Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Zbohom, Rony... (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

... poznám to, zažil som to už dvakrát ... pomôžem si Filanom, stále sa niečo začína, a každý deň sa niečo končí ... horkosladký pocit spomienok a uslzených úsmevov ... čas to odveje ... niečo, niekto odíde, a niečo, niekto príde ... my sme po odchode predchádzajúceho psíka pred 2 rokmi dali šancu šteniatku z útulku ... nové koleso života so psom sa roztočilo ... asi to tak má byť ... "asi" určite :-) ... tak Vám želám veľa síl a veľa energie, najmä v najbližších dňoch ... Rony mal vo vás určite tú správnu rodinu .. svoju "svorku" ... svojich najbližších a navždy to tak ostane ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pri čítaní

mi chtiac nechtiac tiekli slzy,pretože presne toto sme prežívali aj my, keď nám po 13 rokoch odišiel náš kokršpaniel....takže presne chápem tieto pocity, sú také ako keď odíde najbližší člen rodiny.... a títo naši psíkovia, ako aj Rony, sú /vlastne už len boli/ najbližšími členmi rodiny a ozaj sa vždy úprimne tešili, keď sme prišli domov, ako som s úsmevom hovorievala: aspoň niekto sa teší že som doma.....No nech aj Rony odpočíva v tom ich psom nebíčku...!!!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tomuto nikdy nebudem rozumiet, kvoli psovi revat ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Macros,

zaobstaraj si psa, porozumieš.
Prvého psa sme mali, lebo syn si veľmi prial psa. Po dlhom boji ho dostal. Neskôr odišiel na VŠ, a tak pes prischol mne, v tom čase ma už mala omotanú okolo prsta. Prežila som s ňou synovu pubertu, môj prechod, moje vážne ochorenie, až ochorela aj ona na srdiečko. Užívala lieky, bola celkom fajn. Pred siedmimi rokmi sme v jeden horúci deň išli na kontrolu a tam skolabovala, nič nepomohlo, zomrela u zverolekára. Do poslednej chvíle mi uprene pozerala do očí, ani nežmurkla. Šla som domov, celú cestu plačúc, ani neviem, ako som tých cca 5 km odkerovala. Pochovali sme ju na záhrade medzi ruže. Nemá tam kríž, ani nič podobné, len my vieme, kde odpočíva.
Niekto povedal, že pes ťa má radšej ako sa môžeš mať rád ty sám. Pozri si film Hačiko, je to tak trochu slaďák, ale len pre toho, kto nikdy nemal psa. Tam uvidíš, čo to je psia láska. Alebo si prečítaj knižku Psy v lásce nikdy nelžou, napísal ju pôvodným povolaním psychiater, stojí za to.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Mal som dvoch psov, jeden skapal na starobu a druhy skoncil s gukou v hlave, pretoze mal problemy so zadnymi nohami. Takze netreba mi odporucat kupit si psa na to, aby som tomu porozumel. Je to len obycajne zviera, to len ludia z toho robia nieco viac. A dufam, ze prebehlo aj riadne dedicske konanie, ked uz bol riadne pochovany namiesto toho, aby skoncil niekde v kafilerii, kam aj patri.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Jasne..

Mal som dvoch psov, jeden skapal na starobu, druhy skoncil s gulkou v hlave, pretoze mal uz svoj vek a problemy so zadnymi nohami. Takze mi netreba odporucat, aby som si kupil psa na to, aby som to pochopil. Je to len obycajne zviera, nic viac. To len niektori ludia zo psov( maciek, morciat, atd. ) robia nieco viac. A este psa aj pochovavat, namiesto toho, aby skoncil v kafilerii kam patri, to uz je uplna zvratenost. Dufam, ze prebehlo aj riadne dedicske konanie, ved aj ten pes je len clovek..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nerozumiem tomu

ze ak niekto chova zviera, zije s nim, ma ho rad, nedokaze citit lasku len preto, ze ide o zviera. My s nimi zijeme cely nas zivot, kazde vzdy malo svoju povahu, bolo niecim odlisne od tych predoslych a plakala som vzdy pri kazdom. Keby to bolo ako ty vravis, vsetky zvierata by boli rovnake, preco potom je jedno zvedave, ine pritulne, dalsie vojde do vane samo od seba hoci je mackou, alebo pes pochopi bez prikazov, ze ma noveho macacieho priselca nechat tak, lebo vidi, ze ho mame radi, hoci kazdu inu macku by najradsej roztrhal. Preco ma jedno zviera rado okrem masa olivy, ine zje zamiaky, ci mrkvu, hoci ho nikdy nikto na ne neucil? Kazde je ine, ma svoju povahu a kazdy kto s nimi zije na to pride. Ak ani po dvoch psikoch nechapes o com sa toci, viem si predstavit tvoj vztah s nimi. Nemusis zakonite revat za psom, ale trochu pochopenia voci ostatnym, ktori to robia, lebo to tak citia by nezaskodilo. Moj tatko nikdy v zivote asi neplakal (aspon som ho nevidla), ale ked nam po 14 rokoch zomrel vlciak, ktory so mnou vyrastal, jeho prvy pes, ktoreho vychoval vo svojom dome, ktory s nim chodil vsade kde sa da, tak plakal. Chlap, silny, pocity nikdy nedavajuci na javo. Tiez je pochovany na zahrade, tam kam patri. K nam.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Je mi Ťa ľúto, úprimne. Ani nevieš, o čo prichádzaš. Ale nie každý má ten cit, ja viem, že sú aj ľudia suroví a krutí, aj takí, ktorí dokonca zvieratá týrahú. Ty aspoň nie si ten prípad, to je ešte dobre. Ty to iba v sebe nemáš, zbytočné Ti je hovoriť. Áno, pes je len zviera a nikto netvrdí nič iné. Pre mňa sú zvieratá niečo ako priatelia, bratia nás ľudí tu, na zemi.
Tým, ktorí si vedia otvoriť srdce, odporúčam krásnu knižočku od E. Tolleho: Naši andělé strážní
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Clovek

nemusi smutit iba za clovekom, psom, mackou... Su taki, co dokazu smutit napriklad aj za vecami - a ja ich neodsudzujem. Naopak, ludi, ktori su schopni citu, si vazim a citim s nimi pri ich smutku. Laska k zvieratam je jedna z dolezitych veci, ku ktorym by sme mali deti viest. Bohuzial, nie vsetci boli takto vychovavani. Smutku autorky rozumiem, pekne napiasny clanok.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Spomenula som si, ako nám takto pred 7 rokmi zomrel náš milovaný psík. Kto nezažil, nepochopí. Koľko lásky a radosti dokáže také zvieratko za svoj život dať! Nech je Ti útechou, že jemu je už dobre, že už sa netrápi. Vám bude ešte dlho chýbať. Človek chodí po byte a podvedome ho hľadá na obvyklých miestach, podvedome čaká, že sa už-už kdesi zjaví spoza dverí... Viem, veľmi dobre viem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Kto nemal psa nepochopí, tiež som to zažil už dvakrát a človek má vtedy pocit akoby mu odišiel fakt niekto veľmi blízky.Spočiatku je smútok a žiaľ stále prítomný a človek má pocit akoby nebol kompletný a niečo mu stále chýba.
Začne si hovoriť, že už psa nebude mať a že stačilo.Ale po pár mesiacoch,možno pol roka rok sa odhodlá a poriadi si ďalšieho ako mi (mimochodm tiež sa volá Rony) ale to meno sa mi niak nevžilo a volám ho radšej "prasiak",ale to som trochu odbočil.
Teraz je to však dosť čerstvá záležitosť,takže úprimnú sústrasť a verím ,že to nebol tvoj posledný psí frend.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

omg

oh my gosh....po liste uciteliek si aj pes zasluzi vlastny blog, velmi konzistentne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

..

cmuk na licko, nefrfli zbytocne, zivot je prilis kratky...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dakujem

za vase slova... Tu pomoze asi jedine cas :(
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Čas vylieči ten smútok. Prežívali sme to pred dvoma rokmi s jazvečíkom. Bol som jediný z rodiny schopný ísť k veterinárovi na poslednú injekciu.
Dnes už máme nového psíka a robí nám neskutočnú radosť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nas stvornohy milovany clen rodiny

ma uz 13 rokov. Este sa stale drzi, obcas si spomenie na stare dobre casy a chova sa ako mladenec. Ale uz nie je taky zhavy do prechadzok, ocka ma belave miesto krasne ziarivo hnedych a par zubkov mu chyba, par sa kolise. A my uz citime, ze cas je neuprosny, za chvilu nas opusti a nam zostane iba spomienka na najlepsieho zo psich anjelov. Lebo pre mna je nas pes to najlepsie stvorenie. Prezil so mnou tazke chvile, rozvod, chorobu - a ked ostatni spali, on sedel vedla mna a zahrieval mi moje bolave miesto, liecil ma svojou laskou. Viem, ze to znie hlupo...ale ti, co maju psov pochopia...
Zuzka...viem, ze je ti tazko. Ale verim, ze casom sa nasa bolest premeni na krasu, pozitivne pocity zo spomienok na dobro. Cim viac vieme milovat, ci uz je to clovek, pes, stromy, umenie...tym lepsi sa svet stava. Aj ked iba po kvapkach.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Akurát som

ráno so susedou spomínala na môjho takmer 17-ročného jazvečíka Jiminka, ktorý pred 4 rokmi zomrel. Vyše roka trvalo, kým som dokázala prijať ďalšieho psíka. Mám z neho veľkú radosť, je to malá hravá guľôčka ( yorki ), všetci ho ľúbime, avšak na predošlého často myslíme.
Okolo srdca ma bolelo a slzy mi tiekli aj teraz pri čítaní. Čas naozaj bolesť obrúsi, ale nezabudneš nikdy.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME