Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Teória twistorov - slepá ulička, alebo originálny nápad? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Ahoj Mato.

Mozno by si mohol na birdzi napisat clanok, ze si zmenil blogovaci priestor. Ja som ta tu asi pred pol rokom nahodne objavil. Vobec som nechapal preco nepokracujes vo svojich blogoch na birdzi.
Inak velmi velmi davno sme sa bavili o principe neurcitosti, ale sme to nedokoncili. Ale zaujimal by ma tvoj nazor, nie vyklad uciva. Nenapises nieco o tom?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ahoj, ďakujem za reakciu. Nehnevaj sa, že som dlhšiu dobu na Tvoje maily nereagoval, neber to osobne, ale som permanentne zaeprázdnený. Rád však na prerušený dialóg nadviažem. Môžeš mi, prosím, pripomenúť, kde sme v diskusii o princípe neurčitosti skončili? Maj sa zatiaľ pekne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Myslim, ze je vseobecne prijate, ze v kvantovom svete existuje nahodilost. Snazim sa pochopit v com je ta nahodilost skryta, lebo v nu tak trochu "neverim". Chapem nahodilost akoze ti kvapka voda vo vodovode a ty nevies kedy zas kvapne. Znamena to vlastne ze nepoznas vsetky podmienky vzniku tej kvapky. Tak si vravim, ze my nepozname vsetky podmienky toho elektronu aby sme ho mohli uplne popisat. Ale keby sme mali casticu ktora by bola mensia ako elektron a vedeli by sme si nou pozriet ten elektron tak by nam to nepripadalo ze ten elektron je vsade a zaroven nikde, ale by sme jasne videli ako tam beha. A fakt ze to popisujeme pomocou pravdepodobnosti je len logickym dosledkom toho ze my nemame mensiu casticu s ktorou by sme sa na ten elektron pozreli. Cize ja si myslim, ze to popisujeme pomocou pravdepodobnosti len koli nasej obmedzenosti vo videni, nie koli tomu ze tam je nejaka nahodilost. Proste niekto tvrdi ze si mam povedat, ze nema zmysel zistovat uplny popis chovania toho elektronu. Dobre chapem ze fyzikalne sa to neda vidiet, ale preco sa to neda napriklad matematicky popisat nejakym modelom ktory nepotrebuje nahodilost? Ako by si ma presvedcil ze ta nahodilost naozaj existuje, ktory pokus ju dokazuje? Dopredu sa ospravedlnujem za svoje obmedzene laicke myslenie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tvoje myslenie nie je obmedzené, tento problém riešia fyzici od vzniku kvantovej mechaniky. Môžem Ťa ubezpečiť, že keby existoval lepší popis než je kvantová mechanika, fyzici by sa ho ujali. Zdá sa však, že tá nahodilosť je skutočne prírode vlastná.

To, čo popisuješ, že nepoznáme všetky podmienky a vlastnosti elektrónu, sa všeobecne nazýva teória skrytých parametrov. Zdá sa, že tento koncept je presvedčivo vylúčený experimentami Alaina Aspecta. Ide o to, že ak by príroda nebola náhodná, akurát my nepoznáme všetky podmienky, stále to kladie určité obmedzenia vyjadrené tzv. Bellovými nerovnosťami. V článku Teória twistorov-motivácia som sa zmienil o EPR paradoxe. V tomto paradoxe ide o to, že dva fotóny o sebe vedia, aj keď sú veĺmi vzdialené, nebudem tu opakovať výklad, prečítaj si to, ak Ťa to zaujíma. Ale s Tvojou otázkou o súvisí takto.

Podľa kvantovej mechaniky fotón nemá určitý spin až do okamihu, kedy tento spin zmeriaš. Potom sa fotón s určitou pravdepodobnosťou "rozhodne", ktorý spin si vyberie. Ale v tom istom okamihu sa potom musí rozhodnúť aj druhý fotón, aký spin bude mať a musí mať spin presne opačný. Kvantová mechanika hovorí, že až do momentu, kedy spin zmeriaš, fotón nemá určitý spin.

Podľa teórie skrytých parametrov má fotón jasne určený spin od začiatku, akurát my nevieme, aký to je, kým ho nezmeriame. Bez toho, aby sme poznali akékoľvek detaily, pre teóriu skrytých parametrov platia určité obmedzenia. Aby si mohol oba prípady (kvantovomoechanický a skrytoparametrický) rozlíšiť, musíš detektory všelijak natáčať a merať priemet spinu do rôznych smerov. Ale to je technický detail, hoci trochu komplikovaný.

Podstatné je, že ak by teória skrytých parametrov bola správna, tak pravdepodobnosti jednotlivých meraní by museli splňovať takzvané Bellove nerovnosti. Nezáleží na detailoch teórie, tie vôbec nemusíme poznať, ale medzi jednotlivými pravdepodobnosťami musia existovať určité vzťahy. To nie je vec teórie, ale prostého počtu pravdepodobnosti.

Kvantová mechanika tieto Bellove nerovnosti porušuje a experiment (prevedený Alainom Aspectom a jeho skupinou) potvrdzuje, že má pravdu. Teda žiadna teória so skrytými parametrami nemôže principiálne vysvetliť EPR paradox.

Aby som neskĺzol zase k výkladu učiva, uzavriem to :) Zdá sa, že príroda je skutočne náhodná. Nejde len o to, že nepoznáme dosť parametrov, ale porušenie Bellových nerovností existenciu takýchto parametrov existuje. Musíš mi uveriť, že to tak je. Ak mi neveríš, tak pochopiť Bellove nerovnosti nie je zas tak ťažké, len na to treba trpezlivosť. Každopádne, porušenie Bellových nerovností nemôže v žiadnej teórii "Tvojho" typu nastať.Ale ono nastáva, takže tento typ teórií treba vylúčiť.

Ale, a tu hovorím svoj názor (inšpirovaný Penroseom), to neznamená, že celá vec je uspokojivo vyriešená. Ako som písal v druhom článku o twistoroch, EPR paradox podľa mňa nie je uspokojivo vysvetlený, hoci kvantová mechanika dáva správne predpovede. Od skutočnej, revolučnej teórie kvantovej gravitácie osobne očakávam, že vrhne trochu svetla na túto kvantovomechanickú záhadu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dakujem Matko za tvoj cas a poriadok ktory si mi v tom spravil.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

...Kvantová mechanika a jej špeciálne relativistická verzia, kvantová teória poľa, sa zaoberajú mikrosvetom, vysvetľujú štruktúru atómov, chemických väzieb a molekúl, interakciu svetla a látky, a v podstate všetko okrem gravitácie. Tá je naopak výborne popísaná Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity...

-Zistilo sa že 96% hmoty vo vesmíre tvorí tmavá hmota a tmava energia. Tmava hmota sa asi neskladá z atómov, lebo by sme asi zachytili neaké jej prejavy, napríklad žiarenia. Predpokladá sa na základe pohybu galaxii a superkôp galaxii. Tmava energia sa vyznačuje tým, že vesmír zrýchľuje svoju expanziu. Prejav antigravitácie vo veľkých škalach? Výsledky sa stále potvrdzujú. Niečo nám tu neklape. Možno sa príliš upierame práve na atómy a ich väzby, či prejavy. Alebo neplatí VTR vo všetkých častiach vesmíru. Možno že žijeme v multivesmíre a náš vesmír je iba obrazne povedané neakou bublinou vo vriacej vode plnej takých bublín-prejavov energie a všeličo by sa už dalo vysvetliť. Ak stojíme pred otázkou čo bolo pred tým, alebo kde je koniec, stále tu narážame na problémy. Je síce jednoduché a elegantné vysvetlenie že pred big bangom nebol čas a priestor.Aby sme sa nemuseli zaoberať nepríjemnými singularitami.To je ako by sme v čiernej diere vysvetľovali, že okrem čiernej diery už nič nieje. Nieje čas, nie je priestor a.t.ď. A pritom čierna diera je súčasťou nášho vesmíru. Čierna diera sa tiež sa neskladá s atómov na ktorých je sformulovaná väčšina našich teórii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ďakujem za obsiahly príspevok.

Nemyslím si, že sa príliš upierame na atómy a ich väzby. Práve tieto veci uspokojivo vyriešila kvantová elektrodynamika. Dnes sa snažíme pochopiť práve hlbšiu podstatu času, priestoru a hmoty. V článku som písal o raných štádiách vesmíru, kedy by mali byť dôležité ako kvantové javy, tak javy spojené s gravitáciou. Hypotéz a modelov je mnoho, ale zatiaľ žiadny nie je lepší než štandardná teória veľkého tresku založená na kvantovej mechanike a všeobecnej relativite. To neznamená, že by sa to v blízkej budúcnosti nemohlo zmeniť :) O probléme temnej energie alebo kozmologickej konštanty som sa veľmi letmo zmienil v článku Teória twistorov-motivácia.

Každopádne ďakujem za reakciu a prajem pekný deň.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

fajn clanok... este ma napadlo ze pri Penrosem rozhodne treba spomenut aj jeho pracu s Hameroffom o kvantovom vedomi (vedomie vznikajuce v mikrotubuliach neuronov mozgu v dosledku kvantovych proceov), co je moc zaujimavy (a samozrejme tak trochu kontroverzny) koncept
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrý deň, ďakujem za reakciu. Áno, Penroseove úvahy na tému vedomie a slobodná voľa sú veľmi zaujímavé, ale nezmienil som ich, pretože do týchto vecí veľmi nevidím a neviem posúdiť, ši je to sľubný nápad alebo ani nie. Rozhodne je však filozoficky pre mňa veľmi atraktívny. Ešte raz ďakujem z príspevok a prajem pekný deň.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME