Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Moje blogy o smrti (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem Vám, pán Patarák,

za tento text. Nesklamali ste, ako obvykle. V tomto texte ale vari prvýkrát ako bloger ak nie priamo prekračujete, tak aspoň kráčate po tenkej čiare medzi osobným a všeobecneosobným - veď všetci sme "len osobní".
•••
Podľa mňa sa skôr či neskôr každý musí vyrovnať so smrťou, napríklad blízkeho. Dokonca aj malé deti, školáci - veď aj im niekedy niekto zomrie, napríklad spolužiak, starý či prastarý rodič.
(Mne napr. zomrel spolužiak na rozhraní prvého a druhého stupňa základnej školy; vlastne som ani nemal čas "poriadne" sa s ním kamarátiť. Zato dodnes si na neho spomínam, a už sú to desaťročia, a niekedy je to silná spomienka. Odrazí sa napr. aj v tom, že nedávno som jeho brata v rozhovore náhle oslovil menom spolužiaka, toho jeho nebohého bračeka.)
•••
Môj otec zomrel pred takmer dvadsiatimi rokmi. Ani matka už nežije. Zomrelo mi množstvo priateľov, kamarátov, známych - píšem o ľuďoch, ktorí ma výrazne a nezameniteľne ovplyvnili.
Predstavte si, ovplyvnila ma aj smrť mne celkom neznámeho, bezmenného nemeckého majora, ktorého v našom meste počas Povstania ťažko zranilo pri vypbuchu granátu. Ten človek v agónii zomrel na chodnipku pred budovou niekdajšieho hotela v meste. Môj otec bol pri tom, náhodou, neďaleko... Asi 20 rokov po vojne mi o tom náhle porozprával a ukázal mi presné miesto, kde major wehrmachtu skonal. Táto príhoda sa vo mne usadila a, priznám sa, v mnohom, k mnohému neraz inšpirovala. Napríklad aj k tomu, že som tuším v roku 1995 aktívne a napokon úspešne pracoval na tom, aby "partia" prostých nemeckých mládencov bola exhumovaná spod družstevného hnojiska za jednou dedinou a aby boli ich pozostatky pochované na vojenskom cmiteri...
•••
Mne dosť a výrazne pomohlo vyrovnať sa so smrťou písanie.
Jednoducho, opísal som - najskôr to bol veľmi dlhý proces v hlave, neskôr na papieri - svoje pocity, zmapoval som ich, doplnil "poznaním"... a prišiel som pri ROM aj na "iné rozmery vnímania a spracovávania smrti".
•••
Vy v závere píšete o deke, slnku, pive. Ja by som mohol teraz písať o hmle, chlade a káve. Výsledok by bol asi rovnaký...
•••
Vďaka Vám za tento text, pán autor!
•••
http://www.youtube.com/watch?v...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem za citlivý článok!

"...duša žije aj po smrti."
Kto miluje, cíti, nie je vyprahnutý - musí konečne - si tieto slová, myšlienku prisvojiť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nuz, ja mam okolo seba ludi, ktori miluju mna a ktorych milujem nadovsetko. ani vyprahnuta sa necitim. a predsas, ked sa ma dieta opyta, co je smrt a co sa stane, vzdy jej hovorim, ze zivot sa zije teraz. vsetko dobro, co sa vykkona sa vykona v tomto zivote, aj to zlo, co by sme nemali. ze ked zomrieme, je to finalne, potom zijeme uz len v spomienkach inych. nenaplna ma to ani hrozou z pominutelnosti ani zufalstvom, co bude z mojej duse. ta sa pominie s mojim telom. no a co? ved pre ludi, ktori za nami smutia nezijeme ako nesmrtelna dusa niekde v preplnenom zastupe inych dusi. zijeme v nich, v spomienkach, hodnotach, genoch. to je silnejsie ako par mikrogramov spiritualnej hmoty blokujucej niekde letecku premavku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V spomienkach? To je tiez docasne kedze vsetci ludia ktori si ta pamataju alebo poznaju zomru tiez.
V hodnotach? Co konkretne si myslela?
V genoch? Niekde som cital ze je 70 percentna sanca ze podstrom zivocicha vojde do slepeho konca.

Kazdopadne, tvarit sa pred malym dietatom ako automat na pravdu len preto lebo je mensie a ja vacsi je detinskost. ked sa dieta spyta filozoficku otazku, treba mu odpovedat uprimne "To nikto nevie, mnoho ludi si mysli rozne veci co je po smrti."
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

k otcovi - jitgadal ve'jitkadash shmeh rabba.
--

mne sice lezie na nervy takyto dualisticky platonsky jibber-jabber s objemom prinosu na urovni kleinovej flase na ktory maju ludia vasho rozpolozenia slabost ale nenechavam sa odradit.

chapem, ze ked zivi pisu o smrti a stratach, tak ide prave o zdielanie prazdnoty, nuloveho objemu a pri jahrzeit spomienke by bolo netaktne nasmerovat diskusiu mimo romantickych vod. tak aspon pre hlbsi ponor s tym nakladom prazdnoty, snad to tetusky s taskami plnymi chryzantem prilis neznervozni:

keats o smrti:

Can death be sleep, when life is but a dream,
And scenes of bliss pass as a phantom by?
The transient pleasures as a vision seem,
And yet we think the greatest pain's to die.

How strange it is that man on earth should roam,
And lead a life of woe, but not forsake
His rugged path; nor dare he view alone
His future doom which is but to awake.

na romantika je to este vcelku racionalny pohlad. ale co s temou spravil blake v basni o chorej ruzi je chladnym a hnusnym materializmom...:

O Rose thou art sick.
The invisible worm,
That flies in the night
In the howling storm:

Has found out thy bed
Of crimson joy:
And his dark secret love
Does thy life destroy.

a z tohto pohladu, sme vlastne milovani a chori zaroven vsetci. co na tom, ze smrtou a stratami. lihame si do postele s tym istym cervom. to len ako pripomienku, ze i v romantizujucej forme a pohlade na svet, moze byt viac krutosti a cynizmu nez dokazeme bezne ocenit ;)

a ono to vlastne plati aj pre vas text.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Je to zvláštne

ale napriek tomu, že sme názorovo často niekde inde, veľmi si Vaše príspevky vážim.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Krásny

článok, Ty si veľmi citlivý a hĺbavý človek. Aj to pomenovanie vecí mi pomáha, niekedy niečo cítim, ale neviem to tak trefne pomenovať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pán Patarák

môžem si čítať tento Váš článok dvakrát, trikrát aj štyrikrát a vždy v ňom nájdem niečo nové, čo ma núti zamyslieť sa. Niečo mi to pripomína, niečo ma to učí, niekam ma posúva... Tento Váš článok je poznačený osobnou skúsenosťou a je to cítiť. Ďakujem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Veľmi pekne

vám ďakujem
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Veru ani neviem

čo tou obrovskou znôškou slov chcel autor o smrti povedať. K tomu romantickému blúzneniu o duši by som chcel len dodať, že ja a možnože všetky živé tvory nemáme žiadnu dušu, ale máme, ten obrovský zázrak prírody, VEDOMIE sídliace v mozgu, či inom živočíšnom orgáne. To by mal pán psychiater vedieť, alebo mlčať o tom aké remeslo vykonáva.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Práve proti takémuto redukcionizmu

sa budem ozývať, dokedy budem vládať.
Ak sa povie vedomie, tak to má rôzne úrovne, okrem toho, existuje nevedomie a v človeku niečo nesmierne širšie, ako to, čo nazývate tak hrdo a s veľkými písmenami nazývate.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pán doktor

by mal k nastolenému problému pristupovať odborne a racionálne, nie fantazírovať na úrovni teológov. Pochopiteľne šírka nášho vedomia je rôznorodá a spätá s našim organizmom, nie s abstraktnou dušou. Aj ja som sa zamýšľal nad smrťou, predpokladám racionálne takto:
Žijeme len raz

Zrejme stojí za to, trochu sa zastaviť v životnom zhone a porozmýšľať, pomeditovať nad najväčším zázrakom prírody, keď vhodná skupina atómov, buniek, určitý organizmus, začne vnímať samého seba a svoje okolie, mať vedomie – žiť.

Schopnosť organizmu vnímať seba, okolie, žiť, v najširšom slova zmysle, je tým zázrakom prírody, ktorý mám na mysli a súčasne upriamujem svoju pozornosť na zánik tohto fenomenálneho zázraku prírody smrťou.

Smrť je prirodzenou súčasťou života spojenou s jeho zánikom, ak mal pôvodne akúkoľvek formu, či už to bola rastlina, živočích, alebo človek a predstavuje pre človeka, ale aj pre ostatné živé tvory neblahú, neželateľnú, ale nevyhnutnú skutočnosť. A práve v záujme odvrátenia, alebo aspoň akéhosi pozitívneho riešenia, či zmiernenia tejto neblahej skutočnosti, sa od nepamäti pokúša ľudský intelekt vymýšľať hypotézy a teórie, riešiace tento problém, problém života a smrti.

Otázkou života a smrti sa prioritne zaoberajú náboženstvá, ktoré predpokladajú existenciu akejsi nehmotnej večne jestvujúcej duše, ktorá pri smrti opúšťa hmotné telo. Nie je tu jednomyseľnosť, čo sa týka duše. Hinduistické a budhistické náboženstvá priznávajú dušu všetkým živým tvorom, zatiaľ čo semiti, kresťania, moslimovia, len človeku. Rozdielne učenia sú aj o posmrtnom stave duše. Ak novšie náboženstvá vymysleli pre dušu večný, blahobytný pobyt v nebi, alebo rovnako trvajúce zatratenie, tie staršie, predpokladajú, sľubujú, reinkarnáciu – znovuzrodenie.

Aj keď nejestvujú relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali náboženstvami sľubované posmrtné stavy nášho vedomia, či duše, väčšina ľudí prijíma vo forme viery to, čo učia jednotlivé náboženstvá.

Je tu ešte skupina nenábožensky orientovaných ľudí – ateistov, agnostikov, skeptikov, ktorí predpokladajú, že život je jednorázový, neopakovateľný prírodný jav, končiaci zánikom biologickej formy aj vedomia.

Podrobme dialektickému skúmaniu jednotlivé pohľady, názory, na život a predpokladané posmrtné stavy. V prvom rade by bolo potrebné sa vysporiadať s pojmami duša a vedomie. Náboženstvami je pojmom duša označovaná, definovaná, nehmotná, duchovná, nesmrteľná časť ľudskej bytosti. Pojmom vedomie označujeme schopnosť organizmu vnímať seba a svoje okolie v najširšom slova zmysle. Nikto nebude namietať proti konštatovaniu, že v prvých dňoch , týždňoch ba aj roku po narodení, bolo naše vedomie dosť vágne, nerozvinuté a vyvíjalo sa, zrelo, s vývojom nášho tela, hlavne mozgu, jeho schopnosťou pamätať si a nepopierateľne táto schopnosť zánikom, smrťou ľudského tela, nezvratne zaniká, lebo zaniká aj pamäťové médium – mozog.

Že živý organizmus má individuálne rozvinuté vedomie, dokazujeme svojou existenciou, ale že má dušu, ako to prezentujú svojim veriacim náboženstvá je rozporné v tom, že je chápaná ako nehmotná, duchovná, večná substancia, ktorej jestvovanie môžeme prijať len cez náboženskú vieru, lebo naše psychologické, biologické a fyzikálne poznanie takúto substanciu nepozná a ani nevie indikovať v ľudskom organizme rovnako, ako aj nadprirodzený svet duchov, nebo, peklo a zdá sa, že boli účelovo vymyslené k ovládaniu, strašeniu a moralizovaniu ľudí. Z uvedeného sa dá usúdiť, že je neracionálne predpokladať jednak jestvovanie duše a aj jej posmrtný stav blaženosti, či zatratenia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Skúsme podrobiť analýze, názor veriacich v reinkarnáciu, ktorá je spájaná s vytváraním si karmy – zásluhovosti, determinujúcej nasledujúci zrod a život, a porovnať ho s názorom ateistov a skeptikov, že žijeme len raz. Opäť budem vychádzať z reality. Dokázateľne, ak by malo byť reálnym faktom naše opätovné zrodenie a zomieranie, potom nikto z nás si nepamätá svoj predchádzajúci život, pretože ak ho žil, tak jeho smrťou zanikli aj jeho mozgové pamäťové bunky a je tu teda stav vnímania súčasného nášho bytia, ako by bolo prvé a rovnako aj tie predchádzajúce a nasledujúce životy by sme prežívali rovnako. No pozitívne v tejto filozofii je to, že zásluhovosť, karmu pre nasledujúci život si vytvárame v súčasnom živote podľa pravidla: čo sme siali, činili iným teraz, budeme žať v nasledujúcom živote my sami.
Z predchádzajúcej analýzy vyplýva súlad s tým, ako ponímajú život a smrť sekulárni humanisti, že ho vnímame , žijeme, ten súčasný, len tento jediný raz. Či podmienky pre jeho prežitie boli náhodné, alebo determinované karmou z predchádzajúceho života nie je podstatné, ale zdá sa byť rozumné žiť tu a teraz, čo najšťastnejšie, vzájomne si neubližovať, rozvíjať si vedomie vzdelávaním a byť kreatívny aby sme neužitočne , nešťastne, nepremrhali ten jedinečný zázrak prírody – život.
Ten život, ktorý dáva opodstatnenie celému vesmíru, ktorý by nemal bez inteligentného pozorovateľa žiadny zmysel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

krasne prezentujes

neschopnost ludskej mysle vyjst zo seba von.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tak nie racionalitu,

ale fantazírovanie? Myslím že platí jednota formy a vedomia, ak máš iný názor, je to tvoj problém, realita je taká ako som ju opísal. Ale emocionalita je vlastná aj racionalistom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

fantazirujes fakt,

z nicoho nespravis nieco, z kamena neurobis zivot. zivot je duchovny stav, ktory ma svoju mentalitu a spolocne si tvoria telo a vonkajsie prirodne prostredie. opak je nezmysel.
/mas mnozstvo zaznamov pameti minulych zivotov ibaze ich dovod je iny ako reinkarnacia. ta neexistuje lebo by to bolo mrhanie energiou. nie je mozne sa narodit 2x do toho isteho sveta. v pozemskom zivote je vedomie zablokovane, cele je to zalozene na rozdeleni, derivacii, obmedzeni, ohraniceni, proste ludsky zivot.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

"život je duchovný stav"

čoho a ako si na to prišiel? Ktorá literatúra opisuje takto život? Dúfam, že nejde o náboženskú literatúru, ale niečo seriózne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

zivot

je to najserioznejsie co mas na starosti.
esistuje stav a proces, bytie a existencia. na duchovnej urovni je to laska a mudrost, na dusevnej dobro a pravda a na vonkajsej su to pozitivne skutky a viera. stav je esencia a proces substancia zivota. vsetky su navzajom spojene suvztaznostami.
takze laska je esencia ktorej nadoba substancia je jej mudrost. laska bez mudrosti je slepa a mudrost bez lasky mrtva. a to je prave ludsky zivot.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

keby si nemal dusu

tak toto tu co pises by si nenapisal. vola sa to v psychologii mentalny prejav cloveka. mentalita je dusa. mentalne alebo dusevne choroby nie su choroby mozgu ale toho co mozog napaja.
ziadne prirodne zazraky neexistuju. vsetko su to prejavy vnutra, ducha a duse .
vedomie, teda mysel cloveka je v danom pripade u cloveka pozemskeho rozdelena na tri a prekryta a zablokovana. takze normalne si v egu a svojej vonkajsej pseudomysli a to povazujes za standart zivot. skutocny zivot to ja som je za tym.hlbsie.skutocny zivot vznika zvnutra von, takze tento vonkajsok je iba manifestacia zivota v skutocnosti pseudozivota, ktora sama o sebe zivot nema.
-na pana psychiatra nemas a zbytocne tu ukazujes svoju spupnost a slepotu.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME