Kam na základnú školu - diskusia (strana: 1)

Kam na základnú školu (Späť na článok)

Hodnoť

Kam na základnú školu?

Na základe Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím deti telesne postihnuté a postihnuté poruchami učenia, správania, hyperaktívne deti, autisti, deti so sydrómom ADHD a inými ľahšími mentálnymi poruchami a tak isto ani deti zo sociálne znevýhodneného a málo podnetného prostredia nesmú byť vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania a majú právo na prístup k vzdelaniu na rovnakom základe s ostatnými v spoločenstve, v ktorom žijú. Takéto deti sa teda majú vzdelávajú a vychovávajú v bežných školách. Povinnosťou ministerstva školstva je naplniť literu Dohovoru ale aj zákonov. No problém je v tom, že verejné školy na to pripravené nie sú.

Dôsledky týchto práv však za momentálnej situácie v slovenskom verejnom školstve hrozia katastrofou. No zároveň sa stali trhovou príležitosťou pre neverejné školy, teda pre cirkevné a súkromné školy. Vo verejných školách totiž súbežne zo zavádzaním litery Dohody narastá koncentrácia žiakov s poruchami správania a učenia a rôznymi telesnými a mentálnymi postihnutiami, detí zo sociálne znevýhodneného a málo podnetného prostredia, pretože verejné školy sú povinné prijímať. Neverejné školy takúto povinnosť nemajú a úspešne sa jej môžu brániť nefinančnými a finančnými prekážkami.

Treba otvorene povedať, že popri istej časti odborníkov a rodičov, ktorí i napriek nepripravenosti verejných škôl integráciu schvaľujú, existuje aj veľká skupina rodičov, ktorí sú zásadne proti integrácii. Neželajú si integráciu, lebo si nechcú, aby ich výchova a vzdelávanie ich zdravého dieťaťa bolo akýkoľvek spôsobom spomaľované, ba i ohrozované.
Ako sa obava rodičov (aj keď to z nich otvorene máloktorý prizná) ktorí si neželajú, aby ich dieťa chodilo do verejnej školy s integrovanými žiakmi, a využívajú všetky možnosti, aby svoje dieťa do verejnej školy nedali alebo aby ho z nej čo najskôr dostali preč. Preto je taký ohromný dopyt po osemročných gymnáziách, súkromných a cirkevných základných a stredných školách. Práve preto veľká časť verejnosti volá po úplnej liberalizácii školstva, aby mohli vznikať ďalšie súkromné a verejné školy. A práve preto sa ministerstvo školstva snažilo presadiť právnu úpravu o povinnosti chodiť do školy v mieste trvalého bydliska.

Verejné základné školy sa v dôsledku integrácie a reakcie časti verejnosti na ňu stanú školami, do ktorých budú chodiť deti priemerných a nesolventných rodičov za trest. A to sa týka aj učiteľov vo verejných školách, lebo učitelia v bežných verejných školách nie sú na takýto typ vzdelávacieho procesu dostatočne odborne pripravení a nemajú na neho vytvorené podmienky.
Takáto premena verejného školstva a pri súčasných počtoch žiakov v triedach obmedzuje, ba znemožňuje normálny vyučovací proces. Bez zaručenia bezpečnosti žiakova zamestnancov škôl, bez psychológov, bez špeciálnych pedagógov, bez asistentov učiteľov, bez učebných a didaktických pomôcok a príslušnej legislatívy smeruje k ohrozeniu bezpečnosti žiakov a zamestnancov škôl.

Procesy, ktoré pribiehajú v slovenskom verejnom školstve od roku 1990 zrejme spejú k svojmu koncu. Zmeny, ku ktorým došlo, ho posunuli na spodné priečky v tabuľke kvalitu európskeho školstva. Sotva sa dá ešte spadnúť hlbšie. Nerozumná a bezhlavá integrácia tento úpadok nezastaví, naopak, prehĺbi ho. INEKO svojimi odporúčaniami tento úpadok základných škôl vo veľkých mestách iba urýchľuje.

Reagovať |

Prišiel som, aby som v školstve spravil poriadok

20.01.2014 10:23 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

"(rodicia) nechcú, aby ich výchova a vzdelávanie ich zdravého dieťaťa bolo akýkoľvek spôsobom spomaľované, ba i ohrozované" - no to je fakt drzost!

Je to cele naopak, slabsi ziaci maju sancu vyniknut a ziskat sebavedomie len medzi seberovnymi. Slabi ziaci v triede s nadpriemerne sikovnymi detmi budu navzdy len "underachievers".

Reagovať |

kosak_kladivo

21.01.2014 10:44 | Oznám správcovi | Odkaz