Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Motivačné články, alebo aká je pravda. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

nie celkom chapem umysel.

Ma tento clanok za ulohu poukazovat na prehnanu reakciu spolocnosti ku hendikepovanym, alebo zvyraznovat dolezitost uspechov 'zdravych' ludi? Myslim, ze zdravi ludia maju svoj priestor na prejavenie a uznanie. Ked niekto dostane cenu za vykon, vzdy je to vynimocne. Lebo nie kazdy to dokaze.

Tiez nemam pocit, ze si povieme, ze ludia bez postihnutia maju jednoduchy zivot. Ja mam 4 koncatiny a fungujuce vsetky zmysly, no napriek tomu kazdy den vstavam a tvrdo pracujem. Mam svoje prehry.
No pre to aby som isiel dalej a nieco dokazal mam daleko viac moznosti ako clovek na voziku, alebo ten kto nevidi / nepocuje.

Ti, ktori maju postihnutie si zasluzia viac pozornosti. Nic nas to nestoji a im to pomoze v zivote. Preto nevidim na tom nic zle. Na druhej strane robit marketing na postihnuti a nie na schopnosti je zle.

Jedna z veci ktorej na Slovensku prebytok urcite nieje je cenenie si ludi, ktori nieco dokazu. Na to by sme sa mali zameriavat viac nez na opak.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

no ja som to po litri vina pochopil tak (to vino som nepil aby som pochopil clanok, to som do seba nalial pred tym...), ze "kripli" neziadaju o sucit a hyperbolizovane povzbudzovanie... ale skor pristup akoby boli normalni... obe strany vedia, ze slepemu (a nielen jemu) niekam dojst a nieco spravit asi bude trvat kus dlhsie ako vidiacemu... ale naco nad tym hikat jak nad soplosom co prvykrat hodil bobek do nocnika... oni asi nestoja o sucit ale o normalne zaclenenie medzi zdravych... kde sa budu uplatnovat v ramci svojich schopnosti/moznosti...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

mal som pit vino...

A nie tolko piva. Suhlasim s tebou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja mám pocit, že nikoho nezaujímajú

výsledky paralympionikov. Že to nadšenie je iba hrané. Teda, zaujíma to rodinu a priateľov, pretože toho športovca v rodine majú radi. Fakticky neviem aký má zmysel dokazovať, že viem behať aj s protézou, keď viem, že v trebárs v šachu porazím aj úplne zdravého človeka. Kamarát písal o vôli, že to treba oceňovať. OK, chápem, ale viac vnímam, že fyzicky postihnutí ľudia sú v tejto spoločnosti skôr vnímaní so súcitom ako niečo, čo nie je rovnocenné ostatným. Obzvlášť, ak ide o hendikep (musím použiť výraz, ktorý autorka nemá rada:) zjavný: trebárs nemáš nohu či ruku a podobne. Ale je to iba môj pocit človeka, ktorý sedemnásť rokov narážal na skryté prejavy podceňovania (opieral som sa o barlu, čo vôbec nebolo hrozné, napriek tomu sa pri víne nie raz rozviazal niekomu jazyk, aby dal najavo, že som vlastne mrzák, ktorý v práci zaberá miesto zdravým ľuďom). Dnes chodím úplne v pohode. Som navonok zdravý. Ale na toto som nezabudol. Je celkom možné, že som to príliš preciťoval. Proste. Myslím, že tí postihnutí fyzicky by mali robiť to, v čom sú dobrí. A ľudia by ich brali ako rovnakých či lepších než sú oni. Sorry, ak som sa niektorého čitateľa dotkol. Prešiel som si tým, mám trocha právo. Práve preto, že viem o čom to je. A viem aj to, že s kvalitou človeka to nič nemá. Jeden z najmúdrejších ľudí je na vozíku. Dr. Hawking.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Stále hovorím -

- komu česť, tomu česť, kanásovi trúba. Paraolympionici sú aj v mojich očiach neskutoční makači a keby ich výsledky dosahovali zdraví športovci tak ich doma aj s medajlami Slovač nosí na rukách. Napriek tomu si aj televízie ich výkony všimli "len tak mimochodom", medzi futbalom tretej dedinskej ligy a stredoškolským basketbalom. Mne na postoji zdravej verejnosti prekáža ten extrém, že buď sme "neschopáci-chudáci" alebo tí dokonalí, lebo veď zvládajú veci ako zdraví ľudia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

No... Správne som pochopila, že tu ide o kritiku postoja handicapovaných, ktorí na zdravú populáciu robia imidž "usmievajúceho sa slniečka"? Lenže osobne takého človeka ani nepoznám (s výnimkou takých pár pozitivistov ale naozaj že od prírody, určite sú známi aj tebe) a ja osobne som sa skutočne nikdy do takejto pozície nestavala, pretože je to absolútne proti mojej životnej filozofií. Okrem toho nie celkom súhlasím s túžbou vyrovnať sa zdravej populácií ako s jedinou motiváciou plnohodnotného života handicapovaného človeka, okrem snahy začleniť sa to vnímam ako číry pokus o slobodný život. No čo keď ma práve nebaví precestovať tak kilometer ročne a zásadne s doprovodom? Alebo nechať si od kadekoho kecať do hospodárenia s vlastnými financiami a tak som sa sčasti pustila do nákupov na vlastnú päsť? Byť ale obdivovaná za slobodu a nevyhnutnosť mi už časom začalo pripadať ako strašná slovná a informačná nadbytočnosť, je skrátka milión inteligentnejších vecí, o ktorých sa s ľuĎmi môžem baviť. Inak mi už takto po rokoch pripadá absolútne zbytočné v niečom so zdravou populáciou súťažiť a pretekať sa, kto to urobí koľko krát rýchlejšie a je mi úplne jedno, či sa do takejto hry niekto púšťa so mnou. Asi je podstatné to začlenenie, či budem niekde akceptovaná aj s pomalšími výkonmi, etc. No a občas sa mi stane, že musím oveľa staršiu osobu poúčať o tom, ako si má vybaviť invalidný dôchodok, občas sa stane, že oproti mne oveľa menej inteligentná osoba vyznie ako dáma, a to len preto, že si neurobí tri slepecké trapasy po sebe, a že nechodí s nepovšimnutým fľakom na blúzke. Že žiaľ bohu?
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME