Nedeľa, 22. október, 2017 | Meniny má Sergej

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nikto z nás nepozná deň ani hodinu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Napísal som v jednej diskusii,

ktorá bola o zemetrasení v Kalifornii, ale dovolím si napísať to aj sem, k Tebe, pretože je to aj o Tvojom článku, o našej krehkosti:
Ľudia zomierajú niekedy znenazdajky. Niekedy za dňa, niekedy sa nezobudia. Zemetrasenie je aspoň udalosť, ktorú môžeme sledovať, pokúsiť sa, ak máme to šťastie, nejako bojovať o prežitie. Aj v prípade vážnej vlečúcej sa choroby. Ale v prípade náhlej smrti sme úplne bezmocní. Ktokoľvek blízky zomrie, postihnutí smútia, ale život ide ďalej, akoby tu nikdy nebol, jeho smrť nemá ani najmenší vplyv na chod sveta . Prídu iní. A pozostalí musia žiť nejako ďalej a zabudnúť na najväčšiu bolesť. Inak sa nedá, iné nám nezostáva. Nič nie je krehkejšie ako ľudský život. Príznaky "zemetrasenia" v človeku, jeho zániku niekedy neprídu. Odíde iba tak, ako keď padne kvapka z oblohy a my sa čudujeme, kde sa vzala v tom malom mráčiku, keď inokedy nepríde ani z tmavej oblohy.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Niet čo dodať, Boris

napísal si to krásne
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Je dobré si to uvedomiť

a myslieť na to každý deň... Vtedy sa myslí, koná - úplne inak.
Starý človek si to ešte viac uvedomuje.
Tešiť sa z každej minúty dňa...
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME