Piatok, 24. november, 2017 | Meniny má Emília

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Neznesiteľne ťažký život priemerného Američana (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Priznám sa,

že neviem čo z článku vyplýva. Žeby: "Človek, vykašli sa na všetky ideály, aj tak nemáš šancu?"
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Žeby z článku vyplývalo to, že je to recenzia knihy?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nie je recenzia na knihu

názor toho kto tú recenziu píše? Myslím si, že ten názor tam je zjavný.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Áno, napísal svoj názor na knihu, zhodnotil ju podľa svojich kritérií, opísal, ako pochopil obsah a čo pri tom cítil. Čiže podľa tvojej definície recenzie je to recenzia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ano, ale je to nazor na knihu a nie na zivot. Ved ak napisem recenziu na scifi o zivote na Marse, predsa to este neznamena, ze verim, ze ten zivot tam aj je. Tam nejak dochadza medzi vami k nepochopeniu:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Veď presne o tom píšem. Že je to recenzia knihy.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

dobre Samo

pekna recenzia.
A inak, aky mas postoj voci onej vypovedi autora o zivote ? stotoznujes sa ? alebo odmietas jeho videnie sveta ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Podla mna prva veta tvojho prispevku uplne stacila.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ano. Odkaz knihy je,

že pos r ať sa môže všetko aj ked robíš všetko preto, aby sa nič neposr... Ale píšem môže, t.z. nemusí. Život je nevyspytateľný. A preto lajdáci majú šťastie a skôr im to v živote vychádza. Vlastne som napísal to čo ty, ale inými slovami.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ten článok sa ti snaží vziať tvoj jednoduchý svet. Zlý, zlý článok!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

romány sú umelé, človek musí pravdu žiť a nie strácať čas románmi
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

old lady

Je ubohe ked ludia dokazu zatratit zivot a idealy druhych len preto ze su ine ako ich vlastne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

co prispevok to perla

priam zlatymi pismenami vytesat 8))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Alebo skor Comic Sansom pisat...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Hybe: Nezatracujem ničí život, ale ľutujem každého, komu literatúra a umenie nič nehovorí. Aj futbal a pivo sú fajn, ale akosi to nie je celkom ono.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Otázkou zostáva,

čo máš na mysli pod tým "nič nehovorí." Život je pre mnohých sám o sebe jeden veľký román, pričom sa vôbec nemusí odohrávať v krčme.
V jednom úspešnom, nemenovanom seriáli odznelo (nie presný citát): "Kým Ty si v chate o prírode čítal, my sme si ju zatiaľ vonku užívali plnými dúškami."
Všetko s mierou. Život je oveľa jednoduchší, ako si ho my sami, často dokážeme urobiť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Miloslav P: Človek môže žiť plnými dúškami život a pritom si ho obohacovať všelijakými spôsobami: umenie je určite jedným z nich. "Strácať čas románmi" je vyjadrenie, že mu nič nehovoria, nie? Nečítať Tolstojovu Annu Kareninu alebo Galsworthyho Ságu rodu Forsythovcov je určite ochudobnenie života, aj keď sa iste dá žiť aj tak...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

opr. "spôsobmi"...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja som nikde nenapísal, že netreba čítať

Ale čo keď ten človek má iné priority. Živú či neživú prírodu, hudbu, tanec, šport, alebo hlavolamy. Tak i on by mohol napísať, že ak sa človek neponorí do morských hlbín je v živote ochudobnený. Prečo by mal čítať práve Annu Kareninu, alebo Galsworthyho Ságu rodu Forsythovcov. Skutočne neviem prečo. Viem o čom to je, poznám to, ale čítať by som to nečítal. Nebavilo by ma to. Som ochudobnený? Možno. Som horší? V každom prípade všetko v živote nestihnem. Určite si už ani s padákom neskočím.
Toto je najväčší problém učiteľov. Každý chce deťom vnútiť svoje ja a oni sa pritom majú naučiť len rozmýšľať, rozvíjať svoje city, učiť sa milovať. Nepoznáš históriu predkov, si ochudobnený. Neovládaš geografiu, nič z teba nebude. Dokonca všetci gymnazisti neovládajú článkonožce! Čo s nimi bude?
Mňa možno formoval Johannes Mario Simmel a jeho Láska je len slovo. Alebo Ladislav Mňačko a jeho Ako chutí moc. Najviac ma asi zasiahol román Čenkovej deti. Ale aj bez týchto kníh, by som asi nebol iný.
Nasledovné riadky by som chcel adresovať aj Pujdechovi a jeho ironickej reakcii na môj príspevok. Život sám o sebe je jeden veľký román. Množstvo románov, navzájom poprepletaných. Vnímavý človek to ani nestačí čítať. Ale je človek vnímavý tvor. Nepremenil si ho aj vďaka svojim chybám na boj? Neviní za tie chyby druhých. Pán Pujdech vy ani netušíte, komu ste tú svoju iróniu adresovali. Ja viem, že svet vôbec nie je jednoduchý a neprajem Vám prežiť to, čo som prežil ja a mnohí iní. Láska a humor mi pomáhali problémy riešiť. Bojovať s hrdinami Mňačkovho románu, ktorí sa na Slovensku premnožili na každej spoločenskej úrovni. Vždy som bol a chcem byť optimista. Preto som začal písať. Viem že to nedokážem ani z desatiny ako Simmel, tobôž nie Tolstoj, ale chcem sa pokúsiť niečo odovzdať iným, na niečo upozorniť. Kniha sa mi síce predáva, ale odborníci to ani čítať nemusia a už vedia, že neznámy Slovenský autor, ktorý začal písať po päťdesiatke, musí byť nezaujímavý. Dokonca ani nechápu text. Vraj je pre niektorých hutný a strácajú sa v texte. Pričom nič jednoduchšie si už neviem predstaviť.
Moc som sa rozpísal, takže na záver. Keď som čítal nejakú knižku, často som čítanie prerušil, zavrel oči a premietal si podobné príbehy v súčasnosti, v prostredí v ktorom som sa pohyboval. Porovnával. Hľadal východiská. Preto sa mi nepáčil ten text. Aj bez Philipa Rotha viem, že všetci tancujeme na tenkom ľade. Preto som začal písať. Preto mi vadilo, že v článku príliš rezonovali akoby slová: "Môžeš sa snažiť koľko len chceš, aj tak Ti to nepomôže. Pravdepodobne som Samovi Marcovi krivdil, ale ja som to tak cítil.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME