Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Po stopách vlka a rysa v zimných Tatrách (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ďakujem za pekný článok.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

skúsim zodpovedať

niekoľké nepresnosti z článku:
Spracovanie kalamity v NP je preto v takom rozsahu, lebo sa jedná o nepôvodné, umelo zalesnené porasty smreka, trpiace nestabilitou a nízkou odolnosťou voči abiotickým a biotickým škodlivým činiteľom, ktoré nieže nemajú čo robiť v NP, ale nemajú čo robiť ani v bežnom hospodárskom lese. Na ich mieste budú rásť pôvodné (autochtónne) dreviny tatranskej proveniencie. Aspoň toto si tým zahraničným priateľom mal povedať.

Druhá nepresnosť z článku: "Práve pre reguláciu raticovej zveri leží vlk v žalúdku mnohým poľovníkom. Najradšej by ho videli iba ako trofej na stene"
Odkiaľ si zobral takýto blud? Vlk neleží žiadnym poľovníkom v žalúdku, berú ho s hrdosťou ako súčasť našej prírody a bez vlkov si našu prírodu nevie predstaviť žiaden normálne mysliaci poľovník, tak isto ako ktorýkoľvek živočíšny druh pôvodnej zveri v našich lesoch, tvoje konštatovanie, že najradšej by ho videli iba ako trofej na stene je choré, nezodpovedá skutočnosti a len dokladá prečo poľovníci nemajú radi podobných bohorovných týpkov ako ty, snažiacich sa pošpiniť poľovníkov bez ohľadu na skutočnosť.

Tretia nepresnosť: "Ako korisť si vyberá najslabšie jedince, ktoré ľahko uloví."
Toto konštatovanie je značne nepresné a len čiastočne pravdivé, tieto tvdenia sú typické pre určité skupiny tzv. fanatických ochranárov, normálni ochranári totižto vedia, že chorej a poranenej zveri nie je ani zďaleka toľko, aby nasýtila všetkých vlkov, drvivú väčšinu úlovkov vlkov tvorí úplne zdravá a silná zver v dobrej kondícii, ktorá nemá šancu najmä v hlbokom snehu odolať útoku vlčej svorky, v letných mesiacoch je taktika odlišná, zdravú zver (vrátane kapitálnych jeleňov) sa snažia zahnať do hlbokých strží, zrazov potokov, terénnych zlomov, kde sa zver v panike ľahko zraní (zlomeniny končatín, väzov) a uloviť ju potom je ľahké.

Toto všetko vedia ľudia, ktorí síce nechodia na žiadne školenia, ale majú omnoho viac vedomostí a skúsenosti ako vaši školitelia, navyše zaťažení nenávistnou protipoľovníckou propagandou. Podľa tvojho článku ste na tom čo sa týka profesionality dosť slabo a odporúčal by som namiesto jedovatej propagandy viac sa venovať štúdiu a odhaľovaniu skutočných tajomstiev prírody, pretože pri takýchto školeniach pre vás ešte dlho ostanú iba tajomstvami.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nejaký zdroj alebo link o tých autochtónnych drevinách? kto to povedal? garantuje to? dá sa mu veriť?

a ešte by som sa opýtal (nie preto, že by som nesúhlasil, alebo sa chcel hádať, len ma to zaujíma) keĎ sú poľovníci takí vlkofili, prečo sú napríklad nimi nahlasované počty niekolkonásobne vyššie, alebo prečo stále tvrdia že vlk je škodná, spôsobuje príliš veľké škody, jeho stavy sú premnožené a je nutné zregulovať jeho premnožené stavy kvôli vysokým škodám ktoré spôsobujú a sezónu odstrelu by bolo najlepšie predĺžiť na celý rok; alebo prečo ľudia bežne nachádzajú v poľovných revíroch zastrelené ostatky vlkov aj mimo odstrelovej sezóny?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

k 1.otázke:
http://zurnal.pravda.sk/rozhov...

k 2 otázke:
počty vlkov nahlasované poľovníkmi sú nadhodnotené a počty vlkov nahlasované ochranármi sú naopak podhodnotené, vždy však treba hľadať zlatý stred, podľa mňa ak sa v minulosti lovilo legálne 150 vlkov bez akýchkoľvek zásadných dopadov na jeho stavy a môžme predpokladať, že ďalších 50-100 kusov sa lovilo načierno jeho stavy museli byť minimálne na úrovni 800 kusov, aby zostal ešte dostatok zveri na reprodukciu, ak by tu bolo iba 250 vlkov ako tvrdia ochranári tak za 3-5 rokov by boli pri takomto ročnom odstrele úplne do jedného vyhubení.
Neviem, či ľudia bežne nachádzajú zastrelené zostatky vlkov mimo odstrelovej sezóny, ja chodím do lesa takmer denne a ešte s mi nepodarilo žiadne zostatky zastrelených vlkov nájsť. Každý poľovník vie, že vlk do prírody patrí a pri rozumnom hospodárení je možné jeho trvalé spolužitie s človekom, prečo nie? Vlkovi u nás ani v histórii nikdy nič vážne nehrozilo, poľovníci si dokážu sami zregulovať odstrel ak to tak cítia ako to spravili s medveďom v 20-tých rokoch minulého storočia, kedy zakázali jeho lov.
Mimochodom vtedy o ochranároch nikto ani len nesníval a v podstate sú zbytoční aj teraz, vlci a medvede tu boli pred nimi, sú tu teraz a budú tu aj keby tu žiaden ochranár nebol.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

trochu pochybujem o tej časti, kde píšeš
"podľa mňa ak sa v minulosti lovilo legálne 150 vlkov bez akýchkoľvek zásadných dopadov na jeho stavy.." pred takými 15 rokmi ak sa niekde v tv relácii alebo v novinách spomínali vlci a uviedli aj nejaký početný stav, vždy to bolo takto: že na slovensku je asi xy kusov ale len v zime kedy sem prenikajú z Poľska. takže ked na slovensku boli vlci vyhubený a boli tu len občas poľskí tak mi tie reči o love bez dopadov nesedia...

článok z pravdy som prečítal, neviem kto je ten pán, píše sa tam že od 90teho bol riaditeľom múzea tanapu, neviem či je aj dnes, alebo čo robí dnes, síce tam raz spomenie že zmiešaný les je zdravší a ešte raz sa tam píše že na kalamitisku v bezzásahovom území nevysadili monokultúru a dnes tam rastú mladé zmiešané stromy. Keby aj sľúbil že odteraz lesáci budú vysádzať zmiešané lesy v Tatrách tak z titulu svojej funkcie by na to asi nemal dosah.
žial dalšie zmienky v článku o tom že napríklad vlastníci pozemkov alebo štátne lesy by prislúbili že budú sadiť odteraz zmiešané lesy alebo že by o tom vyšla napr. vyhláška som v článku nenašiel
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

zmiešaný les

Všetky relevantné texty a výroky ŠL o výsadbe lesa v Tanape po kalamite zmieňujú prebiehajúcu výsadbu viacerých druhov drevín. Stačí pogúgliť. http://poprad.dnes24.sk/stromy...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Prvý krát

v živote počujem, že vlci boli na Slovensku pred 15 rokmi vyhubení a prenikali k nám len v zime z Poľska .... Akože v Poľsku bola nejaká vlčia základňa hej?
Takéto bludy som dokonca nepočul ani z dielne najradikálnejších ochrancov prírody, ktorí svojho času jeho početnosť na Slovensku odhadovali vo svojich najpesimistickejších odhadoch na 150 kusov, ale rýchlo vytriezveli a začali udávať aspoň tých 250 aj keď aj to je čistý blud.
Pred 15 rokmi sa písal rok 2000, tak poďme si to rozobrať koľko bolo ulovených vlkov pred a po tomto dátume:
1997 - 74ks
1998 - 53ks
1999 - 69ks
2000- 118ks (15rokov späť keď boli podľa vás vyhubení ... )
2001 - 93ks
2002 - 113ks
2003 - 112ks
.
Takže podľa vás došlo k uloveniu 118ks poľských vlkov pred 15 rokmi, ktorí k nám chudáci prišli na zimu len tak zo srandy sa najesť a našli tu smrť, však to nemyslíte vážne?
Asi preto, že sa im tak strašne nedarilo na Slovensku tak to došlo až k úlovkom 159ks v rokoch 2010/2011 a ich lov každým rokom rástol bez viditeľných zmien v jeho početnosti.
Naopak pane biskupe, vplyvom početných stavov vysokej a diviačej zveri na Slovensku sa vlkovi u nás mimoriadne dobre darí, veselo sa tu rozmnožujú (osobne viem o niekoľkých brlohoch) a čuduj sa svete je to presne naopak ako tvrdíte, poľské vlky prichádzajú na Slovensko a zakladajú si tu rodinné svorky kvôli vhodným životným podmienkam aké tu nachádzajú ...
Poľovníci ich nedokážu a hlavne ani nechcú vyhubiť, bolo by dobre ak by ste to zobrali na vedomie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Aceria,
neviem či ste platený za PR lesníkom alebo jednoducho klamete. Ak ako argument dať rozhovor z Koreňom je smiešne.
Chodím po horách celého Slovenska. Viac menej všade sa na výruboch sadí smrek. A to aj v pohoriach ako Lúčanská Mala Fatra či Veľká Fatra alebo Vtáčnik. V Tatrách vidím tiež prevahu smreku s prímesou smrekovca. Sú tam aj dreviny ako breza jarabina ale to je samovýsev a z pohľadu lesníkov plevel ktorá pôjde preč. Buk ako základná a pôvodná drevina tohto pásma absentuje. Tam kde ste vy a vám podobný škodcovia mali voľnú ruku to vyzerá ako po výbuchu bomby. Vyrúbaný pás lesa od Kráľovej Hole po cca Podbrezovú okolie Svídovskeho sedla, dolina Ipoltice, okolie Bocí. Ano všade boli lokálne kalamity ale všade boli zdevastované ďaleko väčšie plochy. A to je to vami preferované riešenie.
Ako vtip vyznieva váš výrok „snažiacich sa pošpiniť poľovníkov bez ohľadu na skutočnosť“ . Poľovníci vždy pokladali vlka za škodnú prinajlepšom za trofej. Sami poľovníci si kazia svoju povesť. Stačí si prečítať niektorý poľovnícky web aby každému bolo jasné čo ste zač.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ty "chodíš po horách",

takže určite vieš všetko lepšie ako niekto, kto robí (resp. má k dispozícii) štatistickú inventarizáciu založenú na presne vytýčenej sieti 4 x 4 km, v ktorej sa skusných plochách o výmere 500 m2 presne pomeria a posúdi prakticky, čo tam nájdeme a vyhodnotí pomocou štatistických metód navrhnutých renomovanými odborníkmi. Nebudeš veriť ani pravidelnej revízii stavu lesov počas vyhotovenia hospodárskych plánov, každoročne na cca desatine výmery lesov, ba ani tomu, že oba tieto zdroje údajov, vychádzajúce z úplne odlišných metodík, sa veľmi slušne zhodujú.

A div sa svete, smrek na Slovensku ubúda a pribúda najmä buk. Pozor, Tatry nie sú Slovensko. V Tatrách určite ostane v najbližšej generácii lesa prevládať smrek a smrekovec, pretože tam boli aj predtým. Ty zrejme predpokladáš, že buk tam priletí z teplých krajín, ale to stromy nerobia (fakt! :-D). Ten smrek a smrekovec sa tam skrátka zmladili samé, pretože mali z čoho. Lesníci v Tatrách vysádzajú(li) najmä iné dreviny (borovicu, jedľu, cenné listnáče) "Plevelné dreviny v národnom parku nikto likvidovať nebude, likviduje ich akurát zver. Robili sa v nich nejaké prerezávky, aby sa podporila diverzita iných drevín. Aj tieto procesy monitorujeme v pravidelnej sieti, v tomto prípade 1 x 1 km.

Tatry sú považované za bezbukovú oblasť a pokusy s výsadbou buka za socializmu skončili fiaskom. Z desaťtisícov sadeníc prežili len jednotlivé kusy. Dnes sa otepľuje, takže ten buk sa postupne v Tatrách objaví, ale TANAP, rovnako ako štátne lesy TANAPu to chcú nechať aspoň z väčšej časti na prírodné procesy. To, čo navrhuješ ty - masovú umelú zmenu - je v národnom parku nie najvhodnejšie.

Južná strana Nízkych Tatier, najmä Kráľova hoľa až po zhruba Pohorelú, bola masovo zasmrečená ešte v 19 storočí (to bol skrátka vstup kapitalizmu na Slovensko), z toho aj vyplynula veľká časť kalamít. A dnes sa tam vnáša buk, resp. sa tam tlačí aj sám. Cieľom lesníka nie je zalesniť všetko umelo, ako si naivne myslíš ty. Cieľom lesníka je dosiahnuť prirodzenú obnovu, pokiaľ je možná a pokiaľ sa ňou nezmladzujú neželané expanzívne dreviny (ktorými v zasmrečených oblastiach môže byť práve smrek), alebo pokiaľ nie je nemožná.

Naprieč Čertovicou, po oboch stranách sa za posledné desaťročia prehnali tri veterné smršte, ktoré zlikvidovali takmer všetok starý les. O Zbytky sa stará lykožrút. V Mlynnej doline smršte vyvrátili aj listnaté porasty na extrémnych svahoch, smrekový vegetačný stupeň bol zasiahnutý menej, ale opäť tam úraduje lykožrút. Aj rozsah kalamít v okolí Bocí bol ďaleko väčší, ako si vieš predstaviť. To, že niekam prídeš a nájdeš vyčistený svah, neznamená, že tam kalamita nebola. Kalamity padajú aj vtedy, keď si ty doma v teple. A preferované riešenie? Iste, mohli sme tam do drevo nechať hniť a modliť sa, že nevznikne požiar. V divočine sú dokumentované kalamity a následné požiare o výmere cez 80 000 hektárov, čo je viac ako napr. celý TANAP aj s hoľami. Po príchode prvých belochov sa potom našli 80 000 hektárové plochy mladých rovnovekých porastov. Ale to by si asi považoval za "nádherný prejav sily matky prírody".

Pokiaľ ide o históriu, tak v 15.-16. storočí boli Nízke Tatry prakticky bez lesa, pretože huty v tých časoch bežali na drevenú uhlie. Vieš si asi predstaviť, koľko asi spotrebovali najväčšie ložiská medi v Európe. Práve preto u nás vzniklo lesníctvo - zabezpečiť obnovu lesa, aby huty neostali bez zdroja energia, bola panovníkova priorita (napr. Constitutio Maximiliana). Lesy bolo potrebné chrániť aj pred Valachmi, ktorí v nich veselo pásli, vypaľovali a stínali stromy na krmivo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ACERIA

Schvalne som napisal mnohym polovnikom (nie vsetkym ani vacsine). Ako priklad uvediem skupinu lesnikov a zaroven polovnikov s ktorymi sme pokecali priamo v terene. Sami nam priznali, ze vlka strelia vzdy ked maju moznost (tj aj bez povolenky apod).

Ja nie som ochranar a clanok nie je ani o sireni nenavisti proti polovnikom, tak nechapem preco sem zas tahas tuto svoju nekonecnu agendu. Boli tam 2 zmienky o polovnikoch (pravdive) a jedna o pytliakoch. Pointa blogu bolo nieco uplne ine.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

napísal

si poľovníkom a oni ti odpísali, že streľajú vlkov a ešte ste rozprávali so skupinkou ďalších poľovníkov ...
sa počúvaš vôbec?
Ja s poľovníkmi žijem, paru tisíc ich poznám, aj ked nie všetkých osobne, ani netvrdím, že všetci sú svätáci, ale drvivá väčšina dodržiava stanovené doby lovu.
Asi aj preto ich je dostatok, že ich tí zlí poľovníci vystrieľali... len ešte zatiaľ nikto nevysvetlil, prečo ich je stále viac a viac ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

este dodam, ze vety tykajuce sa polovnikov som z textu dodatocne vymazal nech sa tu zbytocne nerozobera tato nekonecna tema. Nebolo to cielom ani zmyslom blogu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

o.k.

vždy si musíš uvedomiť, že existuje veľké množstvo poctivých poľovníkov, ktorých je nepomerne viac ako grázlov, všetci ochranári si robia názor na poľovníkov podľa paru medializovaných prípadov týchto grázlov a výdatne tento obraz živia aktivistické špičky, cielene a zámerne so snahou vyvolať odpor voči poľovníkom ako takým.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

foto srny a králika?

Na fotke o srnách a králikoch je mladý jeleň. Odhadujem, že králika ste nevideli ani omylom, iba ak domáceho. Na Slovensku ich je minimum a inde ako ste boli. :) To už skôr zablúdeného zajaca v doline.

Ale však inak bohumilá aktivita...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

vdaka za upozornenie, text som upravil.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME