Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Sedem (normalizačných) dní do pohrebu Zory Jesenskej (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Mám to... ako dokument

z tragickej a nepochopiteľnej doby - v ktorej sme žili...
Pre moje deti i vnúčatá...
Trošku zdĺhavé vety autora, občas trochu široko rozletené a kostrbaté... Ale ináč pútavé...
Mala som rada a vážila som si Zoru Jesenskú. Obdivovala som jej šarm, noblesu, inteligenciu, osobitnosť...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

... a jej

preklad "Doktora Živaga" je skvost!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

.

Presne to iste som sa chystal napisat! V jednom z mojich blogov spred par rokov som dokonca pouzil slovo "genialne", namiesto tvojho "skvostu".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pasternak? ...pre

dámy, hej - určite.
Inak vo svojom okolí poznám 4 ženy, ktoré čítali Živaga...z toho 2 poznám z netu a 2 z knižnice. :-)
Osobne mám však radšej Solženicyna, Šolochova, Dostojevského a Tolstoja.
Avšak najlepšia ruská kniha, ktorú kedy nejaký rus napísal je táto :
http://www.aha-antikvariat.sk/...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Neviem, či si si to všimol, ale v príspevkoch hore sa píše o preklade Zory Jesenskej, nie o tom, kto je najlepší spisovateľ alebo aká je najlepšia ruská kniha.

K téme. Škoda, že nové vydanie Vojny a mier nevyšlo s jej prekladom. Tie staršie vydania nie je jednoduché zohnať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Postreh máš

dobrý.
Hej bolo to mimo tému.
Tak ma teda zabi. :-)
To ten Živago ma tu zhaltoval. Ja za to nemôžem :-)
Sorry...sa polepším...ale až nabudúce :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

.

"Tak ma teda zabi": zavana to rusizmom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Isteže,

veď donedávna som písal,aj pod nickom stalyn.
Admin má však väčší zmysel pre humor, ako ja a tak mi ho zablokoval. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

:)

Máš moje sympatie, málokto vie ustúpiť, keď sa hoc i málinko kopne.
Zato ti prezradím, že som dokonca (a rada!) čítala Turgeneva... no, čo už..
A je fakt, aby človek preklad ocenil, musí knihu i prečítať...
Táto kniha (Doktor Živago) , sa v 69.roku po vstupu vojsk, predávala na pultoch zabalená, aby nedráždila, pretože obsahom je odsúdenie bolševickej revolúcie. Takže sme kupovali zajaca vo vreci, no vtedy mal obrovskú cenu a i preto ju jedna generácia berie inak, ako ďalšie.
Mimochodom - aj keď som už mimo článku - veľmi sa obávam, aby nám tu nenastala doba, kedy bude určované, aké knihy môžeme a nemôžeme čítať... SMERujeme k tomu. Po dlhom čase mi to napadlo, keď pôvodne zatrhli vydanie Gorily (T.N.).. viem, že v tomto sa isto zhodneme, jedna vlna nepustí..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

.

Ilf-Petrov, Saltykov, Mamin-Sibirjak, Prisvin, Blok, Katajev, Jesenin, Paustovskij, Cakovskij, ba ani ta soc-real literatura nie je necitatelna ... a o tych velkych ani nehovoriac! Ktovie preco je v Rusku taky nesulad medzi ich kulturou, ich zivotom, a medzi ich politikou?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

myslím,

že i taký Zoščenko (?) a potom sovietskí, ale neruskí, ako Ajtmatov..Okudžava..
:))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

V

gorile bolo málo istôt a tzv. sociálnej kohézie. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

:)

veru!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dnes sa normalizuju

pohreby tiez. Napriklad 33 rocneho muza, ktory sa upalil v Ziline.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Silná kniha, nielen v politicko-normalizačnej rovine pohľadu.
Je to aj štúdia osamelosti muža, ktorému zomiera a nakoniec zomrie manželka. Je to trauma, ktorá číha na mnohé dvojice. Poznám ľudí, ktorým sa preto čítala tak ťažko, že ju museli odložiť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

silná kniha a pre nás, ktorí sa nehráme na disidentov, nebývali sme v BA , bola v mnohom objavná. Autor by možno musel byť spisovateľom na inom leveli, aby svoje spomienky na najsmutnejšie obodobie v živote dokázal napísať inak. Čítala som to už dosť dávno, ale pokiaľ si spomínam, boli to spomienky, odzrkadľujúce jeho psychický stav. Určite sa jej čo to dá vytknúť, svoje poslanie však splnila veľmi dobre. Toto by si mali prečítať ľudia, tvrdiaci, ako bolo dobre.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nuž, milá germa, aj by som oponoval,
keďže veľmi dobre viem - ako svorne, spolu (zrejme aj v láske) obaja, p. Rozner a p. Jesenská pracovali na prekladoch.

To vtedy ide od ruky, a má to (vďaka spomenutej láske) aj hĺbku.

A ak spájaš režim, dokonca spomínaš akýchsi disidentov (trochu pre mňa nejasné),
tak si dovolím Ti povedať, že to, čo za niečo stojí - vzniká aj napriek režimu.
Tak je definovaná vnútorná sloboda.
A prejav ľudského génia... v človeku.


(Škoda, že jednookí cenzori tu velebia a pestujú iba jednookých, seberovných. Prípadne zopár malomeštiakov. A sú alergickí na svedkov doby, a ľudí s názorom. Ktorých likvidujú.
Možno by sa aj oni / ony dozvedeli viac - nielen o minulosti, ale aj o tom, čo všetko nevedia - a vedieť nikdy nebudú. Jedno oko nestačí...)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nepochopila som tvoju reakciu, ale nevadí.
1. Myslela som formu knihy, aj autorka článku trochu vtykla štýl. Ja som myslela, že ten štýl je preto taký, lebo to boli jeho spomienky a písal to tak, ako mu to prišlo na um.
2. Čo sa týka režimu: Ľudia, ktorí žili na vidieku a nepoznali žiadnych ľudí, nevhodných pre režim, z ktorých po revolúcii boli disidenti (a disidentov sa nám po revolúcii vyrojilo ako maku!), nemali odkiaľ vedieť, čo a ako sa dialo. Informovanosť v tomto smere bola viac ako nulová. Čiže tie rôzne praktiky a nástroje štátnej moci sme nemali odkiaľ poznať!
3. Naozaj nechápem tvoj príspevok, ale bude to asi tým, že mám teploty.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Milá germa,
najprv Ti želám skoré uzdravenie. A ochladenie na tých 36 - 36,5.
(Aj keď aj Ty dobre vieš, čo znamená horúčka letnej noci.)

A teraz začnem odzadu - ak dovolíš.
- "Jedno oko nestačí..." je čosi ako "jedna ruka netleská",
pretože jedno oko vidí plošne, neuchopí skutočnosť, a už o nejakom treťom oku ani len netuší.

- "Možno by sa aj oni / ony dozvedeli viac - nielen o minulosti, ale aj o tom, čo všetko nevedia - a vedieť nikdy nebudú", sa týka cenzorov v Sme, ktorí stále viac a viac priškrcujú aj tak úzke hrdlo toku informácií a informačnej kvality slovenskej žurnalistiky.
(Čo tým dlhodobo spôsobujú - oni / ony netušia. Zrejme nemajú čím. A chýba tu akýsi rabbi či skúsený starec, čo by tým pochabým deťom, čo si myslia, že im patrí svet, čosi povedal...)

Zhrniem:
Celá časť v zátvorkách sa týkala adminov diskusií, aplikujúcich krutú, bezohľadnú cenzúru,
rovnajúcu sa práci SÚTI (Slovenský úrad pre tlač a informácie) za komunistickej Normalizácie.

Replikou na Teba, milá germa, boli prvé dva či tri odstavce.
A vôbec neboli oponentúrou Tvojich slov, skôr iba doplnením.
Resp. vyzdvihnutím jedného z merít - t.j. kvality prekladov na Slovensku - v minulosti,
keď sa tejto činnosti nevenovali absolventi rýchlokurzov atď.
ale zväčša literáti samotní či ľudia - prekladatelia, pre ktorých to bola hlavná celoživotná sústredená i zanietená (aj lingvistická, aj kultúrno-antropologická či historiografická, atď.) činnosť. Náplň života.
A medzi také osobnosti určite patrila aj Zora Jesenská.

I miernej kritike Roznera, ktorú cítiť aj z článku - rozumiem. Netreba však aj zabúdať na to,
kto to editorsky pripravoval. Lebo iba ten (výberom a koncepciou) určil konečnú podobu knihy.

Možno jediná nejasná pre mňa bola Tvoja narážka, poznámka o "disidentoch",
keďže to je na Slovensku aj roku 2014 neujasnená otázka.
Keďže, ako vieme - všetci sluhovia režimu - vtedy "trpeli". Ako sami hovoria...

P.S.
A, aby som bol vecný, a priniesol aj nejakú tzv. pridanú hodnotu (bez dane),
uvediem akýsi fakt.
Slovensko 1988/89:
http://soc.sme.sk/fullsize.php...
Rusko 2014:
http://ic.pics.livejournal.com...

Proste - tí, čo "Milovali Slovensko" za Normalizácie,
ho náhle začínajú milovať aj dnes.
Samozrejme, za desať násobné honoráre.
A, keďže pribudli im aj deti či vnuci, tak aj oni "Milujú.

A my, sa na to iba musíme pozerať.
Z odstupu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Aby si chápala môj príspevok,
dám Ti - lebo si inteligentná žena - ešte čosi:
http://www.lidovky.cz/at-se-de...

Takých statočných žien bolo viac, a nie sú z nich, pokiaľ ešte žijú - žiadne milionárky.
Napadá mi napríklad Eva Kantůrtková, atď. atď.
Je to trochu fenomén, na materialistickom a pragmatickom Slovensku neznámy.

Len,
aby sa vedelo, že boli aj ľudia - ktorí o prezývku: disident nestoja,
ale žili autenticky svoje životy.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME