Utorok, 21. november, 2017 | Meniny má Elvíra

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Z fanatického prenasledovateľa kresťanov sa stal najväčší apoštol (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Majka neexistuje nijaká psychologická

štúdia Pavla, pretože nijaký psychológ sa s nim nestretol. Psychológovia sa môžu vyjadriť len k tým útržkom informácií o ňom, ktoré nám napísal sám a ktoré napísal jeho obdivovateľ Lukáš, ktorý bol priamo pod Pavlovým vplyvom.

Písať o svojom vlastnom obrátení je pomerne bežné. "Mňa kedys zvádzal svet", veľmi ťažko sa z toho rekonštruuje, nakoľko silné to obrátenie bolo. Nič nie je ľahšie ako o sebe povedať, že som sa obrátil nejako dramaticky, čím viac to preženiem, tým lepšie to znie. Takže zhrňme - ty tvrdíš, že Pavol bol zarytým židom, ja tvrdím, že bol "hľadajúcim židom so sklonmi k novotám" - na základe toho, čo vieme, nás nikto nerozsúdi.

Pokiaľ ide o dôvod halucinácie, žiaľ je len jedným z mnohých dôvodov. Rovnako silným dôvodom môžu byť výčitky. Pavol možno naozaj prenasledoval kresťanov a keďže bol poverčivý, ich vykrikovanie, že mu to Kristus alebo Boh odplatia, alebo čo len, že sa tým prieči Bohu, museli mať naňho dopad. Pod vplyvom takýchto výčitiek vznikne halucinácia ľahko.

Halucináciu samotnú nám opísal aj on,aj Lukáš, v opise sú významné rozpory.

A čo je najdôležitejšie: o Ježišovi a jeho zmŕtvychvstaní nám Pavol píše žalostne málo. Nie je teda ani tak dôležité, PREČO Pavol uveril, ale ČOMU VLASTNE uveril. Je možné, že niečomu celkom inému ako hlásajú evanjeliá.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1.Je bežné, že psychológovia robia psychologický profil historických osobností na základe ich písomných prác a skutkov (čo v prípade Pavla máme). Ďalej, existujú objektívne fakty, napríklad, že človek, ktorý smúti za blízkym, je ku halucináciám náchylný - čo však nebol Pavlov prípad.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Majka, Pavlaove listy sú analyzované, ale výsledky by som zďaleka nenazval "psychologický profil" a tie analýzy, ktoré som čítal ja, obsahujú hlavne hodnotenia ako fanatik, potiažista, schopný sa prehnane zapáliť pre nejakú vec... Rozhodne som nečítal názor, že by Pavol nebol náchylný k halucináciám - to totiž z jeho listov nie je možné vyvodiť - nepôsobí v nich ako pragmatický a triezvy človek, pôsobí v nich ako človek poverčivý, náchylný uveriť mnohý veciam. Koniec koncov, ani u zjavenia Ježiša u Pavla nenastali žiadne pochybnosti - normálny človek by dnes po takom niečom vyhľadal psychiatra, v tej dobe by aspoň zapochyboval, riešil by, či to nebol sen.

Isteže, žiaľ je dôvodom k halucináciám, ale zďaleka nie jediný. Aj výčitky svedomia sú rovnako silným dôvodom. A existujú aj fyziologické príčiny (u Pavla slnko, pád z koňa a p.)

Ale samozrejme, že vieme, čo tvrdí Pavol. Lenže to mohla byť tá halucinácia, duševná choroba, alebo mohol jednoducho klamať.

O Ježišovi píše Pavol naozaj veľmi málo, svojimi citátmi si to potvrdila - nepíše nijaké detaily, len že "na tretí deň" (to sa zrejme hovorilo), píše o svedkoch zjavenia (úplne iný zoznam a poradie ako evanjeliá), ale nespomína, že nejaké ženy objavili nejaký prázdny hrob, nespomína nijakú Máriu Magdalénu (ani Máriu ako matku Ježiša a nijaké narodenie z panny). Nespomína nijakého Judáša (dvanástich menuje aj s ním?), zrejme legenda o zrade vtedy ešte neexistovala.

Pavol nespomína nijaké detaily z Ježišovho učenia - nezaujímalo ho to. Pavla v podstate zaujalo len to, že existoval populárny kazateľ, ktorý bol ukrižovaný a ktorom sa tvrdí, že vstal z mŕtvych. Po svojom (údajnom) stretnutí z Ježišom, sa vybral zistiť nejaké informácie, lenže zistil len to, čo sa povrávalo a nemal nijakú možnosť spoznať, čo je pravda. Nejaké informácie mal už predtým, ak naozaj prenasledoval kresťanov, tak tí mu určite všeličo porozprávali. Ale Pavla to zjavne príliš nezaujalo, lebo nám z toho nič nehovorí. Takže verziu kresťanstva z jeho čias sa nedozvieme - predpokladá sa, že značná časť príbehov z evanjelií vtedy neexistovala.

Okrem tohto mála už Pavla zaujímal len jeho vlastný nápad . že tá Ježišova smrť z nás sníma hriechy. A väčšina jeho listov sú jeho vlastné názory, ako žiť, aby to bolo prijateľné aj pre cudzincov.Nikdy necituje Ježiša, aby sa odvolal na jeho názor.

Pokiaľ by mal byť Pavol naozaj zdrojom dokazujúcim Ježiša, musel by o ňom aspoň niečo vedieť. A keby to vedel, bol by to aj napísal. Lenže pre Pavla bol ježiš iba legenda, ktorú poznal od Petra a Jakuba, ktorí sa s ním zjavne príliš detailne nerozprávali, resp. mu povedali veci, ktoré Pavla nenadchli.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

" Slnko, pád z koňa ,halucinácia, duševná choroba, alebo mohol jednoducho klamať."

Co ťa vedie k tejto dedukcii ? Slnko, pád z koňa ,halucinácia, duševná choroba, alebo jednoducho klameš?:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

dôkladná analýza Pavlových listov

a evanjelií.

Úplne jednoducho zhrnuté: Pavlove listy obsahujú podozrivo málo informácií o celom "zázraku". Veľmi podozrivo málo. Z Pavlových výrokov sa nedá zistiť ani len to, že hrob bol prázdny, vôbec už nie nejaké detaily a opis okolností, ktoré by sme od nášho najstaršieho svedka čakali. Pavol sa vôbec nesnaží presviedčať o tom, že sa udalosť stala. Z toho vyplýva jedno: Pavol veci veril (z nejakého dôvodu), ale nič o nej nevedel a nebol ani natoľko racionálny, aby ju preveroval.

O tom, prečo veril, vieme z jeho rozprávania a zo Skutkov, máme dve rozdielne verzie toho, ako sa mu Ježiš zjavil. Keďže všetci vieme, že takéto zázraky sú vysoko vysoko nepravdepodobné, v prvom rade treba preveriť tie obyčajnejšie vysvetlenia.

Majkin konštrukt je, že Pavol bol skeptik a nenáchylný k takýmto kotrmelcom. Ja si z tých istých prameňov myslím, že Pavol bol náchylný uveriť hocičomu: "Viem o človeku v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi — či už v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie — uchvátený až do tretieho neba. " - Pavol skrátka bez problému uveril gnostickej historke. To nie je nič neobvyklé, ľudia v tých dobách boli veľmi poverčiví. Nemáme nijaký dôkaz, že Pavol bol skeptik a to, že bol nepriateľom kresťanov hovorí len o jeho sklonoch k fanatizmu, navyše, nemáme nijaký doklad Pavlovej povahy od nezávislého autora - máme len to, čo Pavol chcel, aby si ľudia o ňom mysleli.

Pavol teda určite náchylný uveriť v akékoľvek zázračno bol, takže popud nemusel byť veľmi silný. Existujú aj teórie, že šlo o konšpiráciu a že Pavol si to celé vymyslel úmyselne, ale neobviňujme ho hneď z najhoršieho, tiež nám chýbajú dôkazy,tak ako chýbajú v prospech Pavla. Obyčajnejšie vysvetlenia sú potom tie halucinácie. Prípadne halucinácie kombinované s klamaním. Pôvodne mohlo ísť napr. obyčajný živý sen, postupne, ako Pavol zisťoval, že sa mu smejú, tak historku vylepšoval.

A , ako hovoria niektorí bádatelia, zaujímavejšia otázka než PREČO Pavol uveril, je otázka ČOMU uveril. Analýzy naznačujú, že uveril nejakej ranej verzii legendy o zmŕtvychvstaní, ktorá sa asi veľmi líšila od evanjelií, nikdy nepoužil "memy" z evanjelií aby niečo odôvodnil, nezdá sa, že by vedel čokoľvek o narodení z panny, o Judášovi,o Márii Magdaléne, o Ježišových zázrakoch... Niečo z toho možno počul, ale v ranej podobe ho to príliš nepresvedčilo. Vedel len, že Ježiš mal nejakých dvanástich + ďalších nasledovníkov a že sa po smrti zjavil Petrovi (nie nijakej Márii) a potom ďalším, pričom z tých ďalších sa takmer s nikým nerozprával (asi len s Jakubom), určite nerobil nijaké vyšetrovanie. A veril najmä svojmu vlastnému konštruktu, ktorý pre zmenu nenapadol Ježišových učeníkov: že tá smrť a zmŕtvychvstanie má kľúčový význam pre spasenie ľudstva.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

prečo Pavol neopakuje Ježišove slová

1. Zase vyťahuješ nepodstané detaily, že Pavlov zoznam ľudí, ktorí videli vzkrieseného Ježiša je dlhší ako ten z evanjelií. Ja pdodtýkam, že je to pomerne ranný záznam, takže najväčší počet svedkov máme práve v tom najrannejšom zázname.
2. Pavol neopakuje v listoch Ježišove slová (sem-tam sa na ne odvoláva) z toho dôvodu, že jeho listy nie sú teologickým výkladom základov viery, ale napísal ich preto, že bolo treba riešiť konkrétne problémyv zboroch. Preto aj spomína (respektíve znovu opakuje) vzkriesenie, lebo sa tam objavili nejakí, ktorí to popierajú.
Minulý týždeň som čítala kresťanskú knihu o výchove detí. Podľa tvojej logiky, autor knihy neveril v Ježišov vzkriesenie, alebo ho tam nikde nespomína? Podobne Pavol - riešil konrétne novovzniknuté problémy.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

alebo to skúsim zhrnúť inak:

1. Pavol sa stýkal s ranými kresťanmi a postupne ich rozprávaniu uveril
2. chcel teda preniknúť medzi nich, ale oni neverili jemu
3. preto im musel nejako hodnoverne vysvetliť, prečo sa zrazu zmenil (toto je MOTÍV)
3. začal rozprávať svoju historku, ktorá mohla mať pôvod v jeho víziách a predstavách (nemáme nijaký dôkaz, že nebol napr. SCHIZOFRENIK, rozhodne bol dostatočne POVERČIVÝ)
4. je normálnou ľudskou vlastnosťou, že akonáhle začne človek čosi tvrdiť, postupne vytvára konštrukcie, aby to svoje tvrdenie obhájil a urobil presvedčivejším - pôvodne teda Pavol mohol rozprávať aj jednoduchšiu historku, postupne ju skrášľoval, keď videl, čo na poslucháčov zaberá.

PS: ako ilustráciu uvediem napr. prípad "krištáľovej lebky". Tento údajne majský artefakt údajne objavila Anna Le Guillon Mitchell-Hedgesová ako mladé dievča na výprave so svoji adoptívnym otcom. Dnes je už dokázané, že lebka bola vyrobená pomerne modernou technológiou (brúska s diamantovým kotúčom) a že Anna na inkriminovanej výprave ani nebola. Napriek tomu až do smrti rozprávala nádherné historky o lebke, o názore šamanov na ňu, o jej zázračných vlastnostiach. Existujú záznamy týchto rozhovorov a Anna vyzerá, že tomu naozaj verila.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pavol mal výčitky svedomia?

Prečo bol potom tak aktívny v prenasledovaní kresťanov,že sa pobral do Damašku pozatvárať ich?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

máš tam dva chybné predpoklady:

1. predpokladáš, že neexistujú podvedomé výčitky - človek bežne máva výčitky z toho čo robí, existuje dokonca aj čosi ako vnútorná rozpoltenosť, t.j. človek niečo robiť chce, myslí si, že je to správne, ale podvedome (alebo vedome) cíti, že tým niekomu robí zle. A naopak, človek často vie, že robí zle, ale baví ho to. Výsledkom oboch rozporov sú výčitky.

2. Predpokladáš, že to, čo Pavol napísal o tomto napísal, je čistá pravda. Pritom mal motív o tomto klamať, čiastočne aj úplne, a existovala aj silná možnosť, že sa mu spomienka skreslí. Je zábavné, že ty si bez problému prestavíš, že evanjelista zabudne na vstávanie mŕtvych z hrobov alebo na to, či sa mu Ježiš zjavil v miestnosti alebo na kopci, ale máš pocit, že človek, ktorý sa preberie z bezvedomia, si presne pamätá, prečo niekam šiel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Myslím, že úmyslené klamstvo aj výčitky svedomia môžeme u Pavla vylúčiť, lebo:
1. Stáva sa, že človek robí niečo z čoho má výčitky svedomia, lebo nemá pevnú vôľu to prestať robiť, alebo ho k tomu ńiekto núti - to však nie je Pavlov prípad. Lebo aktívne pozháňanie si dokumentov a vybratie sa na cestu do Damašku si práve naopak prevnú vôľu vyžaduje a lenivec by sa tým neobťažoval. Ani ho k tomu nikto nenútil - bola to jeho iniciatíva.
2. Môžeme vylúčiťaj klamstvo, lebo človek klame buď preto aby získla osobný prospech, alebo zo strachu, že pravda by mu ublížila. Lenže Pavlovo obrátenie mu prinieslo prenasledovanie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Halucináciu môžeme vylúčiť

Rovnako môžeme vylúčiť aj halucináciu, lebo ako si správne poznamenal: "Koniec koncov, ani u zjavenia Ježiša u Pavla nenastali žiadne pochybnosti - normálny človek by dnes po takom niečom vyhľadal psychiatra, v tej dobe by aspoň zapochyboval, riešil by, či to nebol sen."
Jednoducho keď sa človek mocným spôsobom stretne s Bohom, môže to zapierať ako chce, presviedčať sa, že to bola len halucináciu, že mu preskočilo atď., nepomôže to, lebo VIE že Boh je živý, lebo sa ho mocným a reálnym spôsobom dotkol (hovorím aj z vlastnej skúsenosti).
To, ako to radikálne premenilo Pavlov život a to, že z toho po čase nevytriezvel, je dôkazom toho, že žažil niečo skutočne mocné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. To, čo píšeš úmyselné klamstvo nevylučuje ani trochu - Pavol mohol jednoducho počas prenasledovania kresťanov zistiť, že ich názory ho oslovili, lenže potom si potreboval získať ich dôveru. Takže si mohol vymyslieť celé zjavenie, alebo aspoň prehnať opis obyčajného sna... Človek bežne má výčitky aj z toho, že robí niečo,o čom je presvedčený, že je správne - napr. s tvrdej výchovy detí. Nemusí ho k tomu nikto nútiť a môže to byť jeho vlastná iniciatíva. Len časom zistí, že tým deťom to nerobí dobre a že uvedomí si, že tá tvrdosť nebola jeho povinnosť. Ale výčitky sú len jedno s možných príčin halucinácie. Mohol byť aj schizofrenik alebo trpieť inými halucináciami. Opisuje nám ešte jednu - zjavil sa mu akýsi Macedónčan(ak si správne pamätám).

2. Pavlov motív ktorý som navrhol, mohol byť, že uveril rečiam kresťanov a chcel si získať ich dôveru. Mohol aj chcieť získať možnosť vnucovať svoje náboženské predstavy iným. Tvoja téza, že tým nezískal, je mylná - Pavol tým získal veľa. Stal sa slávnym, celé komunity ho brali ako autoritu. o, že sa dostane do väzenia vtedy ešte nevedel, to sa stalo až po mnohých rokoch. A Pavlove problémy vyplývali prevažne z jeho povahy a fanatizmu. Nie z jeho historky o zjavení Ježiša, za tú sa mu nestalo nič.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Toto bol Pavlov zisk

Prečo sa aj my vystavujeme stálemu nebezpečenstvu? 31 Veď každý deň umieram, uisťujem vás o tom, bratia, pri všetkom, čo pre mňa znamenáte v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. 32 Ak som v Efeze bojoval so šelmami z ľudských pohnútok, čo mi to osoží? Ak pre mŕtvych niet vzkriesenia: Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme!
http://www.biblia.sk/index.php...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

1. veriť takýmto rečiam je ako veriť

politikovi, že on niečo urobil len pre blaho ľudí. Človek ide do politiky (aj do akejkoľvek inej kariéry), pretože ho láka vplyv, sláva a moc. Samozrejme, že potom občas aj naozaj trpí, a ešte častejšie o svojich ťažkostiach prehnane informuje tých, ktorí by mohli závidieť.

2. Pavlove listy neboli písané s motiváciou napísať čistú pravdu (sama často obhajuješ ich účelovosť). Skôr ide o "motivačné listy" pomocou ktorých Pavol dosahoval svoje ciele. Nepísal teda objektívnu pravdu, ale to, čo potreboval. nemôžeš robiť tú chybu, že budeš predpokladať, že raní kresťania sa povahovo absolútne líšili od iných ľudí, dávnych či dnešných. každý kvôli cieľom dokáže ohnúť pravdu, najmä ak nepodáva svedectvo, ale len ovplyvňuje "podriadených".

3. Medzi Pavlovým obrátením a napísaním tohto listu prešlo veľa rokov. Nemôžeš ho teda použiť ako dôkaz, že "Pavol vedome išiel na smrť". Pavol svojim obrátením išiel za svojou kariérou. Tým nepopieram, že tá jeho kariéra mala "duchovný rozmer" - Pavol sa angažoval v náboženských veciach aj pre obrátením, aj po ňom. Mal svoje predstavy a využil kresťanstvo a kresťanskú komunitu na presadzovanie týchto názorov do praxe. Mal zrejme víziu šírenia judaizmu, niektorých gnostických názorov, niektorých farizejských názorov aj mimo židovskej komunity a v kresťanstve našiel platformu, ktorá mu to umožňovala. Na Ježišovom príbehu ho oslovilo jediné - Ježišova smrť a (domnelé) zmŕtvychvstnie: "1Kor 2,2 Rozhodol som sa totiž, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného." Myšlienka (asi jeho vlastná), že Kristus svojou obeťou z nás sňal hriechy, ho nadchla. Ale mimo nej hlásal najmä svoje názory na čokoľvek. Preto tak málo citoval Ježiša - jeho názory na tieto veci nepotreboval.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Akú kariéru si Pavol potreboval vybudova

vybudovať?
Vzdelanie mal také, ako v dnešenej dobe absolvent Oxfordu.
Rímsky občan
Významné postavenie v Sanhedrine - t.j. politický a náboženský vplyv.

Mohol mať u kresťanov niečo viac ?(okrem poznania živého Boha, večný život a odpustenia hriechov)
Chceš povedať, že Pavol nevedel nič o prenasledovaní kresťanov a ani náhodou netušil, že bude čeliť podobným veciam?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

trochu preháňaš, Pavol bol nula,

povedzme takmer nula. Poskok, ktorý sa núkal kňazom na špinavú prácu. Napríklad tvoj obľúbený Josephus Pavla nikde nezmienil ;-) BTW, odkiaľ čerpáš, že bol člen Sanhedrinu? Nikde sa to nepíše. Sanhedrin bol v Jeruzaleme a Pavol tam nežil. Do basy sa nakoniec dostal celkom ľahko, nenakladali sním ako s významným človekom.

Ale zabúdaš na hlavnú vec - kariéra nemusí byť len to, čo najviac vynáša alebo je formálne najvyššie. Poznám ľudí, ktorí uprednostnili vedeckú kariéru pred postom riaditeľa alebo vysokého štátneho úradníka. Pavol zas uprednostnil kariéru náboženskú (a kariéru v hnutí, ktoré ho oslovilo) pred kariérou inde. A naopak, verejne známi sú ľudia, ktorí svoju odbornú kariéru zahodili a šli do politiky, kde potom trebárs ani neuspeli. Každý človek má možnosť niekoľkých úplne rôznych kariér, často si vyberie zle.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pavol sám tvrdí, že klamať sa môže:

Rim. 3:7 Ale ak moja lož dá vyniknúť Božej pravde na jeho slávu, prečo som ešte súdený ako hriešnik?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

vytrhnuté z kontextu
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

treebeard2

Nemá zmyseľ podceňovať Pavlovu inteligenciu, vedel dobre, či prežitý zážitok v Damasku bola iba nejaká jeho fantázia alebo skutočnosť. Jeho slepota a potom navrátenie zraku nemohla byť iba jeho prehnaná predstava. Po krste dostal dar cudzích jazykov, čiže dokázal prehovoriť v jazykoch, ktoré sa nikdy neučil. Potom prenasledoval kresťanov kvôli jeho židovskej viere a tak nemohol kresťanstvo využiť na šírenie judaizmu. Mal kontakt s Pánom, čiže mal dialóg a tak jeho slová neboli jeho vlastné. Dialóg s Pánom alebo inými bytosťami z iných svetov sú možné i v dnešnej dobe. Potom veda nevie, ako vznikajú sny a halucinácie. Mozog nemá takú tvorivú kapacitu, aby dokázal len tak generovať nové prostredie a vôbec nie nahradiť inteligenciu iných ľudí, keď nastáva inteligentný dialóg. Mozog dokáže obslúžiť iba jednu inteligenciu a to je tá človeku vlastná.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ja ju nepodceňujem,

v jednej reakcii na Majku som naschvál podcenil jeho vzdelanie a postavenie, pretože Majka ich precenila :-)

Schopnosť rozpoznať halucináciu od skutočnosti nezáleží od inteligencie - aj jeden známy nositeľ Nobelovej ceny bol schizofrenik a mal kopu imaginárnych priateľov aj nepriateľov. http://cs.wikipedia.org/wiki/J...

Cieľom mojich reakcií je ukázať, že Pavlov prípad má aj prirodzené vysvetlenia a že tie vysvetlenia nie sú ani veľmi nepravdepodobné. Stručne zhrniem prirodzené alternatívy:

1. Pavol si zjavenie vymyslel - motívom mohla byť jeho snaha preniknúť medzi kresťanov, ktorých názory/hlásaná skúsenosť ho buď:
a) naozaj presvedčili
b) videl v nich ideálnu platformu pre šírenie vlastných nápadov

2. Pavol mal sen, vedel, že to bol sen, ale snom prikladal dostatočnú váhu. Bol to človek staroveku, bral vážne mnohé veci, ktoré už dnes vážne neberieme. Následne:
a) úprimne opísal, že sa mu snívalo o ceste do Damašku a zjavení Krista, ale neskorší prepisovači text jemne upravili (možno stačilo vypustiť jedno-dve slovíčka či vety)
b) vyhlásil svoj sen za skutočnosť, pretože vedel, že nie všetci to ako sen budú brať vážne - chápal to ako malé klamstvo, veď sa mu to predsa snívalo

3. Mal halucináciu, o ktorej nevedel, že to bol halucinácia. Je veľa diagnóz, ktoré to umožňujú. Navyše, Pavol v zázraky odjakživa veril, ani pred obrátením nebol ateista, takže jeho podozrievavosť voči "zjaveniu" bola silno znížená.

O nijakom "dare jazykov" u Pavla sa bežne nepíše, zrejme v to príliš neveria ani veriaci teológovia. Každopádne, nemáme ho dokázaný - Pavol hovoril po grécky a celý život sa pohyboval v gréckom prostredí. Po grécky aj písal a do gréckeho prostredia sa vybral. Určite vedel aj hebrejsky alebo aramejsky, bol predsa žid. A naučiť sa latinsky, ak vôbec latinsky vedel, nebol až taký zázrak. Žiadny ďalší jazyk nepotreboval. BTW, spýtaj sa Majky, čo si pod "hovorením jazykmi" predstavuje ona. Nedávno som to videl na National Geographic.

Pavol využil kresťanstvo na šírenie judaizmu - vďaka kresťanstvu uznáva židovského boha a mytológiu značná časť sveta, vrátane teba. Pointa je v tom, čo z judaizmu (a vlastných nápadov) považoval Pavol za dôležité. Osekal ho o obriezku a prísne predpisy, ktoré ho robili nestráviteľným pre cudzincov. Dodal mu myšlienky o nesmrteľnosti duše, ktoré neboli štandard, šlo o nápad farizejov, ovplyvnený inými národmi - pôvodný židovský názor bol, že duša je smrteľná. Skrátka, judaizmus sa vtedy rýchlo menil, Pavol tieto zmeny vítal už ako farizej, kresťanstvo mu umožnilo ich eskalovať. BTW, nikto dnes nerozozná, koľko z Pavlových nápadov má niečo spoločné s Ježišovým učením - asi ďaleko menej, než si kresťania chcú myslieť.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME