Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Pacientka: "Prevencia, to je váš bizňis" (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Pani Kočanová !

Zaťali ste do čiernej diery a tak "čiernej",že vám to asi aj sekeru,ktorou ste zaťali vzalo........... Súhlasím s Vami. Žiaľ tá situácia je taká,že pacienti ani netušia na čo majú nárok ak sú prepustený do domáceho liečenia,či starostlivosti. Najhoršie je,že ani lekári /moja osobná skúsenosť/ to nevedia. Keď som prvý krát požiadal aby mojej manželke vypísali poukaz na pomôcky - tak ma primár vykázal nie len z ambulancie,ale aj z recepcie............. Potom po asi piatich minútach vyšla von sestrička aj s predpismi na pomôcky. Čo sa tam za ten čas dialo sa môžem iba domnievať..................Ale,potom sa aj lekári pýtali či niečo nepotrebujeme..........
Ďalší problém. Kto má vlastne určiť či pacient ,ktorý je aj doma ošetrovaný potrebuje odbornú pomoc - teda na ošetrenie mu má byť pridelené zdravotná sestrička /napr.. z ADOS-ky/ ,alebo stačí na to napr.rodinný príslušník - laik. Ale totálny laik /to som bol aj ja/ predsa nemôže bez zacvičenia robiť ani tie najprimitívnejšie domáce ošetrenie . Aj toho by mal prepúšťajúci lekár oboznámiť s postupom a preveriť či to ošetrujúci člen rodiny zvláda na požadovanej úrovni. S ničím takým som sa nestretol,všetko som sa musel naučiť sám - ja pôvodom poľnohospodársky mechanizátor dokonca dovtedy tieto veci neznášajúci. Chcú sa vari,lekári či dokonca zákon o zdravotnej starostlivosti spoliehať na to,že sme kedysi dávno prešli kurzom prvej pomoci /ja som ho absolvoval pred prvou skúškou na vodičák v roku 1966/,a že toto zvládneme "ľavou zadnou". Asi druhým najväčším "pozdvižením" na ambulancii bolo,keď som požiadal pri preväzovaní,aby to nechali urobiť mňa a aby sa dívali ako to robím a v prípade,že niečo robím zle nech ma zastavia a povedia ako to mám robiť. A viete si predstaviť ten strach,že hoci som chcel manželke pomôcť,musel som pripustiť aj možnosť,že jej vlastne škodím ?
Kto neskúsi na vlastnej koži neuverí ............
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Veru tak, naozaj je to pravda...

kým som mojej maminke vlastne nič nevybavila, odišla tam, kde už nič nepotrebovala...zato úradnícky šimel, ten nikdy nezahynie...najviac ma dorazilo / a to som roky pracovala v štátnej a verejnej správe/, keď mi prišlo dávno po jej smrti predvolanie, že ak naďalej trvám na svojej žiadosti, tak sa mám aj s ňou dostaviť na ... a tak, som sa nahnevala, že som prekonala všetky zábrany a išla som zdvihnúť " pracovné povedomie" aj svojim bývalým kolegyniam. Do dnes sa zopár z nich, na mňa mračí a je mi to ľúto, že niektoré už aj samé zistili, čo je to byť na niekoho a niečo odkázaný sám...naozuaj neviem, čo s týmto všetkým budeme my všetci robiť, pretože sa to týka každého z nás!?!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja si myslím,

že v prvom rade lekári a aj pracovníci odboru sociálneho poistenia /myslím ,že tí to majú na starosti/ by si mali načítať príslušné zákony,prípadne si ich dať do počítača,aby sa nemuseli zbytočne hrabať v tých "bibliách". Zákon by mal takýto stav pacienta označiť za "núdzový" a teda stanoviť minimálne lehoty na splnenie zákonom určených požiadaviek.Inak budeme do nekonečne vyčkávať a prosiť a nakoniec to môže skončiť tak ako vo Vašom prípade,že Vaša maminka sa ničoho nedočkala,hoci podľa zákona jej to prináležalo.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME