Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Žasnem a neprestávam (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Natália, z Tvojich slov cítiť

úžasnú lásku a porozumenie k poraneným deťom a robíš pre ne všetko, čo sa len dá. Ďakujem Ti za to za ne, ktoré to možno ani nevedia, nechápu ešte, že komu vďačia za odovzdanie do milujúcich rúk...
Aj ja mám v rodine také dve malé poranené... Ale pomaly sú také, ako iné deti: hravé, šťastné, milé, prítulné... Chvalabohu!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Papa, Natalka, papa...:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Verím,že je to tak.

Keď som priniesla 4-mesačného Gejzu domov, usmieval sa len keď ho pošteklili na bradičke. Hneď ráno, po prvej noci, sa na mňa usmial bez akéjkoľvek stimulácie.Také malé dieťa plakalo, keď sme vošli do budovy DeD. Keby mi niekto toto povedal, tak mu neuverím. Odložila som kočík pod schodiskom, kde predtým býval a vzala som ho do náručia. Pozrel sa hore a začal plakať. A nechcel ani tetušky, ktoré poznal predtým, a boli aj také, ktoré ho mali rady naozaj. Keď sme prišli domov, nech už sme boli kdekoľvek, stále sa poobzeral a akoby si vydýchol, že už je doma. Ďakujem za každé dieťa, ktorému je daná šanca na plnohodnotný život v kruhu rodiny, ktorá ho dokáže prijať a ľúbiť ako svoje vlastné. A ďakujem aj za všetky náhradné mamy a otcov, ktorí toto dokážu.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME