Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Marta (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Neviem, či úplne správne vystihnem

slovami to, čo cítim a ako rozmýšľam, ale postoje nás všetkých sú založené na životných prioritách. Tie sú iné v mladosti, iné v zrelom veku, iné v starobe, závislé od životných skúseností, zdravia, prežitých chorôb, pádov i víťazstiev človeka.

Niekto dáva väčší dôraz na materiálnu stránku, inú na vzťahovú, duchovnú ...
Od toho sa potom odvíjajú naše postoje a konanie voči sebe, voči najbližším, voči okoliu, spoločnosti ...

Občas sa človek dostane do situácie, keď sa nemôže rozdeliť a musí rozhodnúť tak alebo onak, alebo skryje hlavu do piesku a nerozhodne nijako. Napríklad, keď sa rozhoduje medzi matkou a dcérou a nie je možné to zlúčiť dokopy, nech by akokoľvek chcel.

Aj ja vo svojom okolí poznám niekoľko osôb, ktoré sa s láskou starajú o svojich starkých alebo chorých, alebo pomáhajú aj úplne cudzím, hoci je to veľmi náročné, obmedzuje to ich "slobodu", ale obohacuje ich to ľudsky. Bárs by takých ľudí bolo medzi nami čo najviac.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Agátka, krásne si to

vystihla. Dnes skoro každý hľadí len na svoj prospech, svoje ego a nerád pomáha iným, ktorým by bolo treba nutne pomôcť. Vždy sa nájdu výhovorky, odôvodnenie, prečo človek druhému nepomáha, nepomôže. Zavierajú sa oči, uspokojuje svedomie.
Ak to pôjde takto ďalej bude vo svete i u nás veľa nešťastných, opustených starých ľudí. Už to aj pomaly tak je...
Žijeme len raz - tak si to využijem - čo najlepšie - len a len pre seba..
Ale česť výnimkám: sú aj takí - a chvalabohu je ich ešte dosť, čo majú excelentné svedomie, srdce na mieste - a čo hlavne lásku... Tej svet potrebuje stále a čo najviac!
Požehnané, pokojné a spokojné veľkonočné sviatky Tebe, aj všetkým mojim priaznivcom, čitateľom a vôbec všetkým návštevníkom môjho blogu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Magduška,

mala jednu známu, ktorá pochádzala z Bulharska a na Slovensko sa vydala. Keď rodičia zostarli a nevedeli sa už o seba postarať, oboch si ich z Bulharska priviezla sem na Slovensko a tu ich doopatrovala. Asi dva roky sa o nich starala - už takmer ako o malé deti. Nesmierne obetavá žena - tak, ako pani Marta v Tvojom blogu. Sú to také vzory, ktoré nám svietia, keď strácame ideály o ľuďoch. Magduška krásnu Veľkú noc. Gitka
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

opravujem ...

"mala som jednu známu"
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Je šťastím, že ešte stále

nevymrela láska, svedomie a dobrota srdca. Sú ľudia - perly, ktorí nosia v náručí tých, čo to potrebujú...
Bolo by strašné na tomto Božom svete, keby týchto drahokamov už nebolo. Ale celkom tvrdo na tom obyvatelia tejto planéty pracujú...
Stále sa divím, že prečo? Komu prekáža dobrota a láska?... Ľuďom bez svedomia, srdca - egoistom...?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tieto "drahokamy" odmení až "Ten, čo vidí aj v skrytosti".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Predpokladám aj ja...

Ale dúfajme, že budú vďační aj tí, ktorým sa pomoc, láska, opatera prejavuje.
A keď nie tí, tak aspoň okolie si všimne a odhodlá - ako sa má slušný a dobrý človek chovať k tým, čo to potrebujú a sú na našu pomoc odkázaní...
Veď dar venovaný z lásky pre iného, nech už je hocaký, je aj dobrým pocitom pre darcu...
Je viac fajn dávať - ako prijímať...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Myslím, že sme viacerí

v Tvojom článku, Magdi, spoznali priateľku nás viacerých:)
To, čo v živote robí, nie je až také samozrejmé. Nedávno som niekde čítala, že až 80% ľudí odchádza z tohto sveta bez prítomnosti svojich najbližších. Môj hlboký obdiv majú všetci, ktorí sa dokážu takto obetovať, i keď im sa to možno ani nezdá ako nejaká mimoriadna obetavosť. Keď robí človek niečo z lásky, je to predsa len iný pocit ako keď to robí len z nejakej povinnosti. Sama si o sebe myslím, že niektoré veci by som nezvládla. Lenže ešte som nebola postavená pred takéto niečo, tak fakt neviem. Čo viem určite - mám okolo seba ľudí, ktorých mám radšej ako seba a keďže o seba sa starám, tak možno by sa mi podarilo aj o najbližších, keby potrebovali.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Áno, nielen že som v poslednom čase

čítala, že starci sú väčšinou odkladaní do domovov dôchodcov, ale že aj umierajú osamotení, bez svojich príbuzných vedľa seba. Vidím to aj v okolí, v rodinách, kde sú starí, chorí ľudia.
Viem, že nie je ľahké starať sa i postarať sa o svojich ťažko chorých, ale mnohí, keby len trošku chceli - dalo by sa kadečo v prospech starkých zariadiť, urobiť.
Ďakujem, Janka, za rozumné slová. Viem, že Ty by si dokázala postarať sa dobre o svojich drahých, keby to potrebovali.
A ďakujem za návštevu.
Pekné prežitie dozvukov Veľkej noci Ti želám.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Magduška,

si veľmi dobrý človek a vždy v každom človeku hľadáš len to dobré. Aj ja som sa od Teba veľa naučila, za čo Ti ďakujem. Je mi cťou mať takú priateľku ako si Ty. Myslím, že to, postarať sa o svojich blízkych je našou morálnou povinnosťou a nie zásluha. Mali by sme to cítiť niekde v srdci. Oni sa starali o nás a my o nich. Tak by to malo byť. Mať vždy niekoho, o koho sa môžeme oprieť. Často nás potrebujú aj iní a nielen rodina, aj tým treba pomôcť. Ty si to tiež, myslím, že pred dvoma rokmi dokázala, svojou obetavou starostlivosťou o svojho ťažko chorého manžela. Teším sa, že som tu na blogu našla veľa dobrých priateľov s dobrým srdiečkom. Ďakujem, Magduška a prajem všetko dobré. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem...

za citlivé, vážne slová.
Človek je nesmierne rád, ak stretne človeka, ktorý pláva na tej istej vlne...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

opatrovať našich starkých ...

a tu mi už dochádzajú slová. Povinnosť, potreba, ochota, láska alebo len nutnosť. Všetko by to bolo možné, ev. aj by sa dalo, keby ... keby boli na to vytvorené podmienky zhora (bytové pomery, finančné zabezpečenie, možnosť prerušiť zamestnanie na čas určitý, atď) a tiež ochota starkých - prijať k sebe kohosi iného, zriecť sa svojho imania a podriadiť sa režimu života v nových podmienkach, atď ... Ani tak, ani tak. Ani k sebe nikoho, ani ja k nikomu. Ale režim jak na vojenskom cvičení - služby po hodinách, v dňoch všedných i sviatočných a ešte celý kopec vďaky ... Hlavne zo strany tých mladších, že sa im Boh žehná kopec lásky vo forme opatery svojich drahých rodičov... Všetko chápem, akceptujem, tolerujem, ale po 8-mich rokoch už nemám síl a začínam sa brániť. Mantinely by mali existovať pre ľudí v každom veku. Keďže sa tak nedeje, vzdávam sa. A Vám všetkým ostatným odpovedám: uvedomujem si, že aj ja budem stará a budem mať svoje muchy. Ďakujem, že ste dokázali prečítať aj to, čo som nenapísala.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME