Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Absurdná ochrana ihličia (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

K+ vyborny blog. len co ti nanho povedia stelesneni bohovia bez ktorych by les a zvierata vyhynuli ? oni predsa najlepsie vedia ako sa ma priroda spravat...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Poprosím admina,

tu ma započítajte klik na karmu aspoň 10-krát. Sľubujem, že ďalším deviatim prečítaným článkom na karmu nekliknem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nadherny blog a smutne pravdivy.
---
Nemusim Kravcika, ale tohle je potvrzeni jeho teorii, ze pokud se krajine nepomuze, tak se z toho sama nevzpamatuje. Nech ide do certa nenazranost a pazravost "odborniku" z lesacke a betonarske lobby.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hm

Co ma toto spolocne s Kravcikom? Toto je odvodzovanie zalozene na faktoch a kauzalite, ziadne fantazmagorie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

s Kravčíkom to má spoločnú "odbornosť",

Autor v podstate v článku poprel základy ekológie, ale tvári sa ako vrchol odbornosti. To ihličie má v skutočnosti pre ekosystém zásadný význam, ale Wiezik sa nad ním smeje bez toho, aby so vôbec uvedomoval, čo hovorí.

V každom ekosystéme (geobiocenóze, biotope, nazvime to, ako chceme) sú určité druhy, ktoré sú jeho determinantmi (alebo ich nazvime edifikátoromi, opäť máme ná výber). Tieto druhy určujú charakter celého biotopu, pretože určujú množstvo svetla a tepla vnútri jeho priestoru, kolobeh živín a svojimi orgánmi priamo tvoria priestor pre ďalšie druhy. Pokiaľ hovoríme o smrekovom biotope, je determinantom smrek, pokiaľ hovoríme (všeobecnejšie) o lesnom biotope, determinantmi sú stromy. Podotýkam živé stromy so všetkými svojimi vlastnosťami.

Les ako taký je ekologicky jedinečný tým, že klimaticky aktívny povrch má presunutý do korunovej vrstvy, pod korunami sa vytvára osobitná lesná mikroklíma (napr. v lese nebývajú prízemné mrazy, tie sa vyskytnú nad korunami). Ihličie v primeranom množstve opadáva a primeraným tempo sa rozkladá a tvorí nadložný humus, ktorý je zásadný pre bylinnú vegetáciu aj množstvo drobných organizmov, z neho sa potom živiny a uhlík určitým tempom dostávajú do pôdy. Po strate ihličia dôjde k úplnej zmene celého lesného prostredia. V Bavorskom lese sa uskutočnili rozsiahle výskumy dokazujúce, že po odumretí stromovej vrstvy sa úplne zmenil režim dusíka v porastoch (povrchové vody boli doslova zamorené dusíkom), vodný režim, bylinný podrast a mnohé ďalšie charakteristiky.

Ďalší aspekt,. ktorý autorovi úplne uniká, je časová kontinuita - mnohé "výhody" mŕtveho lesa, nad ktorými tu plesá, sú viac než krátkodobé. Druhy, ktoré napr. profitujú z obrovského množstva mŕtveho dreva dnes, nebudú mať o 10-20 rokov na čom žiť, pretože, div sa svete, mŕtve drevo vzniká len zo živých stromov a potom sa rozkladá. Áno, ekotalibanci budú (pravdivo) tvrdiť, že úplný rozklad mŕtveho dreva môže trvať aj takmer sto rokov. Len už nedokončia, že jednotlivé (aj vzácne) druhy sú viazané na určité fázy rozkladu, pričo najviac druhov je viazaných práve na čerstvé mŕtve drevo v prvých rokoch po odumretí. Tieto druhy budú mať najbližších 100-150 rokov veľmi ťažký život a mnohé z Tatier vymiznú. (tých 150 rokov v prípade scenára, že kalamitné plochy zarastú jarabinou - ono totiž, opäť úúúžasné prekvapenie, odumretím jarabiny vnikne jarabinové mŕtve drevo, nie smrekové, ktoré tie vzácne druhy potrebujú.

Plus obrovské zavádzanie a účelovosť celého článku. Napr. jeden z uvedených chrobáčikov, Pseudogaurotina excelens, nemá s odumretými lesmi nijaký priamy súvis. Je to druh rozmnožujúci sa na zemoleze, čo je nízky ker bežný na rúbaniskách, popri lesných cestách a p. Áno, môže rásť aj na čistinách vzniknutých rozpadom lesa, lenže práve tie podľa Wiezika úžasne rýchlo zarastajú jarabinou a v tej zemolez neprežije... Z pohľadu tohto fúzača teda prípadná ťažba kalamity nemohla mať negatívny vplyv. Naopak, mám bohatú fotodokumentáciu rozvoja zemolezu na čerstvých rúbaniskách a pokiaľ by sme nazoaj chceli tohto fúzača podporiť, ideálne by bolo navrhnúť pre tieto plôšky manažment a brániť rozvoju lesa na nich a v ich okolí...

Samozrejme, aj kalamitná ťažba má na mnohé druhy negatívny dopad, aj keď prevažne ďaleko menší, než sa snaži Wiezik predstierať (opäť to robí zamlčovaním vývoja a predkladá vždy čo najčerstvejšie obrázky hneď po ťažbe). Princípom aktívneho manažmentu však nebolo vyťažiť tak rozsiahle plochy ako dnes odumierajú. Kým aktívny manažment v Tatrách normálne fungoval, výmery rúbanísk boli malé a nikto si ich nevšímal.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A máme tu priameho protagonistu

Zdanlivo by niečo na treeberdovych namietkach mohlo byt, ale len zdanlivo. Su tu detaily, ktore si laik nevsimne avsak aj ked nenápadné, su velmi dolezite.

Hned prvy odstavec posledna veta. Treebeard vlastne tvrdi, ze stromy maju svoj determinujuci vyznam pre les len ako zive. Co predpokladam si vysvetlil na zaklade ich mikroklimatickej funkcie pocas zivota, ked vytvaraju mikroklimu "lesneho pritmia". Ked ihlicie stratia, treebeard spolu s kolegom Moravčíkom tvrdia, že biotop smrekového lesa zaniká !!! Cize mrtve stromy uz neplnia funkciu mikroklimaticku a (predpokladam ziadne dalsie relevantne). Ze to nie je pravda, je zrejme prave pri porovnani spracovanych a nespracovanych polomov, kde priepastne rozdiely v prvych rokoch vyvoja je mozne pripisat hlavne absencii mikroklimatickej funckie kmenov na vytazenych holinach. Rovnako jarabina sa vyvija inak v stojacej kalamite a vetrovej kalamite aj vdaka mikroklimatickej a ochrannej funkcii mrtvych kmenov. Ze mrtve stromy maju biologicku funkciu (podpora biodiverzity), to netreba uvadzat, i ked treebeard ju bagatelizuje ako moze.

S excelensom nezacinaj, to ze zemolez rastie na rubaniskach, este neznamena, ze tam zije aj fuzac. Mlade zemolezy su nevhodne, fuzac potrebuje starsie rastliny v rozvolnenom zapoji, ktore sa zial pri manipulacii s drevom pri tazbe likviduju.

Ked nebudes rozmyslat v kontexte JPRL ale povedzme celych dolin, tak si uvedomis co to splietas v odstavcoch nizsie.

Cele je to o tom, ze treebeard a kol tvrdia, ze vplyvom vetra a lykozruta dochadza k zaniku biotopu, a teda (CO JE DOLEZITE) vytazenie takychto kalamit predstavuje uz len nejake poupratovanie, ktore predchadza novemu vzniku biotopu vysadenim stromcekov. Ja v clanku ukazujem, ze to tak nie je. V jednotlivych bodoch sa z casti opieram o svoje vyskumy (kvoli adresnosti na SVK), z casti o publikovane prace spickovej urovne (z Europy a sveta). Nemam viac co k tomu dodat, ani casu aby som tu treebardovi vyvracal jeho dojmy. Detto plati pre dalsich sekundantov z centra, ktorych je tu mozne v priebehu dnesneho dna ocakavat.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

to si si odkiaľ vycucal, že

treebeard a kol. tvrdia, že vplyvom vetra a lykožrúta dochádza k zániku biotopu ? Len dokladá akými nástrojmi a metódami pracuješ a neštítiš sa ničoho ani klamstiev. Celý čas na čo tu poukazujeme je skutočnosť, že nespracovaním bezcennej kalamity v TaK došlo k predčasnému rozpadu najcennejších biotopov, samozrejme, že nie k ich zániku.
Dokladá to rad podobných kalamít z minulosti, ktoré vznikli na danom území a ktoré sa podarilo spracovať nie ako prevenciu pred zánikom biotopov ale ako prevenciu pred predčasným rozpadom najcennejších zložiek TaK. Uvedomuješ si rozdiel medzi týmito dvoma výrazmi ?
Zjavne ani len netušíš o čom je vôbec reč.
Tvoje oháňanie sa svojimi vlastnými výskumami a prácami špičkovej svetovej úrovne pôsobia v tomto kontexte trápne a nanajvýš smiešne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

?

tvrdenia z dielne NLC, že vplyvom vetra a lykožrúta dochádza k zániku biotopu nájdete napr. tu (s. 60): http://www.los.sk/pdf/apol_zbo... alebo aj tu (s. 5): http://www.los.sk/prez12/morav...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

je treba si vyjasniť pojmy pán b.j.

Zvyčajne k pochopeniu stačí použiť aj trochu logického myslenia.
Rozpad biotopu ešte nemusí znamenať jeho doslovný zánik, ako v prípade vybudavania diaľnice, vybetónovania, alebo výstavbou.
V prípade najcennejších lokalít v TaK pojem zničenie biotopu môžme použiť len ako expresívne vyjadrenie. V danej štúdii sa používajú rôzne pojmy, od "rozpadu biotopu", cez "takmer zničenie biotopu" až po "zničenie biotopu". Jedná sa však o jedno a to isté a každý kto chce tomu rozumie a vie o čo ide.
Presnejšie pomenovanie je : predčasný neprirodzený rozpad pôvodných horských smrečín. Slovíčka však nie sú podstatné.
Podstatou je, že dochádza k nezvratným neprirodzeným zmenám v prírodných lesoch spôsobených nespracovaním bezcennej kalamity v ústi dolín a dochádza k postupnému zničeniu predmetu ochrany deklarovaného v Nature 2000 v mene prepytujem "záchrany" tejto plôšky. Nie je to nič iné ako dôkaz ľudskej hlúposti a odbornej nekompetentnosti. A toto pán autor so svojou suitou absolútne nechápe.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

...

Ďakujem za objasnenie pojmov. Mňa by ani vo sne nenapadlo, že termín "zánik biotopu" nehovorí o zániku biotopu, ale že je vlastne len expresívnym synonymom pre "takmer zničenie biotopu", aj pre "rozpad biotopu" a že nakoniec aj pre "predčasný neprirodzený rozpad pôvodných horských smrečín". A to všetko v jednej štúdii... Hmm, doteraz som žil v tom, že jednoznačnosť a presnosť pri vyjadrovaní je základom pri písaní vedeckých či odborných prác a opak patrí napr. do Nového Času...
Mám na Vás ešte pár dotazov k objasneniu si termínu "predčasný neprirodzený rozpad pôvodných horských smrečín": "predčasný" - kedy by ten rozpad nebol predčasný? Vtedy, keď by bol naplánovaný v Pláne starostlivosti o les? Predčasným by mohol byť vtedy, ak by bol "neprirodzený" - neviem si ale predstaviť viac prirodzenejší veľkoplošný rozpad smrečín ako ten v TaK. Korpeľ (1989) uvádza pre smrekové pralesy "rýchly tzv. katastrofálny rozpad ... na väčšej ploche ...ktorým môže byť prales postihnutý ešte pred fázou obnovy, pričom vznikajú väčšie holé plochy. V tom prípade dochádza k nalietavaniu pionierskych (prípravných) drevín a k pomerne dlhodobej sukcesii cez tzv. prípravný a prechodný les... "
Nakoniec, sám si protirečíte, keď najprv tvrdíte, že "Rozpad biotopu ešte nemusí znamenať jeho doslovný zánik...", a potom, že tam "...dochádza k nezvratným neprirodzeným zmenám v prírodných lesoch".
Slovíčka sú podstatné, veľa toho napovedia o pisateľovi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ja nie som žiaden vedec

tie slovíčka sú síce podstatné, ale ja tu ani nepíšem žiadnu vedeckú štúdiu. Kto tomu rozumie a hlavne chce rozumieť pochopí a kto nie, tak mu nepomôže nič.
Vy tomu veľmi nechcete rozumieť ako to vyzerá z vašej predošlej reakcie, nehľadate pravdu a vedecké poznanie, ale hľadate spôsob ako si ma zaškatuľkovať do lesníckej lobby ktorým ide o drevo z rezervácii a splietate čosi o programe starostlivosti. Presne v tomto ideologickom štýle je vaša reakcia. Neuvedomujete si pritom, že podávate dôkaz len sám o sebe, chcete mať pravdu za každú cenu a najosvedčenejší nástroj namiesto jasných faktov je použitie ideológie.
Ale späť k podstate :
Je obrovský rozdiel akým spôsobom dôjde k rozpadu pôvodných horských lesov. Či k nemu dôjde pôsobením prirodzenej dynamiky neovplyvnenej človekom o čom hovoril Korpeľ vo všetkých svojich prácach o pralesoch a výraz "neovplyvnenej človekom" je v tomto prípade najdôležitejší, alebo k nemu dôjde predčasne následkom predošlej ľudskej činnosti, napríklad neprirodzeným atakom podkôrného hmyzu, ktorý sa premnožil zo susedných umelých sm plantáži.
Vážený pán b.j. nie je rozpad ako rozpad a tento výklad je kľúčom k pochopeniu celej problematiky. Čo to má spoločné s programom starostlivosti o les ak chceme, aby v našich najcennejších biotopoch, z ktorých nám tu ešte zostali posledné zvyšky a ktoré sú európskym prírodným dedičstvom zakotveným v Nature 2000 prebiehali nerušené prírodné procesy nijako neovplyvnené ani priamo /motorovými pílami/ ani nepriamo /fundamentalistickou ochranou/ ?
Takáto ochrana prírody nemá so skutočnou ochranou nič spoločné. Len samotné presvedčenie a ideológia nestačí, hľadajte pravdu tak, aby ste to mali vysporiadané aj so svojim svedomím.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Treba čítať pozornejšie:

Korpeľ (1989) pri definovaní pojmu prales o vplyve človeka píše: "Vylučuje sa tu citeľný úmyselný vplyv kultúrneho človeka..." Všimnite si spojenie "citeľný úmyselný". Ďalej na inom mieste o vplyve človeka na pralesy či prírodné lesy píše: "Nie je logické triediť prírodné lesy s katastrofou narušeným súvislým vývojom podľa toho, či na katastrofe mal skoro vždy sporný podiel človek alebo nie. Rozhodujúci je charakter pokatastrofálneho vývoja." Inde: "V našom prípade sa pridržiavame druhého, t.j. novšieho chápania pojmu prales, ale s určitou mierou tolerancie, najmä v predchádzajúcich zásahoch človeka. Taký výrub ojedinelých stromov v dávnejšej alebo bližšej minulosti, ktoré nezmenili zákonitosti prirodzeného vývoja, použitie pojmu prales nevylučuje." Takže o žiadnom absolútnom vylúčení vplyvu človeka na to, čo môžme označovať slovom "prales" Korpeľ (1989) nehovorí. Samozrejme, to nebráni tomu, aby ste si vytvorili vlastnú definíciu pojmu prales, avšak s rizikom, že sa Vám bude ťažko diskutovať (ak vôbec) s ľuďmi, čo akceptujú napr. tú Korpeľovu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pán b.j.

Nikdy sa úmyselný vplyv človeka na ekosystém nedá vylúčiť na 100%, nie však takýmto spôsobom. Dá sa pochopiť napr. vplyv emisii alebo záležitosti z minulosti, alebo iné vplyvy, na ktoré už človek nemá dnes nijaký dosah, som však presvedčený o tom, že Korpeľ to nemyslel na takéto prípade ako je TaK, kde sme mali jedinečnú možnosť malým zásahom s minimálnymi nákladmi, navyše v bezcennom umelom smetisku zabrániť obrovským škodám na predmete ochrany ktorým je predčasný rozpad jedných z najcennejších pralesov na SLovensku. Som presvedčený, že Prof. Korpeľ sa musí v hrobe obracať, ak vidí toľkú hlúposť, aby v mene tzv. záchrany tohto smetiska sme prišli o nejcennejší predmet ochrany.
Myslíte si pán b.j., že toto sa dá obhájiť, vy mate asi pocit, že áno, ja tvrdím, že toto konanie je nielen vedecký neobhájiteľné, ale navyše aj hlúpe.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pán aceria

Prof. Korpeľa radšej nechajme odpočívať v pokoji. Ako to profesor myslel sa tak ľahko nedozvieme, ale môžme si prečítať, ako to napísal. Predpokladám však, že to písal tak, ako si to myslel.
Myslím si, že Vami spomínaná ochrana "smetiska" sa dá obhájiť, sú totiž známe prípady, keď sa so "zachraňovaním" smrečín prestane zrejme až vtedy, keď už nebude čo zachraňovať (rozumej rúbať; viď napr. Levočské vrchy). Aké sú/boli záruky, že by to neskončilo rovnako aj v TaK?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

záruky sú nespochybniteľné

Je však potrebné máť dostatok informácii a snahu poznať pravdu, vidím, že s tým mate problémy. V opačnom prípade by ste vedeli, že v nedávnej minulosti sa tam vyskytovali pravidelne rozsahom podobné vetrové kalamity, ktoré sa podarilo vždy okamžite sanovať. Výsledkom boli čisté doliny, do ktorých keď prišli v 2007 tzv. ochranári našli tam "unikátnu superdivočinu". TaK sú špecifické svojou geografiou a reliéfom, ktoré ak poznáte nikdy by ste ich ani omylom nemohli porovnať s Levočskými vrchmi.
Fakty hovoria jasnou rečou, všetky kalamity z minulosti v TaK okrem roku 2004 boli spracované včas a dôsledne a nikdy v minulosti nedošlo k žiadnemu premnoženiu podkôrného hmyzu a napadnutiu najcennejších biotopov, ako sme toho svedkami teraz. Treba vám položiť na stôl ešte jasnejší dôkaz ?
Myslím, že jasne ťaháte za kratší koniec a snažíte sa obhájiť to čo sa nikdy obhájiť nedá.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

...

"všetky kalamity z minulosti v TaK okr. r. 2004 boli spracované včas a dôsledne a nikdy v min. nedošlo k žiadnemu premnoženiu podkôr. hmyzu... Treba vám položiť na stôl ešte jasnejší dôkaz?" Zišlo by sa, na efektívnosť spracovania kalamity v súčasnosti nemá totiž žiadny vplyv úspešnosť jej spracovania v minulosti, aj keby šlo o tú istú dolinu. To, že (tvrdíte), že v TaK v minulosti k premnoženiu podkôr. hmyzu nedošlo vďaka včasnému a dôslednému spracovaniu veterných kalamít (naozaj? http://www.lesytanap.sk/08-arc... r. 1941) ešte nie je zárukou, že tam k nemu už nikdy nedôjde. A to aj keby sa vetrové kalamity spracovali včas - viď nižšie.
Pekne ste to povedali: "Je však potrebné mať dostatok informácii a snahu poznať pravdu, vidím, že s tým mate problémy. V opačnom prípade by ste vedeli, že" podľa výskumov Zacha a kol. (2008; http://www.savzv.sk/domain/b6/...) v Tichej dol. by spracovanie vetrového polomu ovplyvnilo populáciu lykožrút len minimálne - hlavným zdrojom jeho šírenia boli porastové okraje, a to až od r. 2006 (obr. s. 9). Takže sa zdá, že by ani spracovanie vývratov ešte v r. 2005 TaK nezachránilo pred lykožrútom...
Autori ešte v závere píšu: "Vysoká populačná hustota lykožrúta nie je len špecifikom Tichej doliny. Možno ju pozorovať i na ostatnom území Tatier, kde sa neuplatňuje prísny ochranársky režim. Dokumentujú to vysoké odchyty lykožrúta do feromónových lapačov Štátnymi lesmi Tanap-u."
Čo vy na to?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

takže

vy v podstate popierate princíp včasnosti a dôslednosti, alebo ho bagatelizujete, keď tvrdíte, že pri včasnom spracovaní by aj tak došlo k premnoženiu :
"Takže sa zdá, že by ani spracovanie vývratov ešte v r. 2005 TaK nezachránilo pred lykožrútom..."
.
Takže vám sa to len zdá, hm tak toto vaše vyjadrenie zaváňa silnou vierou pán b.j. Nikde vo vami spomínanej štúdii nie je napísané, čo by sa stalo, ak by došlo k okamžitému sanovaniu sm v ústi oboch dolín v zime až jari 2005 ? Vy si trúfate tvrdiť, že by to TaK aj tak nezachránilo ?
Ja tvrdím, že toto opatrenie by značne ovplyvnilo významným spôsobom populáciu lykožrúta v následných rokoch v oboch dolinách. Mám v živej pamäti ako po kalamite tzv. ochranári včetne takých es ako Rasťo Jakuš tvrdili, že lykožrút sa v TaK nikdy nepremnoži ...
Je však nad slnko jasnejšie, že princíp včas a dôsledne by v prípade TaK významným spôsobom napomohol ochrane najcennejších biotopov. Tak ako významne pomohol naposledy v roku 1997, kedy po rozsahom podobnej kalamite zostali obe doliny čisté. Môžte si to overiť v ŠL TANAP. To je jasný dôkaz, že vaše tvrdenie :
"Takže sa zdá, že by ani spracovanie vývratov ešte v r. 2005 TaK nezachránilo pred lykožrútom..."
stojí na vode. Možno by ju nezachránilo úplne na 100%, to netvrdím ani ja, ale s určitosťou by nedošlo k takému istému premnoženiu ako sme toho svedkami teraz.
Princíp včas a dôsledne je jediný známy, praxou osvedčený a preukázateľne najúčinnejší spôsob boja proti premnoženiu podkôrneho hmyzu a my sme boli povinný uplatniť tento princíp v TaK kde sa v minulosti niekoľkokrát významne osvedčil a využiť všetky možné a dostupné prostriedky na ochranu prírodnej dynamiky najcennejších biotopov a nedopustiť ich predčasný rozpad.
Vaše tvrdenia, že vám sa zdá, žeby premnoženiu nič nezabránilo sú len vašou vierou, resp. akýmsi ospravedlnením pred vlastným svedomím. Fakty, dôkazy a prax z nedávnej minulosti však hovoria úplne jasnou rečou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nemýliť si pojmy s dojmami:

moje tvrdenie "Takže sa zdá,..." sa dotýkalo situácie v TaK a nie popierania princípu včasnosti a dôslednosti. "Zdá sa" znamená "je pravdepodobné" a nie "verím"...
Pri svojich tvrdeniach sa radšej pridržiavam zistených faktov (spomínaný Zach a kol. 2008), než nejakých tvrdení typu "v minulosti to tam vždy fungovalo" či "ochranári povedali, že nezožerie a zožral!". (Tvrdenia takéhoto typu sa označujú za logické chyby, či klamy, vyguglite si.)
Zopakujeme si, čo píše Zach a kol.:
"Pri odstraňovaní kalamitnej hmoty treba veľkú pozornosť venovať porastovým okrajom, ktoré sú najvýznamnejším rezervoárom populácie lykožrúta (pozri prezentované výsledky...)" a ďalej píšu: "Vysoká populačná hustota lykožrúta nie je len špecifikom Tichej doliny. Možno ju pozorovať i na ostatnom území Tatier, kde sa neuplatňuje prísny ochranársky režim. Dokumentujú to vysoké odchyty lykožrúta do feromónových lapačov Štátnymi lesmi Tanap-u." Z toho sa dá vydedukovať, že zrejme porastové okraje boli hlavným zdrojom šírenia sa ylkožrúta aj na spracovanom kalamitisku. Azda preto, že najprv sa tam spracúvala úplne vyvrátená plocha a na okraje zvýšil čas, keď už bolo neskoro?
Neviem, kto sa tu drží faktov a dôkazov, a kto si ich selektuje či vysvetľuje tak, aby nenarušili jeho "vieru"... Príjemné premýšľanie Vám prajem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nemýliť si pojmy s dojmami (2):

Že "Nikde vo vami spomínanej štúdii nie je napísané, čo by sa stalo, ak by došlo k okamžitému sanovaniu sm v ústi oboch dolín v zime až jari 2005? "? Badám tu u Vás tú istú chybu ako pri Vašom "vykladaní" Korpeľa: opäť Vám niečo (dosť) uniklo.
Obr. na s. 9 ukazuje, že ak by sa v r. 2005 na kalamitisku v ústí TaK nič nevyťažilo, tak by sa pravdepodobne nič nestalo (lietalo tam minimum lykožrútov). Ak by sa v r. 2006 začala spracovávať 100 % vyvrátená plocha, zvyšujúcej sa populačnej hustote lykožrúta by to nezabránilo, pretože je hlavným rezervoárom boli porastové okraje. Vyvrátené stromy boli preňho už, zdá sa, neatraktívne (so suchým lykom). A že na porastové okraje sa, zdá sa, zabúdalo aj inde v Tatrách svedčí táto ich veta (opäť zopakujem): "Vysoká populačná hustota lykožrúta nie je len špecifikom Tichej doliny. Možno ju pozorovať i na ostatnom území Tatier, kde sa neuplatňuje prísny ochranársky režim. Dokumentujú to vysoké odchyty lykožrúta do feromónových lapačov Štátnymi lesmi Tanap-u."
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Váž. pán b.j.

pri sanácii kalamitnej hmoty sa postupuje komplexne, t.j. buď odkôrnením, alebo odvozom dreva + aktívnym vyhľadávaním chrobačiarov a rozmiestňovaním feromonových lapačov vrátane biologickej ochrany a to predovšetkým na porastových okrajoch. Porastové okraje nikto z aktívnej ochrany samozrejme nevylúčil.
Dnes sa už nikdy nedozvieme, ako by to z TaK dopadlo, ak by sme využili všetky dostupné metódy ochrany lesa pred premnožením podkôrného hmyzu. Tak ako vy nemáte žiaden dôkaz, žeby to najcennejšie biotopy aj tak nezachránilo, takisto ani ja nemám dôkaz, žeby to najcennejšie biotopy zachránilo na 100%. Rozdiel medzi nami je v tom, že ja si myslím, že sme boli povinný spraviť všetko preto, aby sme predišli predčasnému rozpadu najcennejších tatranských biotopov. Predovšetkým preto, že sme nemohli dopredu predpovedať ako by to dopadlo. Jedno je však viac ako isté : pri využití metód komplexnej ochrany pred premnožením podkôrného hmyzu na ekologickom smetisku by nemohlo dôjsť k ich tak rýchlemu postupu do najcennejších lokalít.
Ak ste len trochu objektívny tak to musíte uznať.
 

1 2 3 4 5 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME