Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Spomienky na cestu bokom od hlavných ciest (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Vážne otázky...

Veru, sú to vážne otázky, ktoré v úvode článku kladiete, ktoré sa, napokon, celým článkom tiahnu. Obávam sa, že málokto si dnes nájde hodiny a hodiny času vo svojom vnútri, aby sa nimi podrobne zaoberal a hľadal odpoveď, aspoň pre seba.
Asi sa zhodneme na tom, že nikto nechce nikoho zabíjať, vyvražďovať, robiť mu zle... To je akési prirodzené. A zrazu, náhle, človek číta skutočne strašné slová anonymov v rôznych diskusiách, ktorí otvorene píšu o tom, koho treba vyviezť, postrieľqť alebo aspoň strčiť za elektrický plot... Náhle si človek povie - je toto možné? Dnes, po tom všetkom spred vyše sedemdesiatych rokov? Akokoľvek sa človek snaží vypudiť ten hrozný úžas z toho, z tejto súčasnosti, bagatelizovať, nedá sa to - pretože odrazu si spomenie dajme tomu na nedávnu vojnu v bývalej Juhoslávii, kde sa tak isto zo dňa na deň z dovtedy slušných ľudí stali vrahovia, trýznitelia, šéfovia a dozorci v koncentrákoch...
Do toho príde nejaký Kotleba, legálne zvolený, veselý, dobre živený chlapík v relatívne mladom veku - a ten s pohŕdaním a úsmevom oznámi, že sa nemieni zúčastniť (ako župan) pietneho aktu v Kremničke a ostane sedieť v nejakej reštaurácii aj so svojou "ochrankou"... Potom zistíte, koľko celkom mladých ľudí, ani dvadsať nemajú, toto podporuje: otvorene, pochodmi, hajlovaním, nenapvisťou na plné huby do mikrofónov...
Takže kde sme? Stále tam, kde sme boli, zdalo by sa. Pretože ľudská psychika, mentalita, podstata zla v (asi každom) človeku sa nemenia.
•••
Medzi jeden z mojich najotrasnejších zážitkov patrilo moje náhodné stretnutie v jednej reštike s asi 15-ročným skínom. Bolo to v prvej polovici 90-tych rokov, v meste na Slovensku, kde sa v miestnej synagóge odohrávalo veľké kultúrne podujatie ako spomienka na deportácie z toho mesta a okolia. Ten skín tam prišiel z opačného konca Slovenska preto, aby, ako mi povedal, "na vlastné oči videl živých Židov..." Povedal mi, jasne a priamo, že jeho starý otec "bol gardista a nakladal Židov do vagónov a ja som na neho za to hrdý"...
•••
Obávam sa, že na otázky z úvodu článku málokto nájde čas, aby hľadal odpovede. Načo, prečo? Veď dnes je nám dobre, asi aj zajtra, pozajtra bude...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Čo je podstata zla v človeku? Nie veľmi v také niečo verím. Myslím, že to, čo sa nám javí ako zlo, je porucha - neadekvátna reakcia ľudí na stres, frustráciu, núdzu a pod. Myslím, že tak konajú ľudia z bezradnosti, keď majú problémy, ktoré nevedia riešiť inak. A ešte možno z ľahostajnosti, keď ich prah citlivosti je privysoký - to môže tiež byť vyvolané okolnosťami. Na zlo okolo seba si človek zvykne, ak si s ním nevie inak poradiť, je to tvor adaptabilný.
A čo s tým robiť? Myslím, že záleží na každom, každý z nás má na tom svoj podiel ako vyzerá svet. Samozrejme, nezabúdať. Ale dôležitejšie ako to, sú asi veci, ktoré robíme aktuálne. Dobro, aj nedobro sa šíri medzi ľuďmi ako vlna. Každý z nás, podľa toho, čo vysiela a ako sa správa k iným, mení niečo v tej polarite. Takže každý z nás každý deň môže pre to niečo urobiť. Samozrejme, niekto môže viac, zamestnávateľ, politik, učiteľ , mediálne známa osobnosť a pod. - majú väčší dosah, ale nejaký okruh ľudí zasahuje každý z nás.
A začína to výchovou detí - sú bezmocné a vydané nám napospas - a je na nás, či sa k nim budeme správať s rešpektom, alebo nie, či ich nebudeme ponižovať, príliš obmedzovať, či im poskytneme lásku bez podmienok - podľa toho neskôr buď budú veriť svetu a šíriť v ňom lásku, alebo s ním budú bojovať a ohradia sa pred ním. Občas sa mi zdá, že učíme deti, aby si nenechali ubližovať, ale trochu menej ich učíme, aby neubližovali.
A tí, čo majú väčší dosah na ľudí, ako napr. politici, zodpovedajú za to, k čomu ľudí doženú, ak ich zaženú do kúta, potom to máva všeljaké následky. Ak stratia dôveru ľudí, tí potom často volia aj extrémy. To si myslím. Ak sa každý snaží robiť, to, čo robí, dobre, s rešpektom a ohľadom na iných ľudí, tak robí niečo pre to, aby takým veciam zabránil. Akonáhle niekomu ubližujeme, spúšťame tú negatívnu vlnu. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

To je ono:

Začína to výchovou detí - sú bezmocné a vydané nám napospas.
Ja by som len doplnil: Sme schopní sa vôbec zamyslieť nad ich budúcnosťou? Kde a ako budú žiť?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Problém...

...nie je taký jednoduchý na pochopenie, vyriešenie a napokon na eliminovanie zlá v človeku, ako si myslíme.
Pred pár rokmi, nie dávno, bol o tomto rozsiahly článok v .týždni, ktorý mal snahu odpovedať na otázku, kde sa v človeku berie zlo a ako, čím sa zo slušného, vzdelaného, inteligentného človeka náhle stane sadistický vrah, katan, mučiteľ. Spomínam si, v tom článku bol opísaný aj experiment amerických psychológov a lekárov - vybrali skupinu dobrovoľníkov, vysokoškolákov, klasických inteligentných a bezproblémových ľudí, rozdelili ich na dve skupiny, "väzňov" a "väzniteľov" a zavreli akože do väzenia. Po nedlhom čase začali "väznitelia" svojich "väzňov" týrať, psychicky aj fyzicky mučiť, biť, šikanovať... Experiment dopadol tak, že ho museli prerušiť.
Je známe, že mnohí SS-áci, hlavne dôstojníci, boli vzdelaní (často humanitné vzdelanie), inteligentní ľudia, sčítaní, znalí klasiky..., netrpeli hladom, núdzou, a náhle sa z nich stali suroví vrahovia, ktorí mučili, palicami utĺkali ľudí, ukopali ich na smrť... Kde, prečo a ako nastal ten zlom? Na druhej strane - trestné jednotky boli často zložené z kriminálnikov, vrahov, zločincov, a veľmi často sa stávalo, že títo ľudia sa po "akciách", keď povraždili za deň stovky ak nie tisilcky ľudí, spíjali donemoty a páchali samovraždy...
Nechoďme ale do minulosti, spýtajme sa, čo motivuje ľudí v uniforme dnes (napr. policajtov), aby človeka, ktorý je normálne spacifikovaný na zemi alebo ticho sedí a ani sa nehne pri policajnej razii v diskotéke, bez dôvodu surovo zmlátili, kopali, skákali po ňom? Čo a prečo motivovalo policajtov, aby o radiátor priviazaného výtržníka ubili na policajnej stanici na smrť? Prečo takí mestskí policajti verejné pohoršenie budiacich opitýc puberťákov len nelegitimujú, nepredvedú - ale oni ich "musia" zbiť, fackovať, ponižovať, vyviezť za mesto a tam zas zbiť?
Nuž a napokon - položme si otázočku, kde je hranica toho, keď sa domáca hádka zmení v okamihu na hrubé násilie a muž bezbrannú ženu na plávajúcej podlahe pod elektrospotrebičom na splátky dobije, a kope ju, aj keď je v bezvedomí - za dverami, na ktorých je menovka: Ing. ... ... PhDr., CSc.? Alebo to nebol Ing. a bol to MUDr.? To je jedno...
Ako je možné, že matka (!!!) utýra svoje (!!!) nemluvné decko hladom, päsťami, fackami, páli ho vriacou vodou + žehličkou? Je to možné, ale prečo? Pritom tá mať nie je ani dementná, nesvojprávna, ani asociálna...
Takéto matky a takíto otcovia potom budú pokojne pózovať v uniformách na oldselfies - v pozadí dymiaci komín krematória. (Videli ste fotky vraždiaceho komanda, ako futbalisti pekne nastúpeného v ešte dymiacich Lidiciach?)
•••
Podľa mňa "bežný človek" toto nevysvetlí a ani tomu neporozumie. (Možno je to téma na blog pre doktora Pataráka). Zato, a to je smutné a varovné, "bežný človek" je náhle schopný takej beštiality, akú si teraz ani nevie predstaviť a kdeže pripustiť, že by niečo také on - pokojný inteligent v okuliaroch, učiaci na strednej škole botaniku a zemepis - spravil: že by niekoho len tak, dokonca bez rozkazu, zabil. Presnejšie - zavraždil.
•••
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Jednoduché to nie je. Pretože každý "bežný človek" je veľmi zložitý a veľavrstevný. Vlastne aj o človeku, ktorého "poznáme", toho väčšinou vieme málo. Dokonca nevieme toho veľa ani sami o sebe, spoznávame seba a svojich blízkych celý život. Genetika nám dáva určité predispozície, tie sa rozvinú, alebo nerozvinú do rôznej mieri. Avšak to, čo určuje naše správanie je hlavne asi láska - taká všeobecná a strach - rôzneho druhu, prípadne frustrácia, závažný nedostatok niečoho. A to je ovplyvniteľné. V našich silách je dávať priestor láske v akejkoľvek podobe, už od toho, že robíme veci s láskou, sme k ľuďom slušní, tolerantní, ohľaduplní, nápomocní, nie ľahostajní. A tiež je v každého silách redukovať vytváranie strachu a frustrácie u iných ľudí, vlastnými deťmi počnúc. Takže ja verím Ghándímu - zmenou v spoločnosti, ktorú chceme vidieť, máme byť my.
Nuž, je to aj o tom, ako dokážeme držať na uzde vlastné ego, či ho ovládame, alebo ono ovláda nás. Ak nás ovláda vlastné ego, správame sa k iným s tým, že buď od nich niečo chceme, alebo sa ich bojíme. Ak dokážeme ísť hlbšie do vlastnej podstaty, chápeme sa ako súčasť celku, čo sme, máme spoločný pôvod - vlastne s celým vesmírom a stále sme jeho súčasťou, tak nás vlastné ego natoľko neovláda. Je to, samozrejme, ako píšeš, zložité, my sme zložití, aj všetko okolo nás, ale posúvať nejakým smerom sa to dá, malými krokmi. :-) Aj sa to deje, dnešný svet je menej krutý ako bol pred stáročiami a hoci sa to občas výrazne skomplikuje a na chvíľu nás to akoby hodilo späť, aj tak to asi má nejaký takýto pozitívny smer, aspoň môj pocit je taký, ale štatistiky násilia v priebehu dejín by to asi potvrdili. Samozrejme, skomplikuje sa to ešte veľakrát - ako často a ako veľmi je na nás, ako dokážeme pochopiť a ovplyvniť tieto veci. Určite to nie je nič, čo by sa dalo vyriešiť zo dňa na deň. Život je cesta :-) Veľa krát spadneme a musíme sa pozbierať, niečo naučiť a ísť ďalej - a to ako jednotlivci, tak väčšie, i menšie kolektívy. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nie lahka tema ... vid napr. roman Les Bienveillantes (dostal Goncoura aj Cenu akademie) od Littella ... pripadne predstavenie podla tejto predlohy - http://www.snd.sk/?cinohra&pre...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Napisane

jasne, co ludia dokazu... A skoro bez vynimky za to moze prostredie, ktore v nich vychovalo istotu, ze za ich problemy a problemy vsetkych ludi stoji vzdy niekto, kto sa niecim odlisuje a kto nema prav na nic a ze len oni su ti nadradeni..vierou, povodom, farbou. Toleranciu ku zlu, aj dnes, prinesie otrasne dopady. A zodpovednost si vynutit musime.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME