Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nezamestnanosť podľa Čaploviča (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

pre autora:

Pre zaujímavosť odporúčam pozrieť si Kellera a oficiálne údaje EÚ o zamestnanosti VŠ.... potom zistíme, že "korelácie" medzi vzdelaním a zamestnanosťou sú odlišné ako vo vašich grafoch. No a tú ďalšiu literatúru som odporúčal k štúdiu aj mnohým "zainteresovaným" - keď si niečo z toho prelistovali, tak s nechuťou zistili...že to nie je o tých "druhých" ale o nás.... Odporúčam najmä publikáciu vedca roka z Rakúska.... z viedenskej univerzity - Teorie nevzdělanosti (možno sa vám otvoria oči aj o tom ako sa pozerajú v zahraničí odborníci na Pisu...a všelijaké ratingy a rankingy...ale aj na tzv. "reformy").

2. Gibbons, M. (1994). The new production of knowledge. London: Sage.
4. Keller, J. – Tvrdý, L. (2008). Vzdělanostní společnost? Chrám, výtah, pojišťov-na. Praha: Sociologické nakladatelství.
5. Langdon, W. (1994). Three paradoxes of the information age. In Culture on the Brink: Ideologies of Technology, eds G. Bender and T. Druckey, Seatle Bay, s. 191-197
6. Liessmann, K. P. (2008). Teorie nevzdělanosti (omyly společnosti vědění). Pra-ha: Academia.
7. Petrušek, M. (2007). Vychováváme člověka vzdělaného nebo informovaného? Současné vzdělávací systémy v čase postmodernity. Konference Odkaz J. A. Komenského kultuře vzdělávání. Konference MŠ ČR a AV ČR Praha 15. – 17. 11 2007. Dostupné 15. 2. 2011 na: http://www.zelenýkruh.cz/vyzku...
9. Qvortrup, L. (2007). The public library, from information Acces to knowledge management: a theory of knowledge and knowledge categories. Information research, Vol. 12, No. 4, 17 pages. Dostupné 19. 04. 2010 na: http://InformationR.net/ir/12-...
10. Roháč, D. (2007). Prečo zrušiť ministerstvo školstva (štátna podpora vzdeláva-nia Slovensku nepomôže, len plytvá peniazmi. Bratislava: Trend 8. 6. 2007. Dostupné 16. 2. 2010 na: http://ekonomika.etrend.sk/eko...
12. Veselý, A. (2004). Společnost vědění jako teoretický koncept. In Sociologický časopis. Roč. 40. č. 4, s. 433-446. Dostupné 15. 04. 2010 na: http://sreview.soc.das.cz/uplo...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Toto nie je o korelacii medzi

Urovnou vzdelania a zamestnanostou...tam jasne vyplyva, ze cim vyssia uroven tym vyssia miera zamestnanosti. Tieto korelacie ale porovnavaju kvalitu systemu a zamestnanost. PISA je jediny nastroj vdaka ktoremu sa daju porovnavat vzdelavacie systemy medzi sebou...nic lepsie v tomto smere zatial neexistuje takze namiesto uplneho odmietania ju radsej vyuzijem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pozrite si

prosím toho Kellera (aj údaje z EÚ)....aj toho Liessmanna. Možno sa vám trochu otvoria oči - teda ak máte záujem o skutočné poznanie. PISA je nástroj... s tým súhlasím.... dá sa s tým porovnávať neporovnateľné. Práve preto ju odborníci (nie funkcionári a inak zainteresovaní) odmietajú ako zlý model. A to isté platí pre porovnávanie kvality systémov. Situáciu v našom školstve najlepšie charakterizuje príspevok jedného filozofa......HRA NA ŠKOLU (nie škola hrou). Ten Liessmann to ako vedec roka v Rakúsku napísal veľmi kvalitne - a môžem sa staviť, že to nik z ministerstva školstva nečítal. Keď som to dal niektorému funkcionárovi na škole..... tak sa tej publikácie (ZRKADLA) veľmi rýchlo zbavil a pokračoval ďalej v porovnávaní a zostavovaní grafov. Neverte všetkým číslam. Ešte nedávno sa hodnotilo negatívne, ak na jedného pedagóga alebo profesora mala škola veľa študentov.... Z tých istých čísel vypočítali v školstve.... že VŠ kde pripadá na jedného pedagóga 9 študentov.... že majú najvyššie úväzky... podstatne vyššie ako VŠ, kde mali 29 študentov na pedagóga (čo je matematický nezmysel a podvod). Podobný nezmysel funguje v školstve už dlhé desaťročia -hovorí sa tomu bulharský/balkásky koeficient (finančná náročnosť štúdia), podľa ktorého sa prideľujú financie školám. Tento koeficient je taký nekritizovateľný a taký nezmyselný... Preto sú na mnohých školách prázdne knižnice... Neverte číslam o citáciách (citačné mafie, obsadené redakčné rady, fungovanie sietí....medzi funkcionármi škôl, karentované články). Nedávno tu robil jeden
Francúz (ktorý odišiel do Švajčiarska na lepšie miesto) hovoril, že práca na jednom kvalitnom článku do karentovaného časopisu trvá v priemere 3 roky (a v lepších podmienkach ako u nás). Systém naháňania "čiarok" toto školstvo zabije (tí čo pracujú v prepojených sietiach tých čiarok naprodukujú toľko... a nik v skutočnosti ich výplody ani nečíta). Nemajme o školstve ilúzie - prax v susednej ČR (akreditácia - Plzeň - minister - šéfka akreditačnej komisie) ukazuje, že rozhodnujú siete, v týchto sietiach kapú školy aj talenty.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vsak napiste teda nejaky ten Kellnerov a Liessmanov argument (aby som nezabudol - vedca roka 2007 v Rakusku, lebo to je pre silu argumentu dolezite). Napisat neverte vsetkym cislam je ako napisat neverte vsetkemu co pise Kellner a Liessman bez toho, aby ste boli konkretny.

Miesto zamerania sa na bla bla z dovodu, ze na slovensku existuje citacna mafia a nemozeme vraj verit cislam, skor navrhujem, aby sme odfiltrovali zurnaly krajin V4 a zamerali sa na ciarky iba v skutocnych zurnaloch. Velmi totiz pochybujem, ze nasa citacna mafia siaha tak vysoko.

PS: Co je zle na porovnavani a zostavovani grafov? Ja by som naopak povedal, ze na Slovensku je studenti a profesori naopak nevedia dobre pracovat s grafmi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

dobry den,

snad len nemyslite toho Kellera so svojimi socialistickymi nazormi na spolocnost? toho ktory nesuhlasi s trhovou sutazou a najradsej by takmer vsetko reguloval?? dakujem vopred za objasnenie.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME