Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako v Rumunsku neprísť o ilúzie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pradny cestopis. Ale pochopia asi iba ti, ktori Rumunsko a Sovietsky Zvaz zazili v 80-ych alebo 70-ych.

Mam podobne spomienky na Odesu, cca 1983 (odborarsky zajazd s rodicmi).
Nasi dodnes spominaju na pani, ktora nas doslova prenasledovala asi 3 hodiny na prechadzke mestom. Uz im kadejake myslienky o tajnych sluzbach napadali, ked sa pani napokon odvazila a spytala sa mamy, ci by jej nepredala to tricko, ktore ma na sebe.
Pripomenula mi to prihoda s kolacmi od babky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Rumunsko som presiel niekedy v roku 1976, od Aradu, az po Constancu.
Pozeram, ze je to stale rovnaka krajina zazrakov, aj ked uz nevisi Caucescu aj na verejnych zachodoch.
:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Z vysielania rádia Jerevan

filmové spomienky autora sú úplne autentické a presné. Až na pár drobností, ako, že z Prašivca nevymlátil dušu Kvietik, ale Rajniak s Mistríkom a nebolo to filme Medená veža, ale Orlie pierko. Koniec vysielania...
A možnože to ani nebolo v bývalom hoteli Bellevue, dodávam ja (pretože som nikdy v bývalom ani súčasnom hoteli Bellevue nebol) :-)

Aj aj som ako mladý transferoval vlakom cez Rumunsko do Bulharska a to dokonca dvakrát. Dospelí varovali nás deti,a by sme na staniciach za žiadnych okolností nevystupovali a v noci mali zamknuté kupé. A priznám sa, že aj bez tohoto varovania ma vystúpiť ani nenapadlo a bol som rád, že ma vlak vezie kamsi preč :-)

Cestopis inak zaujímavý. Toto ti ide najlepšie, zostaň pri nich lebo pri riešení celospoločensko- kriminalisticko- historicko - politických problémov pôsobíš tak nejako zvláštne...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

pravdu mas, opravim :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

dokonca aj s tym Bellevue si mi sposobil pochybnost, ale teraz som si tu scenu pozrel, to je urcite ono :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

zasa sa neplas. ved on napisal:
filmové spomienky autora sú úplne autentické a presné. Až na pár drobností

v tej druhej vete vlastne vyvracia tu prvu...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

DJ: Presne o tom je Rádio Jerevan, ak ti to niečo hovorí...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nebolo to take strasne

ja som v sedemdesiatych rokoch asi desatkrat presiel Rumunsko autom (vratane spania v stane) a zaciatkom osemdesiatych som ho dvakrat presiel vlakom a peso (pohoria Fagaras, Retezat, Piatra Cralui, Bucegi a najdobrodruznejsie Caliman) a nebolo to take strasne. V obchodoch sice nemali prakticky nic, alee ludia boli priatelski (vratatne ciganov) a necitil som sa ohrozene.
To taky vylet na Tomasovsky vyhlad okolo Letanovskeho mlyna bol iny adrenalin.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Teším na Bukurešť...

Ja som tam zažil kultúrny šok na jar tohto roku, hoci som na zvyšok Rumunska bol zvyknutý. Šialená premávka, všade samé Dacie, trúbenie je nevyhnutná súčasť, v starom meste sa toho kopa prerába, kopa veci tam už veľmi dobre vyzerá a strašne kontrastne s tým všetkým rozbitým..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

dakujem autorovi za inspiracie, ja mam naplanovanu podobnu trasu, niekedy na zaciatok oktobra, Kosice - okolie Brasova, Transf. magistrala a potom spatne do KE, pravdepodobne cez sever RO a cez Nyiregyhazu spatne do KE
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Cez ten sever RO som isiel pred 9-imi rokmi a presne ako hovoris, do Kosic. Bola nedela, minimalna premavka, oktobrove chladne a trochu hmiste chladno rano a k tomu bonus jasna obloha s nizko polozenym slnkom do chrbta nam osvetlovala celu sceneriu. Na ceste minimum aut a kde-tu nejaky kon s vozom. Lepsiu idylku si neviem predstavit. A potom slavnost jablk niekde v Madarsku a aj ked jablka velmi nejem, no nekup cca 5 ci 10 kilovy sacok nadhernych jablk za par drobnych, co zostali vo vrecku. Super, odporucam.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

co by si mi odporucal vidiet v severnej casti RO ? zatial mam vyhliadnuty cintorin "merry cemetery v meste Sapanta", zatial pozeram len cez tripadvisor a planujem co kde a ako
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Velmi rad by som Ti nieco odporucal, ale bohuzial ja som len presiel z Cluj do Kosic cez sever RO a nebol velmi cas na zastavky. V kazdom pripade, mne sa to vtedy zdalo velmi pekna a pohodlna cesta, mozno aj tym, ze bola nedela. Prajem stastnu cestu a napis, ak na nieco zaujimave natrafis.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

fascinujuce Rumunsko

preco su Rumuni taki chudobni, ved ide o kulturne velmi vyspely narod, narod matematikov a slavnych neurologov, v Rumunsku maju snad kvalitnejsie vzdelanie ako vo zvysku Europy... aj ked aj Sovieti mali dobre vzdelanie a tym to koncilo... takze Rumunsko je pre mna velmi enigmaticka, fascinujuca krajina. A netreba zabudat na leprosarium v Ticilesti..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

More je nuda?

Až som vyletela meter do výšky. To Tatry sú nuda, aj keď od Antona Marca som o nich čítavala rada.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nuz ja keby som

mal rozdavat kolace v case ked som bol s rodicmi zamlada v Rumunsku tak by nestihali piect vsetky babky na celom Slovensku...Preto sme si uz pred cestou po upozorneniach skusenejsich cestovatelov nabalili do farebnych papierkov kamienky a pri najazdoch rumunskych deti sme ich vyhadzovali von oknom (kamienky, nie deti)...prejst cez cele Rumunsko do Bulharska a spät bol docela adrenalin...Aj pre toho ceskeho sofera ktoremu na skode 105 rozbili celne sklo a kazda hliadka mu vzdy znova a znova davala pokutu. Plakal jak male decko, vyhadzal sa zo vsetkych penazi a nemal uz ani na benzi....Ked som vsak bol zhruba pred 11 rokmi v Rumunsku na sluzobke, tak som to tam nespoznaval. Strasne mili, vzdelani a inteligentni ludia, co mali len jedinu smolu...narodili sa v Rumunsku...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ja si pamätám len špinavé more, špinavé hotely, pláže a veľmi chudobných ľudí, prepady autobusov za noci skupinkami domorodcov, státie na pumpe nekonečné hodiny, ošarpané byty a domy. Rok 1989.
Hláška dňa: ,,Do architektúry sa síce vyznám ako Blaha do Pohody, " :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vďaka, Samo

osviežil si mi spomienky na moju prvú a zatiaľ jedinú cestu do Rumunska. V roku 1987.
Odvtedy som bola kde-kade, ale toto je určite môj najväčší cestovateľský zážitok. Možno preto, že sme tam šli aj so spriatelenou rodinou dvomi škodovkami 100 :-)
Úžasné hory, desiatky kilometrov žiadne stopy po ľudských sídlach, takmer žiadne autá. Malebné dediny, pred bránami vyvešané ľudové výšivky, obrusy, koberce - na predaj pre turistov. Mestá, v ktorých sa v bytových domoch po zotmení takmer nesvietilo, ale tie domy boli krásne, nápadité, vkusná architektúra v porovnaní s našimi panelákmi. Samozrejme, boli aj nájazdy domorodcov z lesa pri parkoviskách, rozdávanie cukríkov deťom, výkupné vo forme cigariet pri nečakanej závore na ceste v lese, odkiaľ sa vynorili po zastavení policajti. Dodnes netuším, či praví, alebo falošní. Skôr to prvé. Dlhočizné rady áut pri benzínových pumpách, pre cudzincov však benzín bol za kúpené talóny a bez čakania.
Ale hlavne skvelí, priateľskí a ústretoví ľudia. Keď sme v Brašove nie a nie nájsť správnu výpadovku na Ploješti krúžili podľa značenia už tretíkrát po tej istej ulici, jeden pán bez váhania skočil do vlastného auta a vyviedol nás správnym smerom. Hoci mali s benzínom problémy..
O pobyte tam nebudem písať, videla som prvý raz more, Eforia Süd mala svoj pôvab a bola som šťastná. Aj v hoteli, kde sme bývali, sa starali. Skromne, ale snažili sa.
No a rozbité čelné sklo... Cestou domov sa to stalo. V Kluži, už bol večer, tma. Pred nami rad áut, postupovali dosť pomaly. A zrazu, z chodníka spadol na kapotu našej škodovky chlapík. Dodnes mám pred očami vytreštené oči a roztiahnuté ruky na čelnom skle. Z toho sa razom stala pavučina. Chlap sa skotúľal pred auto, našťastie, neprešli sme ho, okamžite sme zastali.
Jemu sa nič vážne nestalo, ale ja som trvala na tom, aby ho naši vzali do nemocnice. Bol namol opitý. Privolaní policajti jednoznačne určili vinníka "samovraha", spravili zápis a dali nám z neho kópiu.
Na hraniciach nám ho chceli vziať, vraj taký doklad sa nesmie dostať z krajiny. Uprosila som ich, nech nám ho, preboha, nechajú, veď musíme prejsť ešte dve hranice. Tak ten dobrák (dostal od nás nespotrebované talóny na benzín, aj zvyšné devízy) odtrhol rožtek papiera s pečiatkou a zvyšok nám vrátil. Cez hranice, oboje, sme sa bez problémov dostali, Maďari si, samozrejme, neodpustili uštipačné poznámky na adresu Rumunov, aj policajtov, aj "obete".
Problém nastal až na Slovensku. Kdesi v okrese Veľký Krtíš začalo pršať. Bolo treba zapnúť stierače. Zastavili sme pri akomsi podniku uprostred ničoho, z vrátnice sa na nás so záujmom pozeral vrátnik.
Manžel odmontoval stierač na strane spolujazdca, kvôli rozbitému sklu sa nepohol ani ten pred vodičom. No a šli sme ďalej. O niekoľko desiatok kilometrov ďalej sa odohrala naháňačka ako z Hollywoodu, ale na slovenský spôsob. Divokým spôsobom nás predbehlo nejaké civilné auto, efektne prekrížilo cestu pred nami, vystúpili z neho dvaja civili a začali zisťovať, prečo máme rozbité čelné sklo. Nemať ten vyžobraný papier od Rumunov... Dodatočne povedali, vraj v susednom okrese zrazili človeka a opis sedel na naše auto. Ktovie? Cesty a spôsoby VB a ZNB boli nevyspytateľné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Mal som desať

A ako vnímavý pionier som vedel, že v krajinách socialistického tábora sú pracujúci zbavení vykorisťovania a nedôstojnej biedy, ktorá bola v kapitalizme. Tiež som si pamätal, že v týchto krajinách majú vedúce postavenie robotnícko-roľnícke strany, ktoré robia všetko preto, aby boli potreby pracujúcich napĺňané. A tiež, že do socialistického tábora patrí aj Rumunsko.

Preto bolo pre mňa nepochopiteľné, že som videl v Oradei a Craiove nefalšovanú biedu v podobe špiny a žobrajúcich detí. Ďalším spomienkou na onú cestu cez Rumunsko do Bulharska bola návšteva cukrárne - myslím, že v Craiove. Boli sme smädní a chceli sme sa napiť limonády. Rodičia však rezolútne vyhlásili, že v tej špine tú nechutnú žltú žbrndu piť nebudeme - z hygienických dôvodov.

Bulharsko bolo ako návrat do civilizácie. Zaujímavé je, že dnes sú na tom tie krajiny opačne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Sedmohradsko

Tento rok som prešiel s rodinou autom Sedmohradsko (Transylvániu) a prekrásne nezničené starobylé mestá ako Brašov, Saschiz, Sigishoara a hrad Bran. Ak bonus dedinku Viscri, kde má statok princ Charles a kde ľudia žijú dodnes ako u nás na dedine pred 100 rokmi. Všade dýcha duch kolonistov zo Saska, ktorí pretvorili túto krajinu. No napíšem len jedno - lepšiu dovolenku som zažil len v Hercehovine a na Ukrajine. Lacno, príjemní ľudia a neuveriteľné zážitky. Skrátka úplný opak než sterilné a drahé západné krajiny, kde musím aj na dovolenke hľadieť na každé euro a kde sa dodnes na východoeurópanov dívajú tak trošku cez prsty. Na budúci rok mám vyhliadnuté Macedónsko a čarovné jazero Ohrid aj so starobylým mestom rovnakého názvu. A tie ceny apartmánov a potravín ......:-)
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME