Pondelok, 20. november, 2017 | Meniny má Félix

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Dva rozdielne spôsoby, ako učiť (matematiku) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Odpoveď: Tento blog je napísaný vynikajúco.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vďaka.

Mám radosť, že sa páčil.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pripájam sa

veľmi poučné a názorné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Príklady sa mi páčia a otázky sú vysoko relevantné. Blog jasne implikuje, že konštruktivistický prístup je lepší. Chcem poukázať na to, že aj tento má svoje úskalia. Konkrétne:

"V tretej ukážke učiteľ kládol žiakom otázky a snažil sa docieliť, aby poznatok v ich hlave vznikol, ideálne tak, ako to každému z nich vyhovuje" Ako vieme, že daný poznatok v hlave žiaka vznikol? A ako vieme, že vznikol tak, že žiakovi nielen vyhovuje, ale aj že je správny? Problém je v tom, že učiteľ musí porozumieť mysli dieťaťa. Na to treba trochu viac než len komunikačné schopnosti alebo nejakú empatiu. Kvôli tomuto musia pedagógovia poznať relevantný psychologický výskum. Aby vedeli, čo sú schopné deti v danom veku uchopiť, aká je najlepšia forma akou to uchopiť, ako sa to manifestuje v ich správaní a ako deti správne motivovať.

Steven Pinker mal totiž v Blank State diskusiu, že konštruktivistický prístup často degeneruje do "nech si žiaci vyberú čo sa im zachce" a žiaci si nevyberú nič lebo sa im napr. matematika nechce. V konečnom dôsledku tak v empirických testoch konštr. dosahuje horšie výsledky ako tradičný direktívny prístup.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

V zásade je to tak, ako hovoríte.

Výhodám aj úskaliam oboch typov vyučovania sa chcem venovať v niektorom z ďalších článkov. Ale asi je pravda, že keď sa čokoľvek preženie, nie je to dobré.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Hm, nielen mysli deti vseobecne treba porozumiet, ale aj konkretneho dietata. Ludia maju rozne vlohy a zaujmy...
ako sa hovori (resp. hovorilo) "Kto chce ucit Jana matematiku musi poznat Jana aj matematiku"
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Som dietatom 80' rokov

a pochádzam z jedného Bratislavského sídliska. V roku kedy som nastupoval do skoly, otvárali sedem tried, v každej po +30 žiakov. Nás bolo v 1.D 32.
Predstavte si, aký druh výučby bol aplikovany. Áno. Memorovanie, memorovanie a .. memorovanie. Nakoľko si kapacitne pedagóg nemohol dovoliť " školu hrou ", alebo individuálny pristup, resp iné edukacne pomocky bola naša škola iba o tom. Ak nejaký z mojich rovesníkov vycnieval z radu, tým že nestihal alebo neabsorvoval učivo, bol presmerovany do " vyrovnavacky ".

Po zrelej uvahe, na základe Vášho rozdelenia spôsobu výučby z predošlého blogu, som dospel k záveru.

predmety prírodného zamerania ( matematika, fyzika, chemia ) je jednoznačne vhodnejšie vyučovať " gréckym " spôsobom. Je potrebné, aby študent vytváral analytiku, korelacie, dedukcie ...

predmety spoločenského zamerania ( eticka výchova, dejepis, občianska náuka ) je vhodnejšie interpretovať ako "suché fakty"= "egypt.model". Neberiem to tak, že " čo ucitel prednesie " je exaktne a nepopierateľne, avšak v pripadoch kedy by boli udaje zle interpretované ( napr.dejepis), pri širokej rozprave ( napr. prečo vznikol exodus tatarskej menšiny - teraz vymyslené ) by mohol vniesť prednášajúci svoje individuálne postoje, kde nemusia byt založené na pravde ( vyucujuci predstavi exodus ako zúfalú poslednú možnosť ako zachovať etnikum a preto utiekli, ale realita moze byt taka, možno utekali iba za stádom ktoré im ušlo...áno je to zvláštny príklad. )

Technické predmety ( technológia, kreslenie, prakticka geometria) akýsi stred.


Kazdy z uvedených metód má svoje pozitiva a i negatíva. Ide o nájdenie to vyvazeneho mixu.

+ egypstkeho : rychlejsia odozva, priamociarost, lakonicky prejav,( v pripade že dieťa je i tak vychovavane i v primárnom a i sekundarnom prostredí - tak je predpoklad že bude submisivnejsie )
- egyptského : horsie analytické schopnosti, postradanie širších súvislosti

+ grecke : väčšia slovná zásoba :), kreativita, sebarealizacia, .... ( velmi veľa pozitív)
- grécke : možnosť vzniku vedomosnych priepasti medzi jednotlivými žiakmi ( prípadne príklady nemusia byť vhodné pre niektoreho jednotlivca) , casova náročnosť, náročnosť materiálneho charakteru ( ukážky a prezentácie k jednotlivým témam)


Ps , sorry za.tú chýbajúcu interpunkciu, t9 blbne
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Najprv chcem vysloviť uznanie autorovi za vynikajúci článok. Určite ste skvelý učiteľ. Veľmi som po vašom prvom blogu bola zvedavá na pokračovanie, lebo som si nebola celkom istá, čo ste mysleli pod tým prečo.
Či ste tým mysleli len vysvetlenie prečo sa niečo počíta tak a nie inak po matematickej stránke, alebo či ste mysleli aj využitie v reálnom živote. Lebo žiaci sa neustále pýtajú: Prečo/Načo sa toto mám učiť?
Ale skvelá vec na matematike ZŠ sú práve tie slovné úlohy, kde sa žiaci práve toto učia.
A ku Radovanovi. Ja si tiež myslím, že predmety spoločenského zamerania je asi najefektívnejšie učiť egyptským modelom, lebo potom to dopadne tak, že ľudia, ktorí majú minimálne vedomosti to zakryjú obkecávaním. Pri matematike sa však obkecávať o ničom nedá. Tam je pevne daný výsledok.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dobrý deň.

Vďaka za reakcie.
V niektorom z ďalších článkov sa chcem venovať aj otázke "Načo mi to bude?" a samozrejme skúsim aj napísať, ako som sľúbil, aký je môj názor na AKO vs. PREČO aj TRANSMISÍVNE vs. KONŠTRUKTIVISTICKÉ učenie.
Pekný deň.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

vidno, ze ty ani Maria ste sa nestretli s dobrym dejepisarom.
Dejepis ako aj dalsie spolocenske vedy by mali byt vyucovane takmer vylucne "greckm" sposobom. A neboj sa, nikto to neobkeca, ak kazdy "nazor" musi podlozit tym, "preco" si to ci ono mysli, pretoze kvoli odpovedi na taku otazku musi mat vsetko potrebne precitane a naucene.

Lenze na rozdiel od matematiky, pri ktorej aspon cast ucitelov tusi, "preco" (a preto cast z citatelov poznala dobrych matikarov), spolocenske vedy boli zlikvidovane tak, ze to "preco" casto nemaju premyslene ani ucitelia. Ani nevedia klast take otazky, aby sa dali na ziackej urovni zodpovedat a cvicilo sa na tom myslenie.
A to sa potom tazko zije sikovnym ziakom, ktori sa chcu pytat a nemaju koho, lahsie sa zije biflosom a bez problemov sa obkecava lenivcom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nezamieňaj si interpretáciu a fakty

Ja som mala vynikajúcu dejepisárku na ZŠ a aj dejepisára na gymnáziu (aj som študovala dejepis na univerzite).
Netvrdím, že žiaci sa pri dejepise nemajú pýtať prečo. Veď už od malého dieťaťa sa človek tieto otázky pýta a rozvíja to inteligenciu. Ale problém je v tom, že pri dejepise, narozdiel od matematiky nie je odpoveď jednoznačná. A preto treba striktne rozlišovať FAKTY a INTERPRETÁCIU.
Môj prvý blog bol o tom ako to dopadne, keď sa interpretácia vyhlasuje za fakty. Takže áno, nech sa žiaci pýtajú aj pri dejepise prečo, ale nech vedia, že to je INTERPRETÁCIA faktov, ktorá môže byť správna, alebo čiastočne správna, ale môže byť aj nesprávna.
Mne sa na gymnáziu stalo, že som na nejaké veci mala úplne iný názor ako učiteľ. Spomeniem dva prípady.
Vytiahol ma odpovedať z Mníchovského diktátu a opýtal sa ma: „Poďme si zafilozofovať, čo by sa stalo, keby Beneš diktát neakceptoval.“ Môj učiteľ pri výklade učiva prezentoval názor, že obyvatelia Francúzska a Británie by donútili svojich politikov, aby si plnili záväzky voči Československu a nestavali sa na stranu Nemecka. Ja som mu pri odpovedi povedala, že s ním nesúhlasím a že si myslím, že by bola vojna a nikto by sa Československa nezastal. Ako dôvod som uviedla, že po Mníchovskom diktáte Chamberlaina a Daladiera vítali davy za to, že zachránili mier. A teraz nás rozsúď či mal pravdu dejepisár, alebo ja.
To isté sa mi stalo na maturite, keď som rozprávala, že po bitke na Bielej hore museli všetci protestanti buď konvertovať na katolicizmus, alebo opustiť krajinu. Opýtal sa ma, či si myslím, že odchádzali z presvedčenia. On si totiž myslel, že odchádzali nie z náboženského presvedčenia, ale hlavne šľachtici z trucu a s presvedčením, že sa sem vrátia. Ja som mu povedala, že Komenský určite odišiel z presvedčenia. On povedal, že Komenský nebol šľachtic. A ja som na to povedala, že práveže šľachtici museli odchádzať z presvedčenia, lebo tí stratili najviac. Jednoducho zanechať majetky a spoločenské postavenie si vyžaduje silnú vieru.
A zase posúď kto mal pravdu. Dejepisár, či ja?
Alebo jednému diskutujúcemu som napísala príspevok o tom, čo mohlo byť jednou z príčin Francúzskej revolúcie a dôvodom prečo v Anglicku krvavá revolúcia nebola a vieš ty posúdiť, či som nemala pravdu? Je to tu http://blog.sme.sk/diskusie/dp...
A najväčšia katastrofa je, keď sa o tom prečo snažia filozofovať ľudia, ktorí nemajú základné znalosti faktov. Preto so myslím, že ak sa na hodine dejepisu veľa filozofuje prečo, ide to na úkor objektívnych faktov a žiaci si môžu začať myslieť, že interpretácia je to isté čo fakty.
Inak je to pri matematike, lebo tam je odpoveď na otázku prečo jasná.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pri "greckom" uceni nehodnotis nabiflovane data, ale prave to, ci ziak tie data (ktore - ano - musi na konkretnu hodinu vediet) dokaze pouzit pri rozmyslani a argumentovat primerane svojmu veku. Aj pre vek siestaka sa da nastavit uroven.
Vtedy ma vyucovanie dejepisu zmysel ako ucenie sa do zivota - teda vtedy je jasne, "preco" sa ho vobec mame ucit.
Ak si vedela, kto je Komensky, co bola protireformacia, ako sa lisilo postavenie slachty, vedela vymenovat nejake priklady, a nadobudla si pri tychto znalostiach svoj nazor, tak ti mali dat jednotku. S Mnichovom je to spornejsie, lebo davy vitaju aj Rolling Stones a neprezentuju spolocensky vplyvny nazor. Ineho politika by vitali ine davy. A tiez by si musela vysvetlitl, preco veci odrazu boli inak v septembri 1939, ked sa Poliaci branili a mocnosti zasiahli. Ak by si to dokazala, dobre, znamena to, ze sa dokazes vo faktoch orientovat, nielen ich nabiflovat, alebo machrovat, ze "si myslis ine a hotovo".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

dejepis ako fakty

dejepis sa podla mna uci zle, ked sa uci len ako fakty
to, ze by sa dejepis, literatura, a dejiny umenia mali ucit naraz, je jedna vec, ako hovori moj otec - ved ten skladatel, spisovatel, a kral zili v tom istom obdobi maliar so spisovatelom spolu pili, tvoria o tom istom, su ovplyvneni tym istym... keby sa to ucilo tak, aby to bolo vidiet...

druha vec je, ze historia sa opakuje, a su niektore fenomeny, ktore sa vyskytuju casto, a dali by sa ucit uplne inak. napriklad, ked mne povedali o hone na carodejnice, tak som si pomyslel - co je to za blbost, jak tomu mohli ludia uverit a nevidiet, ze s nimi cirkev manipuluje... potom som na jednom skoleni od PSL (www.psl.cz) hral hru, kde v nas velmi uspesne vyvolala organizatorka rovnaku podozrievavu a udavacsku atmosferu a pochopil som, ze udavanie za komunizmu, carodejnic, a podobne nebolo len o tom, ze ludia su sprosti, ale o tom, v akej atmosfere su drzani a ako ti hore umlcia tych, co sipia, ze je to inak...
vola sa to zazitkova pedagogika, a na rozdiel od konstruktivistickej ta k poznatku privedie skusenostou a reflexiou, nie seriou otazok, ktore mozu...

suhlasim teda, ze dejepis by sa nemal ucit "filozofovanim bez podlozenych faktov", ale ani cisto faktografia nie je ta spravna cesta. mna tak dejepis nudil

co sa tyka toho, co pisal Radovan - tak eticku vychovu ako fakty by som urcite neucil.
co sa tyka obcianskej nauky/nauky o spolocnosti/akokolvek sa to teraz vola, tak tu poviem skusenost - my sme mali ucitelku, ktora ked nam rozpravala o filozofoch a o Zenonovych paradoxoch a nejakych vyrokoch sv. Augustina, tak som sa s nou strasne chytil za vlasy, pretoze ako matematik som tam videl strasne vela logickych nezrovnalosti a argumentacnych hluposti (napriklad jeden dokaz bozej existencie od sv. Augustina sa dal zredukovat na tautologiu "kedze musi existovat boh, tak existuje boh a tym je Boh", co mi bolo strasne proti srsti). ona sa ale so mnou o tom odmietla bavit, lebo "ja tomu nerozumiem, ja to len ucim". Takze tolko k spolocenskovednym predmetom ucenym ako fakty
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

však je netvrdím, že žiaci sa nemajú pýtať prečo. Veď celý náš život je o tom, že interpretujeme fakty a je to znakom inteligencie.
Ale v dejepise a iných spoločenských vedách (narozdiel od prírodných vied), nie je odpoveď vždy jednoznačná. Napríklad ako odpovieš na otázku: Prečo zanikla rímska ríša?
To čo tvrdím je, že žiakov treba naučiť
1. vedieť rozlíšiť, že toto sú fakty a toto je interpretácia.
2. interpretácia je vždy ovplyvnená našim svetonázorom a skúsenosťou, teda zahŕňa iba jeden uhol pohľadu
3. čím viac faktov o danej problematike vieš, tým máš väčšiu šancu, že tvoja intepretácia bude správna
Samozrejme toto relativizovanie neplatí v matematike a myslím, že sme v diskusii dosť odišli od témy, lebo autor píše o matematike
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Skvely blog!

Dakujem!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja dakujem.

:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

super! klobúk dole!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Takto by to malo fungovat...

... nielen vo vyucbe matematiky ci inych predmetov. Tento princip by mali pouzivat rodicia, ucitelia a vychovavatelia aj pri vychove deti. Odporucam vynikajucu knihu ceskych autorov Respektovat a byt respektovan.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

odporúčam aj ja, doplním autora: Kopřiva a kol.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hm.

Mňa by zaujímalo,či sú slovenské deti hlúpejšie než tie ruské.Zarážajú ma ruské osnovy vyučby matematiky,ktoré sa našincovi musia zdať nesmierne tvrdé. Na základnej škole stihnú prebrať polynómy,kvadratické rovnice,aritmetické a geometrické postupnosti,limity,komplexné čísla...mat. indukciu,9.ročník končia diferenciálnym počtom. Minule som čítal že niekde na slovensku museli látku o obvode kruhu presunúť do vyššieho ročníka,lebo sa im zdalo,že je to pre deti príliš ťažké :-)
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME