Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

CCC: Konformná cyklická kozmológia (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

No co ti ja viem

"Keď sa na Zemi formujú zložité systémy, napríklad vznik živých organizmov, znamená to lokálny pokles entropie. Organizmus je totiž rozhodne veľmi zložitý a veľmi usporiadaný systém s extrémne nízkou entropiou."
.
Nuz s kvantifikaciou zlozitosti u zivych organizmov to mas dost tazke (vid. napr. Flegrove prednasky z evolucie). Hovorit o entropii ako o neusporiadanosti mi tiez trochu pride ako mylenie si dojmov a pojmov, aj ked samozrejme clanok ma byt popularny.
.
Ja by som vynechal cacky o zlozitosti a usporiadanosti a jednoducho zkonstatoval, ze zivot v lubovolnej realizacii (ci uz organizmus, alebo program v PC) meni svoje stavy. Na tuto zmenu potrebuje konat pracu, potrebuje teda nizkoentropicky energeticky zdroj. A to aj v pripade, ze by sme ho onalepkovali ako neusporiadany a jednoduchy (=nezlozity).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrý deň, ďakujem za reakciu a ospravedlňujem sa, že odpovedám tak neskoro.

Tie "čačky" :) o zložitosti a neusporiadanosti som vložil do textu preto, aby som poukázal na to, že život bez nízkoentropického zdroja nie je možný. Nemusel som o živote hovoriť vôbec, ale chcel som tomu dodať trochu širší rozmer.

Ale čo je problematické na tom, že entropia je miera neusporiadanosti? Čím je stav menej usporiadaný, tým viac existuje mikrostavov, ktoré sú kompatibilné s celkovým makrostavom. Entropia je logaritmus počtu mikrostavov, teda rastie s neusporiadanosťou systému. V čom vidíte problém?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Toto

ti ide stále - navážať sa do blogerov. Uvažovanie už menej. Hej rýpem - no a čo? :-)
Z teba priateľ nebude a ako nepriateľ si cenný - nútiš uvažovať moje 2 mozgové bunky. Máš malé + :-)
A na tej CO-dvojke jak ste pohoreli ?- Celá mensa. Diskusia existuje, ale miro už blog zabalil úplne.
Inak to CO2 je čistý biznis a pokiaľ ho nerešpektujú všetky krajiny - nemá význam. V tom s vami súhlasím.

Pokiaľ sa pamätáš položil som ti otázku :
predstav si stav, že už takmer celý vesmír stuhol. Úplne celý, celý celučký takpovediac zmenil sa na veľký gravitón a ty si úplne ten posledný, posledňučký fotón, čo v ňom zaniká. Ako budeš interagovať?

Už si prišiel na nejakú odpoveď, alebo ti to mám zas vysvetľovať, ako škôlkárovi , ty vzdelanče neoteplený?
:-)
Schválne som si ťa odchytil (alebo zámerne vyhľadal) v takej zabudnutej diskusii s veľmi vzácnou témou.
Alebo sa zasa vykrútiš, ako zbabelec?

PS: Mehmed je určite dobrý učiteľ, lebo to vysvetlil takpovediac „polopate", ale samozrejme ty intelektuál už také vysvetlenia nemusíš.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

PS:

Huncút- Pozor!
Aj v tejto starej otázke je „malá pastička" :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrý deň, reagujem na súkromnú správu, ktorú ste mi dnes poslali. Vyzvali ste ma, aby som odpovedal pod článkom, teda tak činím.

Neprekáža mi, ak pod mojim článkom diskutujete hoci aj od témy, to vobec nie. Avšak pre človeka nezainteresovaného do Vašich sporov s pánom Huncútom, posobí Váš príspevok pomerne útočne. Ďakujem za kompliment, ktorý ste mi v súkromnej správe zložili, som rád, ak Vám moje články pripadajú zrozumiteľné, či aspoň zrozumiteľnejšie, než články iných slovenských pána Kladivu :)

Vyzvali ste ma tiež, aby som zodpovedal otázku, ktorú ste pánovi Huncútovi položili, ale priznám sa, že nerozumiem zadaniu. Čo znamená, že celý vesmír stuhol? A ako to súvisí s gravitónom? Okrem toho, že gravitón je doposiaľ len hypotetická častica, ak sa jej existencia potvrdí, určite táto častica nebude zaberať objem porovnateľný s vesmírom. Naopak, gravitón musí byť častica nanajvýš mikroskopická. Nerozumiem teda básnickému obratu, že celý vesmír bude jeden gravitón. Ale nerozumiem ani samotnej otázke.... prečo by mal posledný fotón (keby sme už prijali predstavu, ktorú nastoľujete) zanikať? Interakciou s gravitónom? Rozptylom na gravitóne? Kvantovou fluktuáciou?

Čo sa týka Vašej druhej otázky, dovolím si ju zopakovať, pretože verejne nezaznela. Pýtate sa, či je silnejšia singularita rotujúcej alebo statickej čiernej diery. Dávate to do súvisu s existenciou menších a väčších nekonečien v matematike.

Začnem odzadu: áno, v matematike má zmysel definovať "väčšie a menšie" nekonečná. Presnejšie, hovoríme skor o mohutnosti množín, než o "veľkosti nekonečna". Niekomu može mať problém s tým, že nie všetky nekonečná sú rovnaké, pretože to protirečí intuícii. V matematike sa však porovnávanie nekonečien definuje exaktne. Nie každý s touto definíciou musí súhlasiť, ale keď ju prijmeme, logické dosledky sú nevyhnutné. Podotýkam však, že matematický pojem mohutnosti súvisí s počtom prvkov. Množiny A a B majú rovnakú mohutnosť (rovnaký počet prvkov), ak existuje bijektívne zobrazenie f:A->B. Ak neexistuje žiadne bijektívne zobrazenie, ale existuje surjektívne, množina A má väčšiu mohutnosť (väčší počet prvkov). To všetko opakujem len pre prípadného nezainteresovaného čitateľa.

Problém singularity v strede čiernej diery však s týmto nesúvisí. Zdanlivá podobnosť možno spočíva v tom, že aj singularita predstavuje niečo nekonečne veľké. Ale tu sa nejedná o počet prvkov, ale o hodnotu veličiny. Singularita v priestoročase znamená, že krivosť priestoru rastie nad všetky medze, je nekonečná. Nejde o počet prvkov. Aj v prípade statickej čiernej diery (Schwarzschildovo riešenie), aj v prípade rotujúcej čiernej diery (Kerrovo riešenie) je singularita miesto s nekonečne veĽkou krivosťou priestoru. Z matematickéh o hľadiska tak vlastne tieto singularity do priestoročasu nepatria, sú to "diery v priestoročase". V tomto zmysle sú Schwarzschildova a Kerrova singularita ekvivalentné.

Ak chcete silou-mocou porovnávať singularity, podobne ako sa porovnávajú počy prvkov množín, musíte špecifikovať, čo máte na mysli. Ako by sa prejavila "väčšia" singularita?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Sorry,

ale skôr som sa k tomu nedostal.
Aby som to vysvetlil začnem týmto obrázkom :
http://sk.wikipedia.org/wiki/S...
Dá sa na to nazerať z ľava, ale aj z prava.
Skús si to predstaviť vo vymenených farbách (biela za čiernu a čierna za bielu)
Keby som si chcel predstaviť, ako bude vesmír zanikať, presne tak to urobím, lenže s vyhasnutou hmotou.
Približná chronológia je známa: http://sk.wikipedia.org/wiki/C...
A mňa osobne zaujíma epocha veľký mráz a niektoré vlastnosti častíc. (preto som sa pýtal na tie nekonečná).
http://www.aldebaran.cz/astrof...
http://www.aldebaran.cz/astrof...

Teraz rozložím moju pôvodnú otázku na 2 podotázky:

Môže sa dostať fotón do čiernej diery cez nejakú „časovú dilatáciu" - tj z opačnej strany, ako hmota ktorá do nej padá?

Čo sa týka gravitónu - nemyslím, že ho niekedy objavia, ale tiež si nemyslím, žeby nemal existovať. Pokiaľ čierna diera „rozomelie a stlačí štruktúru atómu", lebo ten je z 99.999999999999% objemu prázdny priestor do nejakej hmoty, tak v rámci častíc by som tomu priradil meno gravitón. A tento bozón sa mi zdá rovnako božský, ako Higgsov. :-)
http://www.kf.fpv.ukf.sk/Parti...
Inak ja osobne predpokladám, že počiatok vesmíru je interakciou 2 častíc v matičnej čiernej diere - Schwarzschildovo riešenie (v surjektívnom zobrazení) + výrazná pomoc primordiálnych čierných dier-Kerrovo riešenie (v bijektívnom zobrazení) - to je predpoklad. :-)
Ale tá nadsvetelná rýchlosť, hustota ,tlak a inflácia v počiatočnej fáze + povedzme, že takto „zomletá hmota" =---> čo ? :-)

Lenže, zas sú potom ďalšie problémy a ďalšie otázky. Jak pre fotón, tak pre gravitón.
BTW, musí byť gravitón mikroskopický malý, keď niekedy mohol tvoriť možno, alebo takmer celý vesmír ? :-)

Aká bude trajektória posledného fotónu v plochom, alebo12 stennom, alebo 27 dimenzionálnom vesmíre?
A teraz 2. lenže !
Ako si vyhodnotíme fakty, že:
Reliktné, alebo reliktové žiarenie prichádza zo všetkých smerov?
A čo chiralita v slabej interakcii?
(žeby južná pologuľa vesmíru v zmysle Coriolisovej sily?)
Prečo to pravotočivé neutríno neexistuje ?
Alebo je to inak?
Vesmír je guľatý a my sme niekde na jeho južnej pologuli.
A prečo tie gravitačné vlny sú 2x silnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo?
Zrušíme nekonečnosť vesmíru? :-)
Alebo vesmír má hranice a nekonečný je iba v 1 bode - v singularite.

PS: Inak to s tým eónom sa mi pozdáva - polčas rozpadu nemajú všetky častice rovnaký. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ešte dovetok:

Keďže lepšie pracujem s obrazmi, ako s matematikou tak si ten veľký tresk predstavujem, ako tornádo z čierných dier, ktoré skončia v matičnej čiernej diere a dôjde tam k podobnej interakcii, ako keď sa tornádo dotkne zeme.
Jednoduchšie povedané : Matičná čierna diera cez chobot nasaje interakčnu časticu a spustí veľký tresk.
Isteže je problém si to celé predstaviť, lebo to by sa malo diať už zo zamrznutým vesmírom :-)
Občas mi to pripadá tak, akoby existovali v nejakej interakcii vlastne 2 vesmíry.
Jeden trojrozmerný v priestoročase a druhý dvojrozmerný v obraze priestoročasu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

K+

Velmi pekne napisane, nie vsetkemu sice rozumiem (napr tym kruzniciam meniacim sa na elipsy v dosledku geometrie priestoru- odkial sa tie kruznice vzali?), ale rada citam vedecko- popularne clanky o fyzike. Pozeram, ze na tuto temu blogujes uz dlho, ako to ze som si to nevsimla...idem si prestudovat tvoje starsie clanky.
Na margo entropie, evolucie a zakona zachovania druhej vety termodynamickej- bordel v izbe mojho brata v pohode vyrovna akekolvek lokalne znizenie entropie na zemi v dosledku vzniku novych organizmov :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ďakujem za reakciu. Trvalo mi, než som sa dostal k odpovedi, len stručne na margo tých kružníc. Nechcel som detailne rozoberať kinematiku časupodobných kongruencií, ale idea je táto.

Ak máme plochý priestor (Minkowského), svetlo sa šíri po priamkach. Predstavme si úzky zväzok rovnobežných lúčov, pričom tento zväzok má kruhový prierez. Ako keby sme baterkou zasvietili na tienidlo, takže na tienidle vidíme svetelnú stopu tvaru kruhu.

Ak sme teraz v plochom priestore, kruhový zväzok lúčov zostane navždy kruhový. V zakrivenom priestoročase sa ale už svetlo nešíri po priamkach, takže kruhový zväzok sa deformuje. V článku som opísal základné tri spôsoby deformácie:

a) kruhový zväzok sa zužuje/rozširuje, to je expanzia (prípadne záporná)
b) kruhový zväzok zostáva kruhový, ale samotný kruh sa otáča (twist)
c) kruhový zväzok sa deformuje na elipsu rovnakej plochy (shear)

Ďakujem za prečítanie článku a teším sa na ďalšie diskusie :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dakujem za pekny clanok!

Zopar otazok:

1. Bolo by zaujimave spocitat ako daleko by museli byt tie dva kamene, aby sa skutocne zacali od seba vzdalovat (z Vasej)

2. Nakolko sa cela argumentacia opiera o tento standardny vyklad cerveneho posunu (t.j. rozpinanie priestoru)? Predpokladam, ze toto nie je nijak kritickym bodom, ale ako fajnsmekrovi v jemonych odtienoch teore relativity Vam ponukam do pozornosti diskusiu: http://arxiv.org/abs/0707.0380... http://arxiv.org/abs/0808.1081 vs. http://arxiv.org/abs/0911.3536 a http://arxiv.org/abs/0809.4573

3. A ked uz sme pri rozpinani Vesmiru a nestandardnych kozmologiach, aky je Vas nazor na Wetterichov 'A Universe without expansion' http://arxiv.org/abs/1303.6878... ktory vzbudil velku pozornost pred par mesiacmi? Celkom kuriozne. A je to nadherna demonstracia Penrosovej filozofie vs. v sucasnosti viac typickeho pristupu. Penrose pride s zaujimavou myslienkou a snazi sa ju hned testovat, hoci, ako vieme nie velmi uspesne. Wetterich pride so zaujimavou myslienkou, ktora sice neprotireci ziadnym pozorovaniam, ale nie je ani testovatelna.

4. Co sa tyka zaveru:

> Rozdiel v týchto dvoch entropiách dáva možnosť vzniku zložitých systémov s nízkou entropiou na Zemi.
> Záver: hlavnou úlohou Slnka nie je dodávať Zemi energiu (tá sa nemení), ale udržiavať nízku entropiu! Pekné, nie?

Toto plati napr. aj o Marse a najzlozitejsi system, ktory tam najdeme je... kamen. (Nehovorim, ze argumentujete, ze rozdiel v entropii je postacujuca podmienka, ale nezdala sa mi uplne jasna Vasa pozicia. A co to vidim, AGW skepticizmus?)

5. Vysvetlenie problemu horizontu je zvlastne... Standardne sa vychadza z homogenenity CMB, ale Vy hovorite, ze galaxie a kopy su v termodynamickej rovnovahe, ale su pridaleko, takze davno museli byt blizko? Mozno je to len preto, ze ste chceli zjednodusit vyklad, ale s tou formulaciou velmi nesuhlasim (znova toto nie je kriticke pre hlavne posolstvo clanku).

6. (Najdolezitejsie) Na detaily Penrosovho clanku si uz nespominam, ale myslim, ze ani v tej dobe mi nebol jasny prave mechanizmus, ako sa mu podarilo vyrobit z finalneho konformne invariatneho vesmiru, ktory je extremne chladny, horuci konformne invariantny vesmir pre dalsiu iteraciu. Co s entorpiou? Dufam, ze sa k tejto teme este vratite!

7. V expandujucom Vesmire vo fotonovej hmle post-hawkingovskej faze ostane este predsalen za hrst ladovo chaldnych leptonov (ked sme sa protonov tak ci onak zbavili) - cize ani tu nebude Vesmir de facto inv. konformny, vsakze je to tak? Vadi to? Alebo staci, ze bude bude len akosi efektivne konformny ako v horucej faze, tentoraz preto, ze celkova energia v leptonoch bude zanedbatelna?

8. Ked uz sme pri Hawkingovom vyparovani - co tak blog o firewalloch?

Este raz dakujem za clanok. Je to velmi zaujimava (a zrejme nespravna) teoria a suhlasim, ze je dolezite vymyslat alternativne pristupy a preskumat tak vacsi objem priestora rieseni (akesi intelektualne simulovane zihanie). Dva elementy povazujem za dvolezite - 1. bolo by fajn mat jednotne vysvetlenie pre inflaciu a temnu energiu, 2. nutnost multiverza: aj Penrose, odporca landscape-ov, prichadza s multi-verzovou teoriou (tu v seriovom zapojeni na rozdiel od paralelneho zapojenia v chaotickej inflacii). Dovolim si dufat, ze finalna teoria, nech je to cokolvek, bude mat obe tieto prvky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ospravedlnujem sa za neuplnu 1. otazku (zda sa, ze sa uz odoslana sprava neda editovat). Myslel som len, ze nemam ani predstavu ako daleko by muslei byt dva izolovane 1 kg kamene, aby Hubblov tok prevladol nad ich vzajomnym grav. posobenim.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrý deň, pán kolega, ďakujem za obsiahlu reakciu, i keď ma mrzí ten ironický podtón. Úvodom priznávam, že značná časť článku je hrubým zjednodušením. Ak dlhodobo sledujete moje blogy, viete, že na všetko sa snažím ísť "od podlahy" a laicky, ale korektne vysvetliť. Problém je, že potom má každý článok mnoho strán a aj tak nestihnem vyložiť tú látku, ktorú chcem. Výsledok: korektné články s nulovou čítanosťou. S týmto článkom som to vzal trochu hopom, a výsledok je nie celkom korektná argumentácia, 200 prečítaní článku hneď prvý deň a dokonca diskusia! :)

Stručné reakcie na Vaše relevantné námietky:

1. Pretože som nechcel zavádzať pojem geodetiky, použil som ako príklad kamene. Takže správne mal znieť obsah tejto časti: uvažujme dve infinitezimálne blízke geodetiky. Pretože riemannovská krivosť FRWL modelu je nenulová, Jacobiho rovnica geodetickej deviácie ukazuje, že tieto geodetiky sa od seba budú nerovnomerne vzďaľovať.

2. Ďakujem.

3. Žiaľ, pre svoje pedagogické a iné povinnosti nestíham sledovať všetky najnovšie trendy, preto v tejto chvíli nemôžem dať kompetentné stanovisko. Za link však ďakujem a so záujmom si článok prečítam.

4. Cieľom bolo ukázať, že Slnko udržuje nízku entropiu na Zemi. Pretože toto tvrdenie môže laikovi pripadať bezobsažné, ilustroval som ho na príklade so životom na Zemi. Ako sám poznamenávate, nehovorím nič o to, že rozdiel v entropii je postačujúci pre vznik, života, je len nutný.

5. Znovu...chcel som sa vyhnúť diskusii o kozmickom mikrovlnnom pozadí, hoci som ho myslím niekde zmienil. Preto som sa vyhol aj diskusii o homogenite. Podobne som vynechal aj diskusiu anizotropie CMB, hoci by si to určite zasluhovalo minimálne samostatný článok.

6. Samozrejme, mechanizmus prechodu z jedného eónu do druhého je v tejto hypotéze zatiaľ nejasný, preto sa ani nejedná v pravom zmysle o teóriu. Ako ste iste postrehli, napísal som v texte, že Penrosova CCC nemôže súťažiť so štandardným modelom. S entropiou sa Penrose do istej miery vyrovnáva skrz Weylovu hypotézu o krivosti, podľa ktorej v počiatočnej singularite weylovská časť Riemannovho tenzora je nulová.

7. Ako som písal, je tento bod diskutabilný. Po rôznych pokusoch o dosiahnutie toho, aby sa všetka hmota premenila na žiarenie, dospel Penrose k možnosti, že hmotnosť častíc by mohla s rozpínaním vesmíru samovoľne klesať (napríkald "slabnutím" Higgsovho poľa). Ak Vám to pripadá ad hoc predpoklad, súhlasím, to však túto možnosť nevylučuje.

8. Dobre, jedného dňa taký blog napíšem. Asi sa vrátim k svojmu pôvodnému štýlu a začnem populárnym výkladom Bogoljubovovej transformácie v kvantovej teórii poľa na zakrivenom priestore, aby som vôbec mohol vysvetliť generáciu častíc čiernou dierou.

Ďakujem ešte raz za pripomienky a teším sa na pokračovanie v diskusii!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dakujem za odpoved! Ospravedlnujem sa ak to znelo ironicky - okrem totho AGW skepticizmu som nic nemyslel ironicky :), len sa snazil trocha zartovat... ale uz bolo velmi neskoro a asi to aj tak vyzera! So zjednoduseniami suhlasim (teda az na to vysvetenie problem horizontu). Viem ze je to boj, na jednej strane byt pristupny, na druhej korektny a dostat sa k viac pokrocilym temam. Dovolim sa povedat, ze sa Vam to skvele dari! Blog sledujem cez RSS, ale az doteraz som sa neodvazil ozvat :).

Co sa tyka toho prechodoveho mechanizmu, nevedel som, ze je to skutocne hmliste (myslel som, ze ponuka nejaky konkretnejsi mechanizmu a len moja pamat a chapanie je hmlista). Kazdopadne ta podobnost medzi pociatocnym a koncovym stavom je velmi zaujimave (az si clovek hovori ako si to nemohol nikto nevsimnut skor :) ). Ak by sa Vam niekedy chcelo a dalo, tak si rad necham vysvetlit: "S entropiou sa Penrose do istej miery vyrovnáva skrz Weylovu hypotézu o krivosti, podľa ktorej v počiatočnej singularite weylovská časť Riemannovho tenzora je nulová."

A tiez si rad vypocujem Vas nazor na multiverzum a suvislost inflacie a temnej energie.

S pozdravom Vas od zajtra uz len byvaly kolega...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ako môže niekto tvrdiť, že vesmír s rozpína? Vie niekto povedať, aký je vesmír veľký a kam sa rozpína? Odkiaľ pochádza hmota, ktorou s vypĺňa rozpínajúci sa vesmír?
Rozpínanie vesmíru je iba účelová hypotéza, ktorá sa hodí ako dôkaz na podporu hypotézy o vzniku vesmíru veľkým treskom, ale v skutočnosti sa nič také nedeje. Tvrdenie vedcov, že vesmír vznikol veľkým treskom má rovnakú pravdepodobnosť, ako tvrdenie cirkvi, že všetko stvoril Boh.
Ak u svetla, prichádzajúceho od vzdialených hviezd došlo k červenému posuvu, je to vďaka zmenám chemického zloženia medzihviezdnej hmoty a z rozpínaním vesmíru to nemá nič spoločné. Aj keby sa vesmír naozaj rozpínal, vďaka Doplerovmu javu by došlo k zmene vlnovej dĺžky elektromagnetického žiarenia prichádzajúceho od vzdialených hviezd. Keďže hviezdy vyžarujú všetky vlnové dĺžky elektromagnetického žiarenia, Doplerov jav sa na viditeľnom žiarení nemá ako prejaviť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Poďme na tvoje otázky:
- Ako môže niekto tvrdiť, že vesmír s rozpína?
Na základe zistenia, že sa galaxie od seba vzďaľujú.
- Vie niekto povedať, aký je vesmír veľký a kam sa rozpína?
Vieme povedať len to, aký veľký je viditeľný vesmír. Hranice viditeľného vesmíru sú dané vekom vesmíru a rýchlosťou svetla.
- Odkiaľ pochádza hmota, ktorou s vypĺňa rozpínajúci sa vesmír?
Podľa doterajších znalostí vo vesmíre nová hmota nevzniká. Ak by niekto objavil zdroj novej hmoty, Nobelovku by mal istú a prepisovali by sa učebnice.

Citát: Rozpínanie vesmíru je iba účelová hypotéza, ktorá sa hodí ako dôkaz na podporu hypotézy o vzniku vesmíru veľkým treskom, ale v skutočnosti sa nič také nedeje.

Je to presne naopak, z pozorovaného rozpínania vesmíru vznikla teória veľkého tresku. Je momentálne najlepšou teóriou, akú máme. Nie je bez chýb a vyvoláva stále nové otázky. Mnohé predpovede tejto teórie sa však potvrdili (Hubbleov zákon, reliktné žiarenie, koncentrácia pôvodných prvkov vo vesmíre), ale s istotou si dovolím tvrdiť, že táto teória ešte zďaleka nemá konečný tvar. Keďže tvrdíš, že v skutočnosti sa nič také nedeje, tak isto vieš, čo sa deje a celkom isto máš na svoje tvrdenie aj dôkazy. Čo by ma naozaj prekvapilo, lebo doteraz som od teba ešte žiadny dôkaz tvojho tvrdenia nevidel a na nepríjemné otázky, ktoré tvoje "teórie" nedokážu zodpovedať, zásadne neodpovedáš. :)

No a k červenému posuvu: keby si mal aspoň základné znalosti z fyziky, tak by si vedel, že červený posuv je dôsledkom Dopplerovho javu. Možno si ešte nepočul o modrom posuve. Ten je možný namerať pri galaxii Andromeda a z neho vyplýva, že táto galaxia sa k nám približuje. Nie je to vyvrátenie tvrdenia, že vesmír sa rozpína. Približovanie galaxie Andromeda je lokálny jav, týkajúci sa našej Miestnej skupiny galaxií.
Ako ďalšiu informáciu uvediem, že pomocou Dopplerovho javu vieme napríklad určiť aj rýchlosť a smer rotácie galaxie.

Je veľa otázok, na ktoré fyzika nemá odpovede. Ale tvoja neznalosť aspoň jej základov je neuveriteľná.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vo vesmíre nič nestojí a preto je celkom logické, že sa neustále menia vzdialenosti medzi galaxiami. Ak sa niektoré galaxie od seba vzďaľujú, to ešte nieje dôkaz, že vesmír sa rozpína. Aj vzájomné vzdialenosti planét sa neustále menia. Chceš mi tvrdiť, že v dobe keď sa Mars vzďaľuje od Zeme tak sa slnečná sústava rozpína? Aby sa mohol vesmír rozpínať, musela by v ňom vznikať nejaká nová hmota, ktorá by vypĺňala zväčšujúci s objem vesmíru, čo je prakticky nemožné.
Spektrometre sa používajú na určovanie chemického zloženia látok. U každej látky sa nachádzajú spektrálne čiary na inej vlnovej dĺžke. Hmota, ktorá sa uvoľňuje z hviezd a v podobe slnečného vetra prúdi do medzihviezdneho priestoru mení chemické zloženie medzihviezdnej hmoty, čo sa prejavuje posuvom spektrálnej čiary. Svoj podiel na tomto procese má aj hmota ktorá sa uvoľní z komét i tá ktorú odhodia vybuchujúce supernovy. Vďaka doplerovmu javu sa mení iba vlnová dĺžka.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nepochopil si to. Nie niektoré galaxie, ale drvivá väčšina galaxií sa od seba vzďaluje. A čím je vzdialenosť galaxií väčšia, tým je ich rýchlosť, ktorou sa od seba vzďaľujú, vyššia. Hovorí o tom Hubbleov zákon, ktorý si ani za niečo vyše roka nepochopil. Narážam teraz na tvoje účinkovanie v diskusii na inom fóre, z ktorého bolo jasné, že tomu zákonu nerozumieš. Nie si sám, mnohí ľudia nepochopia fyziku za celý svoj život a fyzika im medzitým uniká míľovými krokmi. :) Tvoje nepodarené prirovnanie meniacej sa vzdialenosti medzi Zemou a Marsom považujem za prejav nepochopenia toho, čo znamená "rozpínanie".
Vrátim sa k hmote, ktorá by podľa teba mala vypĺňať vesmír. Zrejme si nepochopil, že vo vesmíre nikde nepozorujeme vznik novej hmoty. V medziplanetárnom, medzihviezdnom a medzigalaktickom priestore je tak hlboké vákuum, že v ňom možno nájsť asi jeden atóm na kubický meter. Zväčšovaním vzdialenosti medzi galaxiami sa stane iba to, že to vákuum bude ešte hlbšie, keďže nová hmota nevzniká. Ale mám také tušenie, že ty vákuum ako medzihviezdne prostredie považuješ za účelovú špekuláciu. :)
Čo sa týka spekrálnych čiar, tak zas nemáš pravdu. Každý prvok má svoje špecifické spektrálne čiary a nedajú sa zameniť. Keďže vieme, z akých prvkov sa skladajú hviezdy a aké spektrálne čiary prislúchajú týmto prvkom, vieme tieto prvky určiť, aj keď ich spektrálne čiary sú vďaka Dopplerovmu javu posunuté. Či už smerom k červenej farbe, alebo k modrej. Nie je pre mňa žiadnym prekvapením tvoje ignorovanie faktu, že posun spektrálnych čiar nám umožňuje zmerať rýchlosť a smer otáčania galaxií. Mám pocit hraničiaci s istotou, že spektrálnej analýze tiež nerozumieš.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Chceš mi tvrdiť, že ak niekto slepo verí niektorým vedeckým hypotézam, rozumie fyzike?
Aby mohla platiť Hubblova konštanta, Zem by sa musela nachádzať v strede vesmíru, lepšie povedané na mieste kde vznikol veľký tresk. Ak sa Zem nenachádza v strede vesmíru, potom sa rôzne hviezdy, hoci aj rovnako vzdialené od Zeme budú od Zeme vzďaľovať rôznymi rýchlosťami čo je v rozpore z Hubblovou konštantou.
Tušíš vôbec aký silu treba na vytvorenie veľmi vysokého vákuu? Aká energia dokáže túto silu prekonať, aby sa mohol vesmír rozpínať? Vieš akú príťažlivú silu má gravitácia všetkých hviezd? Aká energia dokáže prekonať gravitáciu všetkých hviezd?
Ak pripustíš, že gravitácia je elektrického pôvodu a všetky hviezdy majú rovnaký elektrický náboj, hviezdy sa nebudú navzájom priťahovať ale odpudzovať, čo by vysvetľovalo ich vzájomné vzďaľovanie. Ak sa hviezdy navzájom vzďaľujú, to ešte nieje dôkaz že vesmír sa rozpína. Planéty majú opačný elektrický náboj ako hviezdy a preto sú k hviezdam priťahované. Všetko je v súlade z mojou teóriou o gravitácii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Skúsim sa ešte raz zapojiť do diskusie.

Máloktorý fyzik slepo verí vedeckým hypotézam. To je náplňou jeho práce, aby neustále kriticky všetko zvažoval, vyvodzoval nové dosledky a snažil sa ich porovnať s realitou. Fyzik sa stále pokúša posúvať hranice poznania. Ale niektoré veci sú už desiatky - stovky rokov dobre overené, takže snažiť sa ich vyvrátiť je nezmyselná snaha. Naopak, mám pocit, že Vy slepo NEVERÍTE akejkoľvek fyzikálnej teórii, aj keby bola 1000 krát preverená.

Vaša úvaha o Hubblovom zákone je nesprávna z niekoľkých dovodov. Veľký tresk nevznikol na jednom mieste, pretože pojem "miesto" je viazaný na už existujúci vesmír. V podstate sú 2 možnosti. Buď je vesmír nekonečne veľký (to je dnes preferovaná možnosť), alebo je konečný, čo sa zvykne kresliť ako povrch balóna, aby sme si to vedeli trochu predstaviť. Ani v jednom z týchto prípadov neexistuje nič ako stred. Kde je stred nekončne veľkého priestoru? Kde je stred povrchu gule?

Hviezdy a galaxie sa nevzďaľujú od jedného bodu. Pekný príklad je gumové pravítko. Skúste túto úvahu dosledovať do konca a uvidíte, že je správna.

Uvažujme gumové pravítko, na ktorom sú každý centimeter urobené značky. Vezmime ľubovoľnú značku, napríklad 2. Medzi značkou 2 a 3 je vzdialenosť jeden centimeter, medzi značkou 2 a 4 sú dva centimetre. Podobne medzi značkou 2 a 1 je jeden centimeter a medzi 2 a 0 sú dva centimetre. Budem značky nazývať hviezdami, dobre?

Inými slovami, nech si vezmeme ktorúkoľvek hviezdu na našom pravítku, jej najbližší sused je vzdialený o 1 cm, druhý najbližší sused o 2 cm, a tak ďalej.

Teraz pravítko natiahneme, takže vzdialenosti medzi hviezdami sa zmenia. Napríklad, nech nová vzdialenosť medzi hviezdami 2 a 3 je dva cenimetre. To znamená, že medzi 2 a 4 sú štyri centimetre. Takže najbližší sused hviezdy 2 je vzdialený o 2 cm, druhý najbližší o 4 cm, atď.

Povedzme to ešte inak: vzdialenosť medzi hviezdou 2 a 3 sa zdvojnásobila, ale vzdialenosť medzi hviezdou 2 a 4 je štvornásobná. Vzhľadom na hviezdu 2 sa teda hviezda 4 pohybuje dvakrát rýchlejšie, než hviezda 3.

Ale vzdialenosť medzi hviezdou 3 a 4 sú teraz dva centimetre, takže voči hviezde 3 sa hviezda 4 pohybuje dvakrát pomalšie, než voči hviezde 2. Skúste si to nakresliť!

Takže vidíte, že každá hviezda s vzďaluje od každej a neexistuje žiaden význačný stred. Čím sú dve hviezdy na našom gumovom pravítku vzdialenejšie, tým väčšia je aj ich vzájomná rýchlosť.

To vyvracia Vašu úvahu o tom, že Zem sa musí nachádzať v strede vesmíru, ak má platiť Hubblov zákon. V debate nemá význam pokračovať, ak nezareagujete na moj argument. Ak ho uznáte ako pravdivý, možeme sa posunúť k ďalším Vašim tvrdeniam. Ak v argumente nájdete chybu, sem s ňou :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tá predposledná veta nemá chybu, ale nie si prvý, ktorý je ochotný sa baviť iba v prípade že mu budem slepo veriť.
Ak sa pri naťahovaní gumeného pravítka vzdialené body vzďaľujú od seba rýchlejšie ako blízke body, to ešte nieje dôkaz, že sa vesmír rozpína. Na natiahnutie pravítka potrebuješ energiu. Môžeš mi vysvetliť, aká energia dokáže prekonať gravitáciu všetkej hmoty z ktorej sa skladá celý vesmír, aby mohla celý vesmír naťahovať? Ak sa v dnešnej dobe preferuje, že vesmír je nekonečný, kam sa naťahuje, alebo rozpína?
Aby bolo možné v dnešnej dobe pozorovať, že galaxie vzdialené niekoľko miliónov svetelných rokov sa od seba vzďaľujú, muselo k tejto zmene vzdialeností dôjsť pred miliónmi rokov a v dnešnej dobe to už vôbec nemusí byť pravda. Považovať takéto pozorovania za dôkaz, že aj v dnešnej dobe sa vesmír rozpína je veľmi naivné.
Môžeš mi vysvetliť, na základe akých dôkazov vedci tvrdia, že gravitácia nieje elektrického pôvodu?
Môžeš uviesť výsledky vedeckého experimentu, ktoré by spochybňovali moje tvrdenie, že olovené gule pri Cavendishovom experimente boli priťahované elektrickou silou?
Vďaka elektrickému náboju jadra Zeme došlo pri Cavenishovom experimente k podobnému pohybu elektrónov, aký je možné pozorovať pri elektroskope. Vďaka rozdielnemu uchyteniu olovených gúľ a pohybu elektrónov mali olovené gule rozdielny elektrický náboj a preto sa navzájom priťahovali.
Môžeš mi vysvetliť, prečo je každý pár gulí uchytení iným spôsobom? Nieje to náhodou preto, že pri rovnakom uchytení by príťažlivá sila zanikla?
Ak sa niektorý fyzikálny zákon používa viac ako 100 rokov, to ešte neznamená že je správny.
Na Newtonovom gravitačnom zákone je založená teória o fungovaní vesmíru. Až sa preukáže, že Newtonov gravitačný zákon nieje správny, bude nesprávne všetko, čo sa o vzniku a fungovaní vesmíru píše vo vedeckých encyklopédiách i vyučuje na školách.
 

1 2 3 4 5 6 7 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME