Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Rozdeľuj a panuj! (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Komunizmus

Veľa z nás sa tak isto ako autor článku učilo na obyčajnej socialistickej základne škole, naučili nás písať, čítať a počítať, potom sa však naše cesty rozdelili, niketo zostal v komunizme a niekto sa katapultoval do kapitalizmu. No a autor zoslav v komunizme, založil si súkromnú školu, môže vyberať poplatky a on sa sťažuje na nedostatočné dotácie zo štátu. Však keď si založím súkromnú školu, tak musím mať premyslené financovanie, no a keď naozaj poskytujem takú kvalitu, tak sa predsa nájde dosť rodičov, ktorý to zaplatia. To logo SAS v pozadí som nepochopil, to akože SAS je nová KSČ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Práve za socializmu

sme všetci boli rovní a rovnejší. Tí rovnejší, vrátane ex2006, si chodili na bôrik vyberať vianočné nákupy cez tuzex, posielali deti na štúdiá do zahnívajúceho kapitalizmu a nakupovali zariadenia do rodinných domov cez podniky zahraničného obchodu za oficiálny výmenný kurz...
A dnes sa nám rehocú ksichtom náčelníka ŠTB, generála lorenca z penťácky, jaatyovských a smeráckych plagátov...
Dotácie sa dávajú na dieťa, nie na školu. A zasa chcú byť poniektorí rovnejší...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Podnikanie by malo byť zrovnoprávné.

Nemôže byť skupina podnikateĺov,ktorá poberá od štátu podporu na svoje podnikanie-dá si zaň platiť a druhá byť štátom diskriminovaná neprideĺovaním podpory.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vzdelavanie (a zakladne zvlast)

nesmie byt NIKDY vecou podnikania v zmysle realizujem SVOJE predstavy a pokusim sa na nich zarobit. Je ulohou statu ZADEFINOVAT co je a co nie je zakladnym vzdelanim, vytvorit podmienky pre zislanie takeho vzdelania a VYNUTIT, ze kazdy obcan take vzdelanie absolvuje.
Pod pojmom ZAKLADNE rozumieme, ze to co nim zadefinujeme, je to MINIMUM, ktore KAZDY obcan tohto statu absolvuje (dobrovolne alebo z donutenia). Na to stat vytvori materialne podmienky. Pre kazdeho obcana rovnake. V praxi to znamena, ze stat sa postara o to, aby existovali vzdelavacie zariadenia (napr. skoly), ktore obcanovi take vzdelanie poskytnu. Taketo skoly moze zriadit a prevadzkovat stat, ale moze sa aj dohodnut s inymi subjektami na inej forme spoluprace. Napr. takej, ze stat poskytne FINANCNE prostriedky za ake by skolu zriadoval a prevadzkoval sam a prakticku stranku ponecha na partnera. Musi vsak PRISNE SKONTROLVAT, ze vzdelavanie prostrednictvom partnera dosahuje minimalne taku uroven, aku by dokazal zabezpecit stat sam. Ak partner dodrzi tieto pravidla a zostane mu nejaky zisk, potom sa musi stat zamysliet, ci PRIAMO NIM zalozene a prevadzkovane skoly nespotrebuvaju viac prostriedkov ako je nevyhnutne.
Znova sa vraciam, stat samozrejme musi jasne deklarovat, co je OBSAHOM zakladneho vzdelania a ze bude financovat PRESNE LEN A LEN dosiahnutie tohto obsahu. Stat musi so svojimi partnermi jasne dohodnut, ze za takto definovane zakladne vzdelanie NESMIE ziaden partner pozadovat ziadne dalsie poplatky v ziadnej forme.
Je zrejme, ze na dosiahnuti vzdelania nielen na urovni ZAKLADNEJ, jasne definovanej statom, maju zaujem aj obcania, pripadne ich pravni zastupcovia. A stat MUSI jasne povedat, ze ho to sice tesi, ale nad uroven ZAKLADU nebude vzdelanie financovat (lebo to nedokaze, nechce, je mu to lahostajne, ...). Vzdelanie na urovni nad ZAKLAD si obcan musi financovat sam. Aby sa ale nestalo poskytovanie takehoto vzdelania zlatou banou pre vseliake pochybne subjekty, mali by poplatky podliehat regulacii (ako napriklad pri elektrine, plyne, vode, telefonovani, ...). Znova opakujem, vzdelanie nesmie byt ponechane na volne podnikanie.
Horeuvedene sa primerane pouzije aj pre stredne skoly, kde sa pojem ZAKLADNE vzdelanie nahradi pojmom SPECIALIZOVANE vzdelanie. Pomery roznych odborov vzdelania, ktore bude stat financovat, urci stat na zaklade vyvoja spolocnosti a buducich prognoz.
Domnievam sa, ze v praxi je rozdiel medzi nestatnymi skolami. Jedna skupina sa snazi v ramci finacii od statu poskytnut ziakom nieco navyse (napr. cirkevne skoly nabozenske vzdelanie, moralne pozdvihnutie, sportove skoly rozvinutie talentu, ...), druha zas dosiahnut nejaky zisk (usetrit z prostriedkov poskytovanych statom).
V statnych skolach je to divoke a zavisi od menezovania. Pocnuc tym, ze zriadovatel (spravidla obec alebo zupa) neprenesie vsetky prostriedky od statu na skoly, cez minutie vsetkych prostriedkov casto na pochybne ucely a netransparentne, az po zanedbanie vyuky s vyhovorkou, ze nie su jasne pravidla na vytvorenie vlastneho vzdelavacieho programu skoly.
Odbocka: Chape niekto VLASTNY VZDELAVACI PROGRAM tam, kde sa jedna o ZAKLADNE, t.j. vsetkym presne definovane vzdelanie? Snad ani autor takeho ZVRHLEHO navrhu.
Jedinym a poslednym arbitrom na posudenie kvality poskytnuteho vzdelania musi byt STATNA skolska inspekcia s primeranou autoritou. Statni skolski inspektori by mali byt ucitelia s dlhorocnou praxou a nie od prveho posledneho mesiaca trafikanti statni zamestnaci. Ak by takato inspekcia pouzivala rozny meter, mame tu este ako vzdy sudy.
Este 8 znakov: HOWGH !
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ešte stále mame financovanie na žiaka,

aj ked vrabce cvirikaju, že su na stole nové experimenty:) Ked vznikalo, existovala filozofia, že oných x-tisíc korún je štátny príspevok na vzdelanie dieťaťa, budúceho člena spoločnosti, potomka daneplatiaceho človeka. Nakoniec štát aj tak nemá ine money, ako tie, co nám vezme.
Ak toto platí, potom je absolútne jedno, kam si dieťa/rodič ide tento príspevok uplatnit. Ak si mysli, že lepšie vzdelanie dostane v súkromnej škole a este je ochotny si zaň aj priplatiť, prosím. Ale v žiadnom prípade nie je sukromnost skoly dôvod na krátenie dotácie.
Ak sa štát rozhodne, že otočí fiľozofiu a povie: z rozpočtu garantujeme plné spektrum vzdelávania vašich deti len v štátnych školách, potom budú ine (súkromne a cirkevne) len za peniaze. A bol by pokoj. Ale, ako píše autor, cirkevne by asi neprešli:)
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME