Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Volebný paradox vo voľbách do NR SR (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Autor objavil Ameriku

Odporúčam naštudovať Social Choice Function a najmä Arrow Impossibility Theorem, v ktorom je matematicky dokázané, že neexistuje spravodlivý volebný systém.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Kenneth Arrow svojou teorémou nemožnosti síce dokázal, že v prípade troch a viacerých kandidátov (alternatív) a troch a viacerých voličov, neexistuje, a čo je ešte šokujúcejšie, ani nemôže existovať volebná procedúra, ktorá by „spravodlivo“ rozhodla o víťazovi volieb za akýchkoľvek okolností. Avšak, v tomto prípade ide o to, že existuje množstvo metód prerozdeľovania mandátov, ktoré volebné paradoxy nespôsobujú. Nikdy. T. j. použitím akejkoľvek metódy volebného deliteľa, resp. metódy najväčších priemerov je vylúčené, aby volič mal negatívnu váhu hlasu. Blog mal za cieľ poukázať na to, že prijatím metódy volebného deliteľa nikdy nemôže dôjsť k volebným paradoxom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

baker: to ako keby som o tebe napisal, z si objavil Ameriku, lebo vies ako sa tu registrovat a prispievat do diskusie...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

zmena volebného systému

myslite si, že by sme žrebovaním zo všetkých obyvateľov SR nedosiahli rovnakú úroveň poslancov ? Myslím, že odchýlka by nespôsobila väčšie škody ako existujúci system.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

podaj podnet na (s)ústavný (s)úd
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Niečo podobné

Niečo podobné tu už napísané bolo. Len to malo bližšie k voľbám. Neviem či už pred, alebo po.
Nemám to šťastie prečítať si celý autorov článok, lebo asi po druhej poznámke je čiara. Predpokladám, že viete o čom hovorím.
A preto budú moje výhrady možno aj neopodstatnené.
1.) Ak tu už niečo podobné bolo napísané, neublížilo by prvej tabuľke, keby bola rozšírená o jeden
stĺpec, ktorý by predstavoval počet nie zostatkových hlasov. Predpokladám, že je to súčin RVČ a počtu hlasov.
2.) Autor konštatuje: " K volebnému paradoxu by nedochádzalo, ak by volebný systém nevyužíval metódu najväčších absolútnych zostatkov na prideľovanie neobsadených mandátov v druhom skrutíniu. " Prvá poznámka je len pokiaľ ide o lenivých, ktorým sa nechce prepočtávať. Ale tá druhá sa už týka aj takých sprostých ako som ja. Čo to je absolútny zostatok, to by mal mať vedieť asi každý, kto skončil strednú školu, možno aj základnú. Pravda, ak nemá zablokované myslenie a neblicoval.
Ale čo to je metóda najväčších absolútnych zostatkov? Na to som neprišiel ani zo samotnej tabuľky, ani z článku a pochopiteľne, že sa mi to nechce ani vo volebnom zákone hľadať. Už aj preto, že by tam asi nebolo konštatované, že sa využíva metóda najväčšieho zostatku.
3. Keď už autor článku hovorí o volebnom paradoxe a či nedôslednosti volebného zákona a konštatuje, že u nás
k popísanej eventulite zatiaľ nedošlo, dovolím si na účet nedôslednosti priložiť ďalšie polienko.
Tuším v predminulých voľbách mala kandidátku aj Kapurková veselá strana. Mala len jedného kandidáta. Keby sa stalo to, čo je prakticky nemožné, teda, že by vo voľbách vyšla víťazne Kapurková veselá, bolo by to asi tiež zaujímavé počty. : - )
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

vesele pocty by to neboli. kapurkova by mala jedneho poslanca a ostane by zostali volne, kedze nemala dalsich kandidatov, ale riadne by sa zapocitali. rozdelilo by sa 150 mandatov. takze ak by napr. mali narok na 40 poslancov, mali skutocneho jedneho + 39 neobsadenych. ostatne strany by mali zvysnych 110. proste to iste, ako ked ma strana realnych 40 poslancov, ale do prace pride len 1, hlasuje len 1. pri hlasovani je irelevantne z akeho dovodu tych 39 chyba. proste parlament funguje podla stanovenych pravidiel. realny problem by nastal az pri vyssom neuplatnenom pocte, ako to mame moznost vidiet aj teraz v praxi. ak smer nedoda poslancov, opozicia nie je schopna otvorit / schvalit program schodze lebo na to treba 76 pritomnych (a jedno ako by hlasovali), len sa ich musi 76 fyzicky prezentovat, co opozicia nema. a obstrukcia znefuncni parlament aj bez volebneho paradoxu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pokúsim sa metódu prideľovania mandátov vysvetliť čo najjednoduchšie:
po voľbách sa určí cena za jeden mandát (republikové volebné číslo). Strany si následne kúpia (platidlom sú získané hlasy) mandáty za stanovenú cenu. Napríklad v prvej tabuľke si strana Smer za 683 622 hlasov dokázala kúpiť 76 mandátov. Po zaplatení za mandáty jej ostali v "peňaženke" dva hlasy, ktoré sú označené ako "zostatok hlasov". Metóda najväčších (absolútnych) zostatkov sa využíva v "druhom kole" prideľovania mandátov. T. j. keď si strany už nedokážu kúpiť mandáty a ešte stále ostanú neobsadené mandáty (v tabuľke č. 1 ich ostali tri), tak sa využije metóda najväčších zostatkov - čo znamená, že mandáty dostanú postupne tie strany, ktorým ostalo najviac hlasov v "peňaženke" (z uvedeného dôvodu v tabuľke č. 1 dostali dodatočný mandát SDKÚ, Most a SaS).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Aky vyznam ma pridavne slovo "absolutny" v nazve metody najvacsich absolutnych zostatkov?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Existujú aj metódy, ktoré berú do úvahy v druhom skrutíniu relatívne zostatky strán (ide napr. o Lowndesovu metódu, resp. metódu, ktorú A. Sainte-Laguë nazval la méthode des plus fortes fractions). Relatívny zostatok metóda W. J. Lowndesa vypočítava tak, že zostatok strán sa vydelí počtom už pridelených mandátov, ktoré strana získala. Napríklad ak majú dve strany kvóty A = 20,5 a B = 1,5, relatívne zostatky sa vypočítajú takto: A = 0,5/20 = 0,025 a B = 0,5/1 = 0,5. Dodatočný mandát sa teda pridelí strane B. Lowndesova metóda je veľmi výhodná pre malé strany. V prípade, že strana nezíska ani jeden mandát v prvom skrutíniu, automaticky získa neobsadený mandát.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME