Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Prechodové rituály alebo prečo by sme pri práci s tínedžermi mali myslieť aj na ich rodičov? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Zaujimave

Nie som profesional, som byvaly ucitel, organizator kurzov a sustredeni pre nadane deti. Teme psychologie a prechodov v zivote cloveka sa venujem ako hobby.
Vase kurzy su nieco medzi hrou a psychologiou. Ma to svoje pozitiva - upozornujete deti a rodicov na to, ze prechody existuju a ze im treba prikladat primeranu pozornost.
Ma to vsak aj negativa - vacsinou je prechod (napr. z detstva do puberty, z puberty do dospelosti, z dospelosti do zrelej dospelosti) hlbokym dovernym zazitkom, ktory sa tyka najma dietata a rodica. Ked vy z toho robite spolocnu akciu - jednak do toho zatahujete ludi, ktori s tym nemaju nic spolocne (ostatnych ucastnikov, vas,...), za druhe tlacite deti a mladych do akcii, kedy nemusia byt pripraveni (viete odhadnut u kazdeho, ci zacina byt dospely v 16, 17, ci 18 rokoch?) a za tretie robite to umelo - tym, ze pripravujete narocne ulohy, ktore neprichadzaju prirodzene. (Nemusite sa bat, ze by v beznom zivote k prechodu neprislo, aj tak pride.)
Preto Vam odporucam ponat to viac ako hru a informaciu z nej, ktoru si deti zoberu do zivota. Nesnazit sa umelo navodit narocnu situaciu, ktora spusti, ci urychli prechod, ci dospievanie. Mozete narobit viac skody ako uzitku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrý deň Jano8,
ďakujeme za názor. Autor článku - Tomáš - vám zareaguje, keď sa vráti z práve prebiehajúcej akcie WifiCS.

Za Plusko
Pyra
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrý deň,
Ďakujem za Vašu reakciu. Páči sa mi Vaša myšlienka, že prechod je hlbokým dôverným zážitkom najmä dieťaťa a rodiča. Ak by to tak v našej spoločnosti skutočne fungovalo, nemuseli by sme sa tejto téme na kurzoch venovať. No zo skúsenosti 15 rokov práce s tínedžermi vidím, že je to posledné dve desaťročia veľmi zanedbaná oblasť. Navyše mladí ľudia od určitého veku (cca 14 rokov) potrebujú nájsť iné vzory ako svojich rodičov (ktorí stále majú nepochybne kľúčovú rolu v mnohom inom). Od rodičov sa práve potrebujú odpútať (inak nikdy nedozrejú). Potrebujú stretávať ďalších dospelých ľudí, ktorí by im boli oporou a inšpiráciou a pomohli im zorientovať sa v ich ďalšom životnom smerovaní. Ak takýchto zrelých dospelých ľudí nenájdu, budú sa inšpirovať inde, v lepšom prípade od svojich rovesníkov a kamarátov. Preto práve naopak, potrebujú okolo seba ďalších ľudí mimo rodiny, ktorí im pomôžu. A sila komunity a rovesníkov ktorí ich v tom podporia je veľmi dôležitá. Súhlasím, že na to nemusia byť vždy všetci pripravení. Nie vždy to všetci aj zvládnu, ale to neznamená, že im nemáme dať šancu. A kto rozhoduje o tom, či už sú, alebo nie sú pripravení? Ja si myslím, že im treba veriť a nechať to rozhodnutie na nich. Dôvera v ich kapacity a schopnosti zo strany dospelých s nimi dokáže veľké veci. To že sme sa rozhodli tak, ako v mnohých iných kultúrach tento prechod podporiť aj programom, môžete pomenovať ako „umelé“. Tak ako by sa dali iné skúšky či v minulosti „2 ročná vojenčina“. Ale zo svojej praxe nesúhlasím, že prerod príde aj tak. Vidím okolo seba veľké množstvo nezrelých dospelých ľudí, ktorí stále hľadia viac na seba ako na ostatných, ktorí nevedia, kde je ich miesto v živote, nie sú schopní prebrať zodpovednosť ani za svoje činy a rozhodnutia. Zrelosť a dospelosť neprichádza sama (ak za tým vidíme niečo viac ako iba vek). Vieme aj to, že prechod k dospelosti sa neudeje za noc, dokonca ani za 12 dňový kurz, nech akokoľvek intenzívny. To vieme. Ale môžeme k tomu prispieť. A ako sa javí z reakcií niektorých účastníkov a ich rodičov, tak v niektorých prípadoch zásadne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dokedy jes moj chlieb ...

U nas doma to bolo jasne. Pri prvom rozpore mi otec povedal: "Dokedy jes moj chlieb, budes ma posluchat a robit to, co ti ja poviem". A bolo vymalovane.
A aj preto som zacala robit v 18 tich rokoch a dialkovo studovat vysoku skolu. Aby som mala vlastny chlieb v rukach.
A teraz sa divam dozadu a vidim, ze ani to nepomohlo ... aspon mama ma stale nevnima ako dospelu, hoci ja som uz v babickovskom veku ....
Preto je asi tazko rodicom, ktri stale zivia svoje deti, brat ich ako dospelych. V kmenovom zivote predsa uz od puberty naozaj deti prinasali materialne hodnoty - ci uz z lovu, ci produkcie v polnohospodastve. U nas je preto tento krok rozpacity.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME