebného deliteľa

Jeho výsledky dávajú (aspoň v danom príklade volieb 2012 pre počet mandátov 99-101) vyššie odchýlky od volebných výsledkov (počítané ako druhé mocniny rozdielu percenta hlasov a percenta mandátov každej strany). Napríklad SMER by pri 100 mandátoch získal 57 mandátov, čo je vzhľadom na jeho percentuálny zisk hlasov 55,05% (zo strán postupujúcich do parlamentu) dosť veľa. Sumáre druhých mocnín rozdielov sú pri metóde volebných deliteľov viac ako dvojnásobné (pri 100 mandátoch dokonca 6 násobný) oproti metóde najväčšieho zostatku.
Minimalizácia rozdielov medzi podielmi hlasov a mandátov je podľa mňa pre našu situáciu (nemenný počet mandátov) podstatne dôležitejší faktor než monotónnosť prideľovania mandátov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Súhlasím s tým, že problém monotónnosti mandátov je v našom prípade len teoretický problém. Výskyt alabamského paradoxu však poukazuje na nedokonalosť metódy najväčšieho zostatku.

Za oveľa väčší problém považujem porušovania kritéria monotónnosti hlasov. Je pre mňa neprijateľné, aby v demokracii mohol existovať volebný systém (volebná metóda), pri použití ktorej si nikto nemôže byť istý tým, že jeho hlas vo voľbách pomôže len preferovanej strane. V demokracii si volič musí byť na 100 percent istý, že jeho hlas môže pomôcť len a len jeho obľúbenej strane. To v prípade použitia metódy najväčšieho zostatku nie je garantované. Z uvedeného dôvodu preferujem metódy volebného deliteľa (tie za žiadnych okolností nespôsobujú volebné paradoxy - napr. alabamský paradox, tzv. populačný paradox, resp. paradox nového štátu).

Čo sa týka tvojho prepočtu.

Pravdepodobne si výsledky prepočítaval podľa Jeffersonovej/D´Hondtovej/Hagenbach-Bischoffovej metódy. Uvedená metóda naozaj zvýhodňuje väčšie strany a strana Smer by získala 57 mandátov. Existujú však aj mnohé iné metódy volebného deliteľa. Napr. pri použití Websterovej/Sainte-Laguëho metódy, Huntington-Hillovej metódy, resp. Deanovej metódy by pri voľbách v roku 2012 výsledky boli (pri počte mandátov 100): Smer 55, KDH 11, OLaNO 11, Most 8, SDKÚ 8, SAS 7, čo by korešpondovalo s percentuálnym ziskom strán, ktoré sa dostali do parlamentu.

Pre úplnosť dodávam, že existujú aj metódy volebného deliteľa, ktoré zvýhodňujú malé strany. Napríklad použitím dánskej metódy by Smer získal len 54 mandátov. Použitím Adamsovej metódy by Smer získal dokonca len 53 mandátov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Monotónnosť hlasov

je problém podobného rangu ako problém päť percentného kvóra. Keď volič hlasuje za stranu, ktorá nakoniec nedosiahne potrebných 5%, jeho hlas prepadne. Keby to vedel pred hlasovaním, volil by možno inú stranu. Rovnako keby volič vedel, že vďaka jeho hlasu sa preskupia mandáty iných strán, mohol by zmeniť svoje rozhodnutie. Lenže on to zistiť nemôže, dokonca sa ani nedá určiť, ktorí voliči svojej strane pomohli a ktorí jej poškodili. Voľby sú hromadný, ale nekoordinovaný proces, kde sa jednotlivé voličské rozhodnutia nedajú serializovať, a preto sa dá hovoriť o monotónnosti hlasovania len vo fiktívnej rovine.
Najdôležitejšie je, aby rozdelenie mandátov čo najpresnejšie napodobňovalo rozdelenie hlasov. Či metóda preferuje menšie alebo väčšie strany, alebo či je zobrazenie hlasov na mandáty monotónne, je podľa mňa vedľajšie. Ak metóda zohľadňuje takéto črty za cenu väčšej odchýlky rozloženia mandátov od rozloženia hlasov, považujem ju za menej vhodnú než metódu, ktorá mandáty rozdeľuje presnejšie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dokonalé prerozdelenie mandátov by bolo možné len v prípade, že by sme pripustili, že strany budú mať poslanca, ktorý pri hlasovaní nebude mať jeden hlas, ale len 0,65 hlasu, 0,3 hlasu, 0,1 hlasu... V takomto prípade by došlo k dokonalému prerozdeleniu mandátov.

Ak nepripustíme možnosť, že strany budú mať poslancov s čiastočnými hlasmi, tak matematicky nie je možné vymyslieť metódu, ktorá by stranám dokonalo prerozdelila mandáty v identickom pomere k počtu hlasov. Jeden mandát nie je možné rozdeliť napr. medzi 6 strán. Vždy bude potrebné určitou metódou rozhodnúť, komu ten mandát pôjde.

Zastávam názor, že ak by sa prijala napr. Websterova/Sainte-Laguëho metóda, resp. Hungtington-Hillova metóda, tak by výsledky boli veľmi podobné (v mnohých prípadoch identické) s metódou, ktorú používame v súčasnosti. Rozdiel by len v tom, že by nedochádzalo k paradoxom.

Zober si príklad. Ideš voliť preferovanú stranu. Po voľbách zistíš, že jeden hlas tvojej preferovanej strane spôsobil, že iná (tebou najmenej preferovaná) strana získala extra mandát. Zistíš, že ak by si nebol voliť, tak preferovanej strane by to neuškodilo. Tvoja neúčasť by uškodila najmenej preferovanej strane. A práve takáto anomália by sa odstránila zavedením jednej z metód volebného deliteľa.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ak dve metódy dajú rovnaký výsledok

je jedno, či jedna z nich spôsobuje paradoxy a druhá nie. Ak dávajú rozdielny výsledok, je podľa mňa lepšie vybrať ten, ktorý viac zodpovedá rozloženiu hlasov, než ten, ktorý nespôsobuje paradoxy.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Problém pri meraní deviácie medzi % hlasov a % mandátov je to, že nie je možné s určitosťou povedať, ktorým indexom by sa daná deviácia mala merať. Súhlasím s tebou, že ak si vyberieš Loosemore-Hanbyho index, Roseov index, Raeov index, resp. Grofmanov index, tak sa ti ako najproporčnejšie budú javiť práve metódy využívajúce metódu najväčšieho zostatku. Ale ak by si ako meradlo zobral iné spôsoby merania deviácie (Sainte-Laguëho index, D´Hondtov idnex...), tak by si zistil, že proporčnejšie sú metódy volebného deliteľa.

Pri tejto diskusii je to otázka priorít. Pre mňa je priorita: žiadne paradoxy a istota, že môj hlas určite pomôže len mojej preferovanej strane (aj za cenu, že pri napr. Loosemore-Hanbyho indexe metóda sa ukáže ako menej proporčná), pre teba je priorita proporčnosť. V tejto veci nebudeme mať rovnaký názor :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A ešte jedna poznámka. Pravdepodobne si to tak nemyslel, ale veta "on to zistiť nemôže, dokonca sa ani nedá určiť, ktorí voliči svojej strane pomohli a ktorí jej poškodili". Pri metódach volebného deliteľa je vylúčené, aby volič strane svojim hlasom mohol uškodiť. V našom volebnom systéme taktiež nemôžeme povedať, že by volič mohol strane svojim hlasom priamo poškodiť. Teoreticky by len mohlo dôjsť k situácii, že by volič strany pomohol svojim hlasom inej strane, s ktorou by preferovaná strana nechcela ísť do koalície. Tak by bolo možné hovoriť o nepriamom ublížení.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Podla: http://dancisin.blog.sme.sk/c/... nie je vylucene, ze hlasovanim za niektoru stranu nesposobis, ze strana ziska menej mandatov. Takze priamo poskodis stranu, ktorej odovzdas hlas.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dostal si ma! :) Ale v marci 2012 som to ešte nevedel. A priznám sa, že som si v tom čase ani nevedel predstaviť, že by bolo možné namodelovať takú situáciu, pri ktorej by volič mohol priamo poškodiť obľúbenú stranu. Namodelovať takúto situáciu sa mi podarilo až niekedy v novembri 2012.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME