Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

O dobrom a zlom volebnom systéme (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

volebne systemy su velmi zaujimava vec. v niektorych pripadoch z nich mozu vytazit velke strany, v inych male strany. zaujimave je tiez prekreslovanie a prisposobovanie volebnych obvodov, aby volby mohli dopadnut podla predstav urcitej skupiny.

v tomto blogu kritizujete sucasny volebny system na SVK. mate predstavu ako by sa tento volebny system mohol zmenit? ako by ste ho upravili, pripadne nanovo zadefinovali?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V princípe som spokojný s tým, že v Slovenskej republike sa využíva pomerný volebný systém. V tomto blogu kritizujem len metódu prepočítavania hlasov na mandáty, ktorá sa u nás využíva. Je až tragicky nedokonalá. Podobnú metódu zamietli v USA začiatkom 20. storočia, resp. Ústavný súd v Nemecku (podobnú metódu ako je naša) vyhlásil za protiústavnú. Potešilo by ma, ak by sa na Slovensku zmenila metóda prepočítavania hlasov na mandáty napríklad na Websterovu metódu (má identické výsledky ako Sainte-Lagueho metóda).
Páčila by sa mi aj možnosť vyjadriť vo voľbách viacnásobné preferencie strán (t. j. to, čo som prezentoval tu: http://dancisin.blog.sme.sk/cl...). Nebránil by som sa ani využitiu viacerých viacmandátových volebných obvodov, resp. zavedeniu biproporčnej metódy, ktorú som opísal v predchádzajúcom blogu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

3/3

O tych zamietnutiach v USA resp nemecku som nevedel. urcite si to vsak pozriem, vdaka za tip. :)

Pri websterovej metode by mohli vznikat 2 negativa:
- do parlamentu sa nedostanu schopni kandidati, pretoze kandidovali v "nespravnom" kraji. miesto nich by sa tam ocitli kandidati, ktorych najvacsim plusom bolo, ze si vybrali "spravny" kraj. toto by sme vsak vedeli prezit, kedze kolko poslancov bezny clovek pozna a povazuje ich za schopnych?
- nemam to prepocitane, ale predpokladam, ze by mohli vznikat podobne situacie ako pri terajsom systeme, a teda, ze by viac hlasov pre stranu znamenalo menej kandidatov. zakladny problem by sme teda neodstanili.

pri viacnasobnych preferenciach by vznikali komplikovane prepocty. viem ako v niektorych obciach maju problem zratat preferencne hlasy pre kandidatov. toto by im pracu skomplikovalo a na vysledky by sme miesto hodin cakali dni. inak je to vsak pre SVK dobra alternativa. vela ludi totiz voli strany, ktore maju sancu sa do parlamentu dostat, nie tie, ktore ich skutocne zaujali. rozmyslam vsak este, ci by tymto neprislo este k vacsej fragmentalizacii politickeho systemu u nas.

aby som len nekritizoval. mne sa najviac pozdava system volnej kandidatky. na tomto zozname by boli kandidati zoradeni v abecednom poradi, bez ohladu na stranicku prislusnost. volic si vybere stanovene mnozstvo kandidatov (povedzme 4). prvych 150 kandidatov, ktori dostanu najviac hlasov, postupuje do parlamentu.
tento system prinasa skutocny suboj kandidatov. za urcitych podmienok by v nom mohli kandidovat aj nezavisli kandidati (napriklad peticia s 10 000 podpismi). do parlamentu by sa nedostali ludia, ktori dostali vo volbach napr 700 preferencnych hlasov (ako v poslednych volbach). nevyhodou, a to dost zasadnou, vsak zostava, ze tento system by priniesol velku fragmentalizaciu a naslednu nestabilitu vykonnej moci.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dve poznámky k druhému odseku: 1) pravdepodobne reaguješ na blog o biproporčnej metóde. V blogu som to prepočítaval využitím Websterovej metódy (t. j. metódou, ktorú v Nemecku zaviedli v roku 2008), ale samotná metóda nespôsobuje problém, ktorý si spomenul, resp. na ktorý som upozornil aj v blogu o Procházkovej novele. Problém spôsobuje biproporčné využitie Websterovej metódy. A uvedený problém (negatívum) si uvedomujú aj samotní autori, ktorí prišli s biproporčnou metódou (Balinski a Demangeova).
Čo sa týka tvojho predpokladu uvedeného na konci druhého odseku, nie je správny. Metódy volebného deliteľa nemôžu za žiadnych okolností spôsobiť volebné paradoxy.
V poslednom odseku sa stotožňujem s poslednou vetou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vladimír

Dobrý volebný systém zabezpečí, že hlas voliča politickej strane pomôže, neuškodí jej a ani nezvýhodní inú (voličom nepreferovanú) stranu. V dobrom volebnom systéme platí, že so zvyšujúcim sa počtom voličov sa priamo úmerne zvyšujú aj šance politickej strany na úspech. Každý volebný systém musí byť založený na tomto princípe, pretože inak by bolo veľmi iracionálne mobilizovať voličov pred voľbami prostredníctvom volebnej kam­pane, aby hlasovali za konkrétnu stranu, resp. kandidáta. V blogu poukážem na to, že v Slovenskej republike pri voľbách do NR SR a Európskeho parlamentu nemáme dobrý volebný systém.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vladimír

Možno by ste mohli aj svoj článok zopakovať. Možno nie som sám, ktorým to sprístupňuje len to, čo vidíte v predošlej reakcii, ktorý mi ušla bez dopísania tohto dovetku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V Slovenskej republike sa pri voľbách do NR SR a do Európskeho parla­mentu využíva volebný systém, ktorý nie je imúnny voči volebným para­do­xom. Takmer po každých voľbách je možné vytvoriť modelovú situáciu, ktorou je možné poukázať na nelogickosť prideľovania mandátov (pozri napr. tu - odkaz na moj blog "Volebny paradox").

Nastavenie slovenského volebného systému vytvára predpoklady na to, že za určitých okolností môžu politickej strane ublížiť hlasy jej vlastných voličov. Po voľbách môže byť pre voličov nepríjemným poz­nanie, že podporením nimi preferovanej strany jej nepo­mohli, ale naopak pomohli k lepšiemu volebnému výsledku strane, ktorú ne­volili, resp. zistenie, že ak by preferovanú stranu nevolili, strana by získala viac mandátov. Na ilustráciu konštatovaného uvediem jednoduchý príklad, kedy voliči svojimi hlasmi ublížia strane, za ktorú hlasujú.

Strana A získa milión hlasov a strana B 63 370 hlasov. Slovenský volebný systém by prepočítaval hlasy na mandáty takto: Republikové volebné číslo („cena“ za jeden mandát) je 7 042 hlasov (počet platných hlasov/151 a výsledok je zaokrúhlený na celé číslo). Strana A naplní uvedené volebné číslo 142,005-krát a strana B 8,998-krát. Slovenský volebný systém prideľuje stranám toľko mandátov, koľkokrát celým číslom naplnia volebné číslo. Z uvedeného dôvodu strana A získa 142 mandátov a strana B osem mandátov.

Teraz predpokladajme, že stranu A príde voliť napríklad o 50 voličov viac. V dobrom volebnom systéme jej to nemôže ublížiť. A ako by to prepočítal slovenský volebný systém? Repu­bli­kové volebné číslo sa zväčší na 7 043, čo paradoxne spôsobí, že strana A naplní uvedené číslo len 141,992-krát a strana B 8,997-krát. Strana A získa 141 mandátov a strana B osem mandátov. Uvedeným spôsobom sa prerozdelí 149 mandátov. Podľa slovenského volebného systému neobsadený (nepridelený) mandát získa strana, ktorá má najväčší zostatok hlasov. V uvedenom prípade by to bola strana B, ktorá by mala 7 026 zostatkových hlasov. Strana A by mala len 6 987 zostatkových hlasov. Alebo jednoduchšie, strana B získa neobsadený mandát z dôvodu, že má väčší zostatok (0,997) ako strana A (0,992).

Zväčšená podpora strany A by jej tak uškodila. Strana by prišla o jeden mandát!

Strana A by v uvedenom príklade prišla o jeden mandát aj v prípade, ak by sme jej pridali 48 až 88 hlasov, resp. 199 až 221 hlasov, resp. 350 až 354 hlasov.

Záver

Nastavenie slovenského volebného systému je zlé, pretože v demokracii by malo byť vylúčené, aby volič svojím hlasom strane ubližoval. A to aj napriek tomu, že ide o len umelo vytvorený prí­klad. Volebný systém takéto anomálie nemôže spôsobovať nikdy! Prijatím jednej z metód volebného deliteľa (tieto metódy nevyužívajú metódu najväčšieho absolútneho zos­tatku na prideľovanie neobsadených mandátov) by voliči za žiadnych okolností nemohli svo­jím hlasom ubližovať preferovanej strane a nemohli by ani podporiť nepre­fe­rova­nú stranu. Svojím hlasom by mohli pomôcť len svojej obľúbenej strane. A o tom by voľby mali byť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Zaujímavý postreh

To by mi nenapadlo ani vo sne. Predpokladám, že si sa v aplikácii nepomýlil
Ja som zaregistroval akurát to, že keby boli tuším v predminulých voľbách všetci voliči recesisti a volili by Kapurkovú veselú, tak by sme mali do parlamentu zvoleného len jedného poslanca. (Na kandidátke bol len jeden)
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME