Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Angličtina esperanto nikdy neporazila (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

"10 na X" vs. "10eX"

Len malá poznámka: eX zvyčajne označuje "krát 10 na X-tú". Takže napríklad 5,4e9 = "päť miliárd a štyristo miliónov", zatiaľ čo "10e8" je jedna miliarda, nie sto miliónov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

az na to, ze esperanto

bol salonny vymysel, ktory bol DOA (dead on arrival). Socialne inzinierstvo nikdy nevyhralo, tieto veci sa nedaju nanutit.
A teraz mas situaciu, ze anglictinu prznia milardy ludi, ktori su presvedceni, ze anglictina ma napr. lahku gramatiku. Ale co uz.....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Aké argumenty?

Na základe čoho tvrdíš, že esperanto bolo salónny výmysel? Prečo do toho pletieš sociálne inžinierstvo?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

cize aka bola skutocna

potreba pre umely jazyk? A presadit porozumenie medzi narodmi na zaklade umeleho jazyka je co ak nie socialne inzinierstvo?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

potreba pre umelý jazyk

Ak si naštuduješ základné dejiny interlingvistiky, zistíš, že potreba medzinárodného umelého (plánového) jazyka bola v druhej polovici 19. storočia veľmi silná a takéto projekty sa rodili v tomto období ako huby po daždi.

Esperanto bolo z nich najúspešnejšie a dosiahlo najvyšší stupeň sociálnej realizácie (nepliesť si so "sociálnym inžinierstvom"!). Hovor mu mŕtvy jazyk; objektívnym a dokázateľným faktom však je, že je to živý jazyk.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ludia su predovsetkym pragmatici

tak sa pytam, co zabranilo eperantu (alebo inemu umelemu jazyku) sa skutocne stat lingua franca. Leba kazda teoria sa nakoniec musi pozriet pravde, ergo praxe do oci.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Predovšetkým to bol nedostatok času. Uvedomuješ si, aké množstvo potrebuje jazyk, aby sa hromadne rozšíril? Je to ako pýtať sa maratónca po 5 minútach, prečo ešte nie je v cieli. Podľa môjho odhadu v prvej časti článku počet anglicky hovoriacich narástol za posledné storočie iba o jeden rád z deviatich. Rovnakým tempom môžeme esperanto očakávať v cieli o osem storočí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

úžitok z esperanta mám už dnes

Ja sa tiež čudujem každému jednotlivcovi, ktorý sa neučí esperanto. L.N.Tolstoj povedal, že námaha vynaložená na jeho osvojenie je taká malá a úžitok taký veľký, že tento experiment nemožno nevykonať.

Ale fakticky viem prečo. Pre to isté, pre čo som sa ja tiež neučil esperanto -- lebo som o ňom nevedel. Nie je to tak, že 99,97% ľudstva tento experiment odmietlo. Skôr je to tak, že 99,97% ľudstva o ňom nemá dostatok informácií. Logicky, preto sa snažíme (na tomto blogu najmä Rasťo) o ňom informovat.

Ja mám z esperanta úžitok už dnes -- poskytuje mi jedinečné kultúrne a medziľudské kontakty, ktoré by bez neho neboli možné alebo veľmi nepravdepodobné. Môžem sa priamo porozprávať so svojimi priateľmi, ktorí pochádzajú z desiatok rozličných krajín. Môžem *do* esperanta (na kvalitnej úrovni!) prekladať umelecké diela zo slovenčiny a tým spôsobom ich sprístupniť medzinárodnému publiku.

Ak chceš preložiť niečo umelecky zo slovenčiny do angličtiny, si závislý na nejtiv spíkerovi. Do esperanta to môžeš preložiť sám. Autonómia (=samostatnosť) je jedným z bodov Pražského manifestu (môžeš vygúgliť).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

este raz

a kto je sudcom kvality? (iduc spat k svojej poznamke o benchmark). Nepochybujem, ze sa viete porozpravat. A co sa tyka toho socialne inzinierstva, ked potrebujete manifesto, tak ja sa porucam....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Sudcom kvality sú samozrejme čitatelia. Redaktori časopisov. Vydavatelia. Recenzenti.

A namiesto porúčania sa si skús Pražský manifest (1996) prečítať. Nie, nie je to nič na spôsob "sľubujem pred svojimi druhmi". Je to -- podľa mňa -- stručný a výstižný opis toho, o čo vlastne esperantistom ide.

Fakticky, na to, aby si bol esperantistom nemusíš nikomu nič sľúbiť. Esperantistom sa nazýva každý človek, ktorý ovláda a používa jazyk esperanto, bez ohľadu na to, na aký účel ho používa. To je zase podľa Deklarácie esperantizmu (1905), ale ani s ňou nie všetci esperantisti súhlasia, lebo sa im nepáči slovo "esperantisti", podobne ako tebe slovo "manifest". Majú na to samozrejme plné právo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Oj, oj.

Fanatik: "Ak chceš preložiť niečo umelecky zo slovenčiny do angličtiny, si závislý na nejtiv spíkerovi. Do esperanta to môžeš preložiť sám."

Prekladateľ: "Ale kvalita bude v oboch prípadoch rovnaká (rovnako slabá). Významové posuny nastanú. Keďže esperanto nemá vlastnú kultúru, reálie, zázemie, stratí sa z pôvodných rovín textu ešte viac, ako keď prekladáš do jazyka, ktorý dané zázemie má a ty ho aspoň trocha ovládaš. Zjavne hovoríš ako amatér, ktorý nikdy umelecký text neprekladal na inej ako sektárskej úrovni - a v sekte budú KAŽDÝM prekladom nadšení, lebo sa preložilo ASPOŇ NIEČO. Bez ohľadu na kvalitu."

Ale inak si svoju teóriu nenechaj narúšať nejakým trápnym praktikom, ktorý sa prekladaním krásnej literatúry iba živí...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Jo, jo!

Ďakujem za nálepku, ktorú si odložím na to isté miesto na kredenci, kam si lepím nálepky z banánov (falickosť symbolu čisto náhodná).

V niečom s tebou (ak som teda správne uhádol, že tým "prekladateľom" si ty sám) aj súhlasím. Musíš však uznať, že v posledných desaťročiach aj kvalita umeleckého prekladu do slovenčiny poklesla -- to je preto, lebo dnes si už pomaly každý môže založiť svoje vydavateľstvo a kontrola kvality môže byť veľmi rôzna. Toho si je isto vedomý aj pán profesionál. (Môžeme tomu hovoriť aj "demokratizácia médií" a o tom, či je to dobré alebo zlé, môžeme viesť siahodlhé debaty.)

Samozrejme, v KAŽDOM preklade nastáva istý významový posun, a kvalita prekladu závisí od prekladateľa. Takže neber ma doslova, ak hovorím, že do esperanta môžeš "prekladať aj sám"; podstata, ktorú som sa snažil vystihnúť, je, že úroveň, ktorej pri národných jazykoch hovoríme "native-like", v esperante človek môže realisticky dosiahnuť za niekoľko rokov, bez nutnosti presťahovať sa do nejakej konkrétnej krajiny a najmä bez ohľadu na to, kde a kým sa narodil a kde chodil do školy. Aj to je istým spôsobom demokratizácia -- ibaže po inej osi.

Pravda je, že iba raz v živote som dostal zaplatené za korektúru prekladu do esperanta. Všetko ostatné som urobil ako "amatér", dokonca aj pre Svetový esperantský zväz som pracoval vyše roka ako (no fuj!) dobrovoľník. (Našťastie, esperantská literatúra zďaleka nestojí iba na mne!)

Ale tak to jednoducho v malých komunitách chodí, že množstvo práce urobia ľudia zadarmo; aby si na nás mohol nalepiť nálepku "sekta", však musíš mať trochu silnejšie lepidlo.

Že kúpyschopnosť esperantsky hovoriacich je oveľa menšia, ako kúpyschopnosť anglicky hovoriacich; že anglické knihy sú aj pre Slováka ohromujúco lacné, práve kvôli rádovo vyššiemu nákladu -- to sú triviálne fakty.

To však vôbec nemusí mať nič spoločné s kvalitou esperantských prekladov. Fušerský preklad renomované vydavateľstvá, ako napríklad UEA, odmietnu. A ak niekde vyjde, tak ho recenzisti skritizujú. Samozrejme, v miestnom esperantskom klube môže aj zlý preklad vyvolať nekritické nadšenie :D Ale na medzinárodnej úrovni určite nie.

Ak mi môj vtedajší šéf, rodený Fín, povie, že Kallevalle oveľa lepšie rozumel z esperantského prekladu než z fínskeho originálu; ak kandidát na Nobelovu cenu za literatúru, škótsky esperantský básnik William Auld povie, že o Imreho Madácha sa začal zaujímať po tom, ako prečítal esperantský preklad Tragédie človeka -- ale pokiaľ by ho bol najprv spoznal z "prekladu toho mäsiara" (=prekladateľa do angličtiny), nebol by sa o neho začal zaujímať; a ak sa aj moja maličkosť pridá, že prvý jazyk, v ktorom som prečítal Hamleta, bolo esperanto; zrejme to o prekladoch do esperanta niečo vypovedá -- keď už nič iné, aspoň to, že nebudú tak celkom zbytočné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Kvalita umeleckého prekladu za posledné desaťročia výrazne stúpla, okrem iného preto, lebo reálie, slang, argot, ktoré sa zisťovali a overovali iba veľmi ťažko, sú po rozšírení internetu doslova na dosah ruky. Ale keďže ti ide len o dehonestovanie profesie, ktorá ti chtiac-nechtiac šliapla do úsmevu, spokojne drístaj ďalej. Prípadne ukáž porovnanie prekladu zo roku 1985 a 2005...

Čo sa týka fantastickosti Hamleta v esperante: skrátený, zjednodušený až na dreň, jasné, že ho prečítaš ľahšie. Hĺbku však nehľadaj, sektárska verzia bude plytká.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobre, beriem tvoj argument pre zvýšenie kvality prekladu; len som sa ťa snažil upozorniť, že bez ohľadu na jazyk existujú kvalitné aj nekvalitné preklady. Nejde mi o žiadne "zdehonestovanie profesie" a v nijakom prípade nechápem, prečo si myslíš, že by mi prekladateľská profesia mala "stúpnuť do úsmevu" (ak len neberieš sám seba ako Personifikáciu Prekladateľskej Profesie).

Neviem, odkiaľ vieš, že esperantský preklad Hamleta "bude" (!! dva známe preklady pochádzajú z r. 1894 a 1964) "zjednodušený" alebo dokonca "skrátený". A opäť používaš to cudzie slovíčko, ktorého význam si si asi nevyhľadal.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

:D

Z definície termínu "heréza":
"...napríklad idizmus (používanie iného umelého jazyka) je pre esperantistov herézou."
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To je, samozrejme, nezmysel a čudujem sa, že to na Wikipédii vydržalo tak dlho.

Ido je len jeden z množstva umelých jazykov, teda "idizmus" je používanie ida a nie hocijakého "iného umelého jazyka".

Väčšina idistov sú zároveň esperantisti. Aj keď je pravda, že naopak to neplatí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pretoze ma logiku

esperanto nebolo nic ine ako sice pekny a dobre mysleny, ale predsa len uz v dobe zavedenia mrtvy vymysel. Ano, anglictina esperanto nikdy neporazila, pretoze esperanto ani nenastupilo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

snazila som sa, ale nepochopila som, preco by sa ako jazyk na dorozumievanie medzi narodmi mal pouzivat umelo vytvoreny jazyk a nie napr anglictina alebo spanielcina, ktora je povazovana za najlahsi jazyk na svete? nehovoriac o tom, ze esperanto vychadza z europskych jazykov, cize takemu cinanovi, indovi, arabovi alebo africkym kmenom to bude jazyk rovnako cudzi ako anglictina alebo spanielcina?
k poznamke hore - ano, esperanto je salonny vymysel, kedze nevznikol prirodzene ako sposob dorozumievania sa ludi zijucich v jednej komunite
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

prečo umelý a nie národný jazyk

Veľmi dobrá otázka, lebo triafa do čierneho.

Ja si myslím, že zvoliť jazyk jedného z národov je nie veľmi dobrá voľba a plánový (umelý) jazyk sa na túto funkciu hodí lepšie. Z mnohých dôvodov tu uvediem len dva:

1. plánový jazyk má plánovú, teda pravidelnú gramatiku (samozrejme, nie absolútne pravidelnú, ale "takú pravidelnú ako sa len dá"; aby si zistila, čo sa dá, na to musíš samozrejme urobiť experiment), ktorú je objektívne možné naučiť sa ľahšie. Za niekoľko rokov je možné dostať sa na úroveň rodeného hovoriaceho, a tak sa nerodení hovoriaci necítia ako "hovoriaci druhej kategórie" s hendikepom, ale rovnocenní partneri v komunikácii.

2. plánový jazyk je neutrálny; to znamená, že nie je nejaký národ, ktorý má naň výsostné právo, a vývoj jazyka (často nelogicky) určuje, lebo "tak sa to povie", ale vývoj jazyka určuje prirodzeným spôsobom medzinárodná komunita hovoriacich, vždy s prihliadaním na čo najväčšie zachovanie logickosti v gramatike a medzinárodnej zrozumiteľnosti výrazu.

Používať národný jazyk na medzinárodnú komunikáciu je síce možné, ale nikdy to nebude "ono"; vždy to bude len taká náhradka. Medzinárodným jazykom v pravom slova zmysle (patriacim rovnako všetkým národom) môže byť len jazyk umelý.

Tu si pravdepodobne mnohý neesperantisi pomyslia, že je to absurdný nápad, lebo to nie je možné. Ale kým vy si myslíte, že to možné nie je, my vieme, že to možné je: lebo to robíme už 125 rokov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

vdaka za reakciu, ked uz autor nebol ochotny/schopny
k bodu 1: existuje objektivne porovnanie esperanta s inymi jazykmi ohladom gramatiky? aby sme teda boli schopni zhodnotit, o kolko je esperanto jednoduchsie - ci je tam signifikantny rozdiel, pre ktory by malo byt esperanto uprednostnovane? rodeni hovoriaci ma celkom zauajali, z praktickeho hladiska si vsak myslim, ze primarny rodny jazyk je iny, kedze s esperantom si asi v beznom obchode clovek rozky nekupi (obrazne povedane samozrejme)
k bodu 2: zda sa mi trochu nelogicke, aby vyvoj jazyka urcovala uzka skupina ludi - jazyk by sa mal vyvijat prirodzene a reflektovat potreby spolocnosti - uz sme mali pripady, ked jazykovedci nieco vymysleli, ale jednoducho sa to neujalo, tento argument teda az tak neberiem
medzinarodnym jazykom bude ten jazyk, ktory ludia za medzinarodny prijmu, stale nechapem, preco by to nemal byt niektory prirodzeny jazyk a preco by mal byt taky jazyk iba nahradkou - ak sa ludia dohovoria
 

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME