Streda, 22. november, 2017 | Meniny má Cecília

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Opustí Španielsko eurozónu ako prvé? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

pekny clano z economistu si vybral, tak si z neho dovolim citovat:-)

Unfortunately, successive European rescue plans fell short and, though the ECB bought temporary relief by supplying banks with cheap, long-term cash in December and February, the crisis has festered and deepened.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ak Eurozona bude stale ovladana smradlavymi bankarmi a globalistami, tak skoncime v socializme zachvilu, vsetko zoskrtaju ze clovek nebude mat ani na chlieb v mene "setrenia", zatial co konrporacie budu vyvazat pracovne miesta do Ciny a podobnych destinacii, a ako bonus budu zbytocne vojny s africkymi krajinami, blizkym vychodom, pripadne ruskom alebo cinou, ze nie? na kieho boha sa sukame do afghanistanu, iraku a podobnych statov kde nemame co hladat, naco davame miliardy na ubohy pocet pracovnych miest, co je skor uplatok kopraciam, ktore nam otvoria 2-3 montazne haly s pomaly 400 eurami a ideme sa potentovat, pricom za podobne prostriedky by sme sami vytvorili stonasobne vecsi pocet pracovnych miest a dlhodobych, a nie ze vyprsia danove prazdniny a korporacia odide, alebo sa bude vyhrazat ze odide, pozadujuc dalsie danove ulavy a prazdniny, pricom bezny clovek bude skrteny a duseny a budu z neho zmykat aj posledne euro, cez zvysujuce sa dane poplatky a podobobne nezmysly,ale hlavne ze dovazame pomaly zdraviu nebezpence a toxicke vyrobky z Indie, Pakistanu, Hondurasu a neviem odkial, bo to je to prave orechova, kapitalizmus a demokracia... mozeme len snivat o americkom sne, kde v amerike boli vytvorene rodinne podniky a firmy, a ked mali dobru myslienku a energiu a ochotu, tak to fungovalo, a nie armada uradnikov drzo pozadajuce uplatky, nezmyselne blokujuce zakony a hajzlov, kriminalinikov a klamarov na kazdom kroku v kazdej sfere zivota
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Takže všetky krajiny sveta mimo EÚ a v podstate aj mimo eurozóny nemajú slobodný internet ani pohyb osôb.
2. Slobodný pohyb osôb, tovarov, kapitálu, atd, je možné zabezpečiť LEN cez EU. Jedine ak by to bolo inak - pozri tu - http://vacko.blog.sme.sk/c/269...
3.V EU panuje akurat tak zastupitelska demokracia zastupitelskej demokracie. Lebo ja nehovorím o priamej demokracii, ale o zastupitelskej - a ta jedina je v EP, ktory nemôže spraviť nič moc.
4.Áno, riešením je iba EÚ a monsterprocesy 50. rokov, nič medzi tým. Lebo dobre vieme, že dokedy sme neboli v EU, tak to tu vyzeralo presne tak, no nie?
5.Economist nemám rád, lebo sú to keynesiáni a zástancovia pomerne velkého štátu, ale ked už si ich vytiahol, tak odpoviem rovnakou zbranou - tu píšu aj oni sami o demokratickom deficite v EU http://www.economist.com/node/...
6.Kradnutie nie je náhodné, ale logické. Pri velkom prerozdelovaní, malej kontrole a iných mechanizmoch, ktoré sú tam prítomné, je nevyhnutné
7.Len tak na okraj, z EU penazi sa na Slovensku nepostavilo VOBEC NIC. Na každe jedno euro ziskane z eurofondov sme museli zaplatiť 90 centov http://ekonomika.sme.sk/c/6196...
A stačí si prečítať napríklad toto http://www.etrend.sk/trend-arc...

a uvidíš, že aj keby tie peniaze boli využité dokonale efektívne, tak Slovensko na tom parádne stratí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

No neviem

kde sa viac kradne vo Svedsku ci Finsku, alebo v NIgerii. A skus hadat kde je vacsie prerozdelovanie. A argumentovat samocitaciou, je dost otazne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Aha, takže myslíš tú krajinu, ktorá je ekonomicky slobodnejšia, a teda "kapitalistickejšia" ako Slovensko? http://www.heritage.org/index/...

http://www.menejstatu.sk/sveds...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

7. Toto je jedna z najvacsi demagogii. Do tych 90% zapocitali aj spoluucast SR. Je to uplna stupidita. Je to ako povedat, ze ked si nasporis polovicu na dom a ja ti dam druhu, tak na kazde euro z EU si si musel dolozit vlastne jedno euro.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Odkial máš, že to je takto? Úprimne som to nevedel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A ty si z ktorej sekty

Pouc ludi koho volit ked ludia vykopnu sudruha precedu
Ci znovu tvojho milenca
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

furt

sa neskutočne bavím na ľuďoch, ktorí sú schopní operovať a dávať a porovnávať napr. Švajčiarsko, alebo Nórsko a postavenie Slovenska. Ale mám jeden návrh .. nedávno Švajčiarsko zastavilo pre Slovákov vydávanie pracovných povolení. preco tam Sulík nenakluše a nevyjednajú pre Slovákov tie pracovné povolenia? Máme možnosť otestovať si v praxi to vyjednávanie lepších podmienok. Bez podpory EU .. A koľko máš ty rokov? Veď ty, ako to tu vyzeralo keď sme neboli v EU si nemôžeš pamätať. Ja si to pamätám veľmi dobre.. Rady na veľvyslanectvách, čakania na pracovné povolenia, na víza, ponižujúce kontroly na hraniciach .... fakt by som to doprial.. A ešte jedna vec, naše členstvo v EU je najlepšou kontrolou pred nami samými .. a to po rokoch komunizmu a Mečiarizmu, Ficizmu, Dzurindizmu ... by mal už skutočne chápať každý ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Slobodný pohyb a všetky 4 slobody sú nám ZMLUVNE garantované aj po vystúpení z EÚ. Takže to nie je niečo, čo hovorím ja, nie je to niečo, pre čo by krajina musela byť Švajčiarskom alebo Nórskom, ale je to napísané čierne na bielom.
2. Aha, no toto je fakt výborný príklad. Takže zastavili nám pracovné povolenia...ale počkaj, ved my predsa sme v EU. Tak čo to má s tým spoločné? Že keby sme neboli mimo EU, tak nam ich zastavia dva krát, alebo čo? Alebo ako by nás ešte poškodili?
3. SR mimo EU neznamena navrat k vízam, ani nič také. Vid bod 1 a vyššie linknutý článook
4. Takže pred sebou samými a pred našou komunistickou minulosťou...nás má chrániť vláda, ktorá je z tretiny tvorená komunistami? http://www.strana-sas.sk/europ...

No to teda znie ako fakt úžasná záruka slobody, transparentnosti a neviem čoho ešte. A tiež ako vidíme, na úrovni EÚ si môžu bruselskí byrokrati dovolovať veci, za ktoré by slovenskí politici už neboli znovu zvolení. Vieš si vôbec predstaviť, ako by skončili tí, čo by boli spoluzodpovední napr. za to, že Grécko, Taliansko a iné krajiny prišli do eurozony de facto neopravnene, a tak teraz robia problémy? Takí ludia by politicky skončili. A takýchto prípadov je obrovské množstvo. Alebo napríklad to, že o Gréckych problemoch vedeli roky pred tym, ako vypukli http://www.strana-sas.sk/lidri...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja len skromne k tej propagande o nesetreni pridam aj fakty:
1. Grecko usetrilo v 2011 v porovnani s 2009 realne 15% vladnych vydavkov a je na predkrizovom roku 2007.
2. Slovensko neusetrilo v 2011 v porovnani s 2009 prakticky nic.
3. Primarna bilancia rozpoctu Grecka ku koncu 2011 bola lepsia ako bilancia slovenskeho rozpoctu. Grecky celkovy deficit je teda dosledkom vysokych urokovych splatok, 2/3 pomoci Grecku idu v skutocnosti naspat do eurozony ako splatky dlhov.
http://sdw.ecb.europa.eu/brows...
.
Vladam by sa setrilo ovela lahsie, ak by ECB pasivne neutahovala menovu politiku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja len k demagogicky vybraným faktom dalšie fakty:

1.V článku nepíšem, že Gréci nešetria, ale že si stále žijú nad pomery. Grécka vláda minulý rok minula nahrubo o pätinu viac, ako získala. Toto nie je nad pomery?
2.Súhlasím, ale znova niečo, o čom som v článku nepísal - v článku som písal o tom, že plnenie fiškálnej zmluvy je zámienkou pre zvyšovanie daní. Ešte jednoduchšie preformulované - keby nebola fiškálna zmluva, alebo keby neplatila aj pre nás, podobne, ako neplatí pre Španielsko, tak by Fico dane nezvyšoval tak, ako ich zvyšuje.
3.No a? takže za to, že musia spotrebovávať o to menej, o čo viac musia platiť za minulú spotrebu, tak by sa to akosi nemalo rátať? nemám predstavu, prečo by toto malo byť akymkolvek argumentom.

4.ako charakterizuješ pasívne uťahovanie menovej politiky? LTRO za bilion eur a nepriama podpora štátnych dlhopisov problemovych krajin, úrokovú sadzbu 1%, rovnako ako dalšie neštandardne politiky, nazývaš pasívnym uťahovaním menovej politiky?

A vôbec, ak by aj trochu menová politika bola utiahnutá (čo si nemyslím, ale môžeš ma presvedčiť o opaku), tak stále je privelmi volná (ako aj vždy za existencie centrálnej banky, ale to by sa už zvrhlo na diskusiu o ABCT))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. A - Uz som pisal, ze koncom minuleho roku malo grecko primarny prebytok. Este v 2009 mali 10% primarny deficit. Cize cela ta patina, ktoru spominas su splatky urokov do zahranicia.
http://sdw.ecb.europa.eu/brows...
.
1.B Ked skrtame vydavky pri restriktivnej menovej politike, tak ide realna ekonomika do kybla a danove vynosy spolu s nou. Ak chce sever od juhu procyklicke setrenie uprostred krizy, tak tomu musi zodpovedat aj menova politika.
.
3. Argumentom je to uz len preto, lebo grecko si poziciava draho aj kvoli ECB. Pozri si ako narastal dlh pocas Velkej depresie.
.
4. Ako charakterizujem pasivne utahovanie? Vyborna otazka. Takze:
a - v prvom rade podpriemerny rast agregatneho dopytu.
b - podpriemerna jadrova inflacia, resp. inflacia ocistena o ceny tovarov ako ropa, potraviny (ktorych ceny su skor tvorene v zahranici ako doma) a ocistena o vplyvy danovej a regulacnej politiky.
c - podpriemerny deflator HDP (1,4% medzirocne)
d - velmi podpriemerne inflacne ocakavania - navyse prudko klesajuce (vyzera to, ze sme uprostred pekneho prepadu, len si to vela ludi neuvedomuje). 5 rocna ocakavana priemerna inflacia v Nemecku len na urovni 0,7%:
http://www.bloomberg.com/quote...
e - klesajuce dlhodobe urokove sadzby a la japonsko.
f- prudky rast nezamestnanosti
http://epp.eurostat.ec.europa....
g - podpriemerny rast menovych agregatov, takmer stagnacia penaznej zasoby:
http://research.stlouisfed.org...
.
LTRO zostal takmer cely v centralnej banke alebo v rezervach komercnych bank. Navyse LTRO je zamerany na podporu uverov, nie na penaznu zasobu. Podpora juzanskych dlhopisov bola offsetovana ekvivalentnym predajom inych dlhopisov, cize celkova bilancia k penaznej zasobe bola nulova. Nizka nominalna urokova sadzba je momentalne skor znakom restrikcie. Ako povedal Friedman:
"Low interest rates are generally a sign that money has been tight, as in Japan; high interest rates, that money has been easy....

After the U.S. experience during the Great Depression, and after inflation and rising interest rates in the 1970s and disinflation and falling interest rates in the 1980s, I thought the fallacy of identifying tight money with high interest rates and easy money with low interest rates was dead. Apparently, old fallacies never die. "
.
Urokova sadzba pocas Velkej depresie bola tiez na nule a pritom penazna zasoba (aj inflacia) padala o desiatky percent. Naopak urokove sadzby v 70. rokoch rastli a spolu s nimi aj inflacia.
.
Ak by bola menova politika uvolnena, tak by sme videli prudko rastuci dopyt, klesajucu nezamestnanost a v konecnom dosledku rast urokovych sadzieb. Ak pojdes studovat, tak sa mozno este budes ucit, ze ECB je zodpovedna za rozpad eurozony ;-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1.A toto ale fakt nie je argument - jednoducho Gréci si žijú nad pomery, môžeš to napísať akokolvek chceš, ale je to tak. Či už majú pätinový defici kvôli nadmernej spotrebe, alebo kvoli tomu, že musia platiť za nadmernu spotrebu V MINULOSTI, tak stale je to život nad pomery. Jednoducho pokial musia splacať to, čo si v minulosti požičali, tak dnes sa musia obmedziť ovela vyraznejšie.
1.B Reálna ekonomika? Takže reálna ekonomika je to, čo je umelo podporované vládnymi výdavkami a/albo umelo nízkymi úrokovými sadzbami? Podla mna je reálna ekonomika to, po čom je dopyt. A teda logicky, čím viac sa zoškrtajú vládne výdavky a prestanú úrokové sadzby tlačiť na umelo nízke úrovne, tým viac bude REALNA ekonomika prosperovať. Áno, HDP klesne, ale to nie je zlé, práve naopak. Klesne preto, lebo sa bude robiť menej vecí, po ktorych je SKUTOCNY dopyt.

3.Akože aj kvôli ECB? Vdaka ECB si požičiava stále za nižšie úrokové miery, ako sú reálne úrokové miery, neviem o tom, že by niekedy centrálna banka niekomu zdražovala požičiavanie, to je absurdné, ved jej úloha je presne opačná.

4.Človek by si myslel, že pod pojmom uťahovanie by mala byť myslená minimálne reštriktívna monetárna politika, ale podla makroekonómov to znamená, že nie je dostatočne expanzívna. Či ked sa pred to dá slovo "pasívne", tak to slovo môže znamenať aj opak?

b)a prečo konkrétne by sa tam cena ropy nemala rátať? Čo cena ropy padá z neba? Čo keby som ti povedal, že z dlhodobého hladiska cena ropy nerastie a za posledných 60 rokov je stabilná? Jediné čo klesá je cena penazí, zo zrejmých dôvodov http://www.underground-gamer.c...

"Ak by bola menova politika uvolnena, tak by sme videli prudko rastuci dopyt, klesajucu nezamestnanost "

Samozrejme dopyt a vyššia zamestnanosť podporené umelo - umelo nízkymi úrokovými sadzbami, čo samozrejme vytvára bublinu a je to neudržatelné. A potom to dopadne takto:
"The last time median household income was at this level was in 1996 at $49,112, indicating that the recession of the early 2000s and the 2008–2012 global recession wiped out all middle class income gains for the last 15 years."

takže chceme čo, mať sa teraz na úkor budúcnosti o niečo lepšie, aby sme potom za pár rokov poklesli životnou úrovnou ešte hlbšie do minulosti?

Keynesianska podpora ekonomiky vládnymi výdavkami alebo monetárnou politikou nikdy v historii nefungovala, jej "úspechy" sú v mnohých prípadoch len absolútne zlým interpretovaním faktov, v mnohých prípadoch bola realita presne opačná.

A fungovať nemôže z logických dôvodov, fiškálna politika logicky môže dotovať len veci, po ktorých nie je rovnaký dopyt, ako tie, ktoré by boli podporené, keby sa výdavky vlády zoškrtajú a ludia môžu použiť peniaze podla vlastného uváženia.

Multiplikátor je len pseudosofistikovaná verzia stáročného Klamu rozbitého okna.

A zvyšovanie peňažnej zásoby, resp. umelé znižovanie úrokových mier nie je len nejakou premennou v rovnici, ktorou jediným negatívom môže byť nadmerná inflácia - vedie k narušeniu ekonomickej kalkulácie a k mrhaniu reálnym kapitálom. A tiež následne aj k znižovaniu úspor, takže k ešte menšej tvorbe kapitálu, je to smrtiaci začarovaný kruh. A nie, Paradox úspor nespraví opak, ved keby berieš ten do dôsledkov, tak sú všetky úspory zlé a škodia ekonomike.

Takže ekonomika potrebuje vyššie úrokové miery (čo najbližšie k reálnym) a nižšie vládne výdavky, aby mohol byť podporený SKUTOCNY dopyt.

A ECB je samozrejme zodpovedná za dnešné problémy, aj ked samozrejme tradične z opačného dôvodu, ako hovoríš ty: http://ow.ly/bkdP1
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1.A - Rizikova prirazka predsa nezohladnuje len spotrebu.

1.B - realna ekonomika je mnozstvo outputu, realne hdp.Stahovat peniaze z obehu a tvrdit, ze ekonomika klesa lebo dopyt sa dostava na nejaku neumelu skutocnu uroven je obycajna ideologia/tautologia. Ak by sme v ekonomike stahovali peniaze najblizsich 15 rokov, tak bude padat a padat a ty budes stale hovorit, ze sa len dostava na skutocnu uroven. Nakoniec by si argumentoval, ze rast HDP za poslednych 200 rokov bol len bublina :)

3. Restriktivna politika ECB strasi investorov po celej eurozone. Ak by politika ECB bola taka ako ma byt, tak by v Grecku nebola recesia, danove vynosy by boli vyssie, dlh by bol nizsi a aj rizikova prirazka by bola pochopitelne nizsia.

4. Pasivna znamena, ze nominalne uroky klesaju, ale napriek tomu dopyt pada. Mozes si to predstavit tak, ze nominalne sadzby klesaju, ale inflacne ocakavania klesaju este rychlejsie.

b - presne tak cena ropy pada z neba. Cena moze rast vtedy ak rastie dopyt alebo ked klesa ponuka. Centralna banka oyplvnuje dopyt a teda ked vidi inflaciu, tak nemoze automaticky utahovat, pretoze treba rozlisovat ci ide o inflaciu v dosledku prilis velkeho agregatneho dopytu alebo ci ide o inflaciu s ktorou monetarna politika nic nema (ponuka).

Ak OPEC znizi zo dna na den produkciu ropy lebo medved, tak vrazstie jej cena, zaorven pada output (klasicky ponukovy sok) a ty by si este navrch znizil restriktivnou moentarnou politikou dopyt, aby output padol este hlbsie. Bravo.

"takže chceme čo, mať sa teraz na úkor budúcnosti o niečo lepšie, aby sme potom za pár rokov poklesli životnou úrovnou ešte hlbšie do minulosti?"

Presne ako som napisal vyssie. Cim viac budes skrtit tym nizsie ekonomika pojde a tym viac budes tvrdit, ze bublina bola vacsia a vacsia :) Uplna tautologia. Pri recesii v 2001 realny output medzirocne ani len nepoklesol, lebo centrlalna banka udrza dopyt.

"fiškálna politika logicky môže dotovať len veci, po ktorých nie je rovnaký dopyt"

:D Cize ked stimulujem ekonomiku znizenim dani, tak to nebude fungovat lebo tato politika dotuje veci, po ktorych nie je dopyt? A kde je ta logika?

Fiskalna politika moze stimulovat dopytovo ekonomiku len v pripade, ze to monetarna politika dovoli. A kedze centralne banky nastavuju politiku tak, ze sleduju nejaky inflacny ciel, tak fiskalna stimulacia je zbytocna a draha, pretoze akykolvek pokus centralna banka utlmi.

AK by vsak centralna banka povedala, ze nebude reagovat na zvysene inflacne ocakavania, ktore by nastali po fiskalnej stimulacii, tak vtedy moze takato politika zafungovat.

Nebifluj sa prazdne ideologicke poucky, ale zacni sa ucit ako tieto veci funguju a potom ich kritizuj.

"Takže ekonomika potrebuje vyššie úrokové miery (čo najbližšie k reálnym) a nižšie vládne výdavky, aby mohol byť podporený SKUTOCNY dopyt."

V case nadmerneho dopytu po likvidite si myslis, ze prirodzena miera na freebankingovom trhu by bola vyssia? Ty si ńaozaj myslis, ze by takyto system, kde ludia zufalo dopytuju peniaze, este viac priskrtil ponuku penazi vyssimi sadzbami? Tak to si na velkom omyle. Taku monetarnu expanziu si este nevidel, co by na volnom trhu nastala.

A k tomu grafu konvergujucich sadzieb: kolko bola inflacia v juzanskych statoch pred a po vstupe do eurozony? Je uplne samozrejme, ze sadzby su nizsie, ked je aj inflacia nizsia. A opat sa dostavame k Friedmanovi, ktoreho si zjavne nepochopil. To, ze mali juzanske staty vyssie sadzby vobec neznamena, ze by mali restriktivnejsiu menovu politiku. Za vsetky vyberiem len Grecko: http://research.stlouisfed.org...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. A – o rizikovej prirážke som nepovedal ani slovo.
1.B – toto je síce bežne používaný spôsob merania, ale nemá absolútne žiadnu logiku – ako môžeš hovoriť o reálnej ekonomike, ked po tých statkoch nie je reálny dopyt? Ako môžeš merať reálny output v arbitrárne určených cenách? V takom prípade samotné nominálne hodnoty (aj keby upravené o infláciu) nemusia mať žiadnu výpovednú hodnotu, a už vôbec nie absolútnu. Alebo si myslíš, že je jedno, či vláda vytvorí nejaký program, ktorého výsledkom bude vytvorenie 1 litra pitnej vody za miliardu eur, alebo či by bola použitá tá miliarda eur v súkromnom sektore, čisto len na základe ponuky a dopytu? Dokonca podla teba je pre ekonomiku lepšie, ked vytvorí vláda 1 liter vody za miliardu eur, ako keby mal súkromný sektor vytvoriť (slovo vytvoriť je tu trochu divné) 100 miliárd litrov vody za 950 miliónov eur.

A toto je základom keynesiánstva a mainstreamovej ekonómie – že sa naháňa za vyššími, ale arbitrárne určenými číslami. Pritom logika nepustí – každé euro, ktoré minie vláda, je euro, ktoré neminú občania na produkty, ktoré si oni cenia najviac. Takže sú chudobnejší.

Dalej, ja nie som za sťahovanie penazí z obehu. Ak to myslíš tak, že s nárastom úrokovej miery by kvôli frakčnému bankovníctvu klesol objem peňažnej zásoby, tak to len kvôli tomu, lebo bol inak umelo nafúknutý. Ideálne riešenie je podla mna takéto – zrušenie centrálnej banky a s tým súvisiace zmrazenie peňažnej zásoby M0/M1. Kvôli tomu, že komerčné banky by už neboli kryté centrálnou bankou, museli by zvýšiť rezervy – a teda znížiť M3. To by samozrejme nešlo donekonečna, len by museli nájsť nejaký rozumný pomer.

3. Ak by bola politika ECB taká, ako by si ju rád videl ty, tak by to bolo presne takto, akurát by bola nadalej nafukovaná bublina – a následný pád by bol ovela horší, ako by tomu bolo teraz.

4 b) ako môžeš vidieť v tom grafe, čo som ti poslal, cena ropy sa z dlhodobeho hladiska mení akurát v nekrytých, inflačných peniazoch, v zlate je pomerne stabilná. Čo ešte chceš ako dôkaz toho, že cena ropy závisí z dlhodobého hladiska od množstva penazí v obehu? Ved to je absolútne logické. A zbytočne sa brániš zmenou ponuky alebo dopytu, alebo zmenou cien v OPEC. To ja uznávam, preto ani nehovorím, že v ktorykolvek okamih si môžeš za nejake množstvo zlata kúpiť vždy rovnaké množstvo ropy. Hovorím len, že to tak platí nahrubo z dlhodobého hladiska.

„"fiškálna politika logicky môže dotovať len veci, po ktorých nie je rovnaký dopyt"

:D Cize ked stimulujem ekonomiku znizenim dani, tak to nebude fungovat lebo tato politika dotuje veci, po ktorych nie je dopyt? A kde je ta logika? „

Ok, zle som to napísal – tá časť fiškálnej politiky, ktorá ekonomiku dotuje cez vyššie výdavky vlád, nie cez nižšie dane.


„V case nadmerneho dopytu po likvidite si myslis, ze prirodzena miera na freebankingovom trhu by bola vyssia? Ty si ńaozaj myslis, ze by takyto system, kde ludia zufalo dopytuju peniaze, este viac priskrtil ponuku penazi vyssimi sadzbami? Tak to si na velkom omyle. Taku monetarnu expanziu si este nevidel, co by na volnom trhu nastala. „

Čo si ty vlastne predstavuješ pod tou monetárnou expanziou? Že napríklad pri zlatom štandarde by sa ťažilo viac zlata? Ok, to je možné, ale len do velmi obmedzenej miery. Hraničné náklady na ťažbu zlata by rástli – takže získať nové peniaze týmto spôsobom by bolo čoraz drahšie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"ako môžeš hovoriť o reálnej ekonomike, ked po tých statkoch nie je reálny dopyt?"

Akoze po nich nie je realny dopyt? Vsak tie statky boli vyprodukovane a spotrebovane. To len tvoje ideologia tvrdi, ze su nerealne.

"Ako môžeš merať reálny output v arbitrárne určených cenách?"

He? Vsak output sa meria v mnozstvach.

"Alebo si myslíš, že je jedno, či vláda vytvorí nejaký program, ktorého výsledkom bude vytvorenie 1 litra pitnej vody za miliardu eur, alebo či by bola použitá tá miliarda eur v súkromnom sektore, čisto len na základe ponuky a dopytu? "

Aky vladny program? O com? Vsak monetarna politika dava peniaze ludoma a ti sa rozhodnu, co spotrebuju.

"Pritom logika nepustí – každé euro, ktoré minie vláda, je euro, ktoré neminú občania na produkty, ktoré si oni cenia najviac."

Ale ved ty nerozumies ani o com je keynesianstvo. Vsak vlada sa snazi minat/investovat prave preto, ze neminaju/neinvestuju obcania. Vsak kriza je o tom, ze klesa dopyt po tovaroch a sluzbach, klesa velocita penazi, rastie dopyt po peniazoch. Obcania kupuju vladne dlhopisy a vlada za tieto peniaze investuje.

"Ak to myslíš tak, že s nárastom úrokovej miery by kvôli frakčnému bankovníctvu klesol objem peňažnej zásoby, tak to len kvôli tomu, lebo bol inak umelo nafúknutý."

Dopyt a ponuka, dopyt a ponuka. Vsak ked klesa ponuka, tak rastie urok. Ci uz ani to neplati? :) A vsetko je umele a nafuknute? :)

"Ideálne riešenie je podla mna takéto – zrušenie centrálnej banky a s tým súvisiace zmrazenie peňažnej zásoby M0/M1."

Hehe, vsak penazna zasoba M1 uz dva roky takmer nerastie a ten M3 poklesol a sposobil nedavnu recesiu. Navyse - co by si robil, ak by nahle vzrastol dopyt po peniazoch? Absolutne nic, iba by si sa prizeral recesiam, lebo vsak mame fixovanu penaznu zasobu, hura.

3. Klasicky argument, hehe. Splasnutie bubliny by nevytvorilo ziadnu recesiu, kedze by centralna banka cielovala agregatny nominalny dopyt. Skoro ako pocas dotcom krizy, ked sa ceny akcii zosypali, ale realna ekonomika bola dotknuta len minimalne, lebo centralna banka udrzala dopyt.

4. "Čo ešte chceš ako dôkaz toho, že cena ropy závisí z dlhodobého hladiska od množstva penazí v obehu?"

??? Tak toto je prevratny objav, ze z dlhodobeho hladiska zavisi inflacia od mnozstva penazi v obehu. Ibaze dlhdobe hladisko nas vobec nezaujima. Tu sa pozri ako ti lieta cena ropy v zlate http://www.surlytrader.com/wp-...

Medzirocne pohyby v desiatkach az stovkach percent. Pricom pointa je jasna - na tieto kratkodobe soky v cenach ropy nesmie monetarna politika reagovat.

"tá časť fiškálnej politiky, ktorá ekonomiku dotuje cez vyššie výdavky vlád, nie cez nižšie dane."

Cize fiskalny multiplikator cez znizenie dani nakoniec, podla teba, moze fungovat? :)

"Čo si ty vlastne predstavuješ pod tou monetárnou expanziou? Že napríklad pri zlatom štandarde by sa ťažilo viac zlata? "

Ale ved som pisal o freebankingu, o volnom trhu, nie o zlatom standarde. V systeme zlateho standardu by nastalo presne to iste peklo, ktore nastalo v 1930.

Uplne mylne si v tom, ze za vsetko moze rastuca penazna zasoba.

"A spochybnovať to, že prirodzená úroková miera by bola vyššia bez existencie centrálnej banky je absurdné. Pri existencii CB je úroková miera VZDY nižšia, ako prirodzená úroková miera, kedže centrálna banka svojou činnosťou môže v sumáre LEN znižovať úrokovú mieru."

Tvrdit, ze v sucasnosti, pri nadmernom dopyte po peniazoch, by prirodzena trhova miera bola este vyssie, nedava zmysel. Toto uz je nabozenstvo, s tym uz ja nic nespravim.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

„Akoze po nich nie je realny dopyt? Vsak tie statky boli vyprodukovane a spotrebovane. To len tvoje ideologia tvrdi, ze su nerealne. „

Ja sa neriadim ideologiou, ale logikou a zdravym rozumom. Nebol dopyt = ludia neboli ochotní za tie veci zaplatiť tolko, kolko za ne dala vláda.
„He? Vsak output sa meria v mnozstvach. „
Reálny output je však prepočítaný na peniaze. Inak by velkosť HDP musela byť udávaná asi tak na 10 000 stranách, kde by bolo písané kolko sa vyrobilo žehličiek, čokolád a kolko krát si ludia ostrihali vlasy. A práve tie ceny sú určené arbitrárne, vid vyššie = tolko by ludia za ne nezaplatili. Teda to, čo je podla keynesianov rastom HDP môže byť velmi lahko reálne poklesom HDP.

„Aky vladny program? O com? Vsak monetarna politika dava peniaze ludoma a ti sa rozhodnu, co spotrebuju. „
Aké peniaze im dáva? Zníži kúpnu silu pôvodných držitelov penazí na úkor tých, ktorí peniaze získajú. A to sa môže stať, aj ked CPI nestúpne, alebo ak dokonca klesne – bez tohto by CPI kleslo, resp. kleslo ešte viac. A ak nie teraz, tak v minulosti, je to absolútne logické, a nepochopenie tohto pochádza z úplného nepochopenia penazí – peniaze nie sú bohatstvo, ani kapitál – peniaze sú len „poukážky“ na nákup statkov. A ked sa množstvo statkov nezmení, ale počet „poukážok“ na ne áno, tak logicky tie statky sú/budú drahšie, alebo nie sú/nebudú lacnejšie, resp. nie o tolko, o kolko by boli pri menšom množstve „poukážok“. Toto je predsa absolútne logické, ked máš v ekonomike len 1 barel ropy a 100 poukážok na túto ropu, tak ked sa množstvo ropy nezmení, ale množstvo poukážok áno, tak to zákonite musí znamenať to, že sa minimálne niektorým ludom ujde tej ropy menej.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Nebol dopyt = ludia neboli ochotní za tie veci zaplatiť tolko, kolko za ne dala vláda."

Ako? Aka vlada? Co s tym ma vlada?

"A práve tie ceny sú určené arbitrárne, vid vyššie = tolko by ludia za ne nezaplatili. Teda to, čo je podla keynesianov rastom HDP môže byť velmi lahko reálne poklesom HDP."

Vobec nerozumiem o com hovoris. Ake arbitrarne ceny? Preco je cena chleba arbitrarna?

Ale inak suhlasim, ze pri nizkej urovni moze statisticka odchylka znamenat miesto rastu aj pokles ekonomiky.

"peniaze nie sú bohatstvo, ani kapitál – peniaze sú len „poukážky“ na nákup statkov. A ked sa množstvo statkov nezmení, ale počet „poukážok“ na ne áno, tak logicky tie statky sú/budú drahšie, alebo nie sú/nebudú lacnejšie, resp. nie o tolko, o kolko by boli pri menšom množstve „poukážok“."

Co s tymto vsetkym ma logika? Ved ludia sa neriadia logikou. Mas pravdu, ze peniaze su len poukazky na vymenu. Ale nespravne predpokladas, ze sa mnozstvo statkov nemeni. Pokracovanie nizsie...
 

1 2 3 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME