Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Za umelé oplodnenie väzenie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

A?
Si šokovaný z toho, že predseda Asociace kolegií katolických lékařů, Doc. MUDr. Petr Hach, CSc., dr. med. h. c. špičkový embryológ, ktorý bol aj dlhoročným prednostom Ústavu histologie a embryológie na 1.LF UK Praha a ešte k tomu v rokoch 1993–1999 dokonca aj dekanom tejto prestížnej stredoeurópskej lekárskej fakulty, napísal článok o morálnych úskaliach v procese asistovanej reprodukcie? . Nepochopiteľné?
JohnYsss
"Ale hlavne: prvý hýbateľ nie je boh." Zalezi od definicie. Priamo Tomas Akvinsky pisal nieco ako "to nazvime Bohom". Takze on tym definoval Boha a u neho je to teda Boh uz z definicie. "Samotný Aristoteles neuviedol v podstate nič, čo by smerovalo k tomu, že by sme mohli primordiálnych hýbateľov stotožniť napr. s tým, čo kresťania chápu pod pojmom "Boh"" On nie, ja ho stotoznovat nemusim - len sa pytam na podobnost. "(teda nadprirodzenú vedomú bytosť, ktorá zámerne stvorila vesmír a má špecifické vlastnosti ako všemocnosť, priebežne zasahuje do chodu prírody napr. formou zázrakov, určil záväzné morálne pravidlá a pod.)" Nadprirodzena, zamerne stvorila vesmir - to plati aj u Aristotela aj u krestanov. Vsemocnost - to je otazne. Moze to platit aj u Aristotela - ak prvy hybatel vsetko "rozhybal", tak sa da tazko predstavit, ze by nemohol spravit aj nieco ine (niekedy s dodatkom "co nie je proti jeho podstate, tj. aj podstate toho, co spravil") Priebezne zasahovanie do chodu prirody - to nie je zrovna nutne. Priebezne zasahovanie podla mna nie je odlisitelne od dost dobreho prveho rozhybania s moznostou vidiet buducnost. Moralne pravidla - to sa da tiez lahko vztiahnut k prvemu hybatelovi. "Aristotelov prvý hýbateľ to isto nie je, ani Platónove ťažkopádne špekulácie o abstrakciách ako najvyššej forme reality." Vyssie vysvetlujem, ze ani Aristotelovske nazory nemuseli byt dost mimo od krestanskych. A Platon hovori aj o "laske", ktora je abstrakcia dobra v spolocnosti. To je dost blizke krestanskemu ponimaniu Boha - "Boh je laska". > "Filozofia je tiez neskumatelna a jej pojmy podobne." > Povedal kto? > (Taká filozofia by za veľa nestála.) Ja ;-). Ale asi som zabudol na slovo "vedecky". Proste ci je nejaky prvy hybatel alebo nie, to nevyvratime pokusom, ani 1000 pokusmi. "V prípade Boha ale ide o to, že jeho prítomnosť by mala byť zjavná v prírode, a teda jeho existencia je skúmateľná vedecky, pretože jeho prípadná pôsobnosť sa prejavuje vo svete, ktorý je skúmaný empirickými vedami." Nieco moze byt vidiet a zaroven to nemusi byt vedecky neskumatelne. Napriklad logika alebo matematika. Alebo krasa a umenie. Mozeme si spravit prieskum, ale reprodukovatelny pokus je proste problem. "existovať znamená prejavovať sa" Prejavuje sa krasa cierneho bodu v strede bieleho platna? Podla mna skor nie, ale niekto to povazuje za "krasne" a za "umenie". Jarayovsky: Existuje "mnozina jablk"? On by ma poslal kade lahsie, ze su to proste jablka. Ja ako matfyzak ju ale proste vidim.
lenclovek
<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 > >>

 

"Zalezi od definicie. Priamo Tomas Akvinsky pisal nieco ako "to nazvime Bohom". Takze on tym definoval Boha a u neho je to teda Boh uz z definicie."
Skôr písal niečo v zmysle "to by sa dalo nazvať Bohom" (čo je ale preukázateľne nesprávne tvrdenie) a ako katolícky teológ samozrejme nemohol definovať Boha všeobecne ako akéhokoľvek prvého hýbateľa.
Jeho postup teda nebol ten, že najprv definoval, čo je prvý hýbateľ a označil to termínom "boh" (ktorý by tak bol významovo úplne odlišný od pojmu kresťanského Boha), ale ako kresťan musel najprv postaviť argument, z ktorého vyplýva, že prvý hýbateľ existuje, a až následne vysloviť, že tento prapôvodný hýbateľ je totožný s Bohom podľa kresťanského konceptu.

"ja ho stotoznovat nemusim - len sa pytam na podobnost."
Dobre. Moja odpoveď - tá podobnosť je prakticky nulová.
(Konkrétne si sa predtým pýtal, či by nestačil prvotný hýbateľ a či kresťanský Boh nepripomína niečo z Platónovej filozofie. Odpovedám na tieto otázky negatívne.)

"Nadprirodzena, zamerne stvorila vesmir - to plati aj u Aristotela aj u krestanov."
V istom zmysle mohla byť "nadprirodzená" aj u Aristotela, ale nie v tom zmysle, ako u kresťanov. Navyše, ak berieme Aristotelovu argumentáciu do dôsledku, tak prvý hýbateľ nemôže byť nadprirodzený v žiadnom zmysle.
Pokiaľ ide o zámernosť, kresťania v prvom hýbateli vidia osobu, ktorá zámerne stvorila vesmír. Z Aristotelovej argumentácie nevyplýva, že ide o osobu. Aristotelova teleológia skôr chápala v prírode prítomný zámer bez akejkoľvek vedomej osoby, ktorej by ten zámer patril. Súhlasím, že to nie je koherentný názor.

"ak prvy hybatel vsetko "rozhybal", tak sa da tazko predstavit, ze by nemohol spravit aj nieco ine"
Podľa mňa sa to dá predstaviť ľahšie než to, že všetko rozhýbal.
Navyše, z toho, že rozhýbal skutočný vesmír, nevyplýva, že môže rozhýbať každý mysliteľný.
Okrem toho, z Aristotelovho/Akvinského argumentu nevyplýva, že prvý hýbateľ všetko priamo rozhýbal. Skôr tu máme do činenia s prvým článkom - iniciátorom v dlhej následnej sérii sekundárnych hýbateľov.

"Priebezne zasahovanie do chodu prirody - to nie je zrovna nutne."
Potom všetky údajné zázraky spôsobené kresťanským Bohom (vrátane jeho osoby Ježiša) nie sú zázrakmi, ale súčasťou prirodzených pochodov prírody.
Podľa mňa je koncept zázraku ako nadprirodzeného zásahu do chodu prírody pre kresťanstvo životná nevyhnutnosť.

"Priebezne zasahovanie podla mna nie je odlisitelne od dost dobreho prveho rozhybania s moznostou vidiet buducnost."
Lenže tá druhá možnosť predstavuje deizmus nezlučiteľný s kresťanským teizmom.

"Moralne pravidla - to sa da tiez lahko vztiahnut k prvemu hybatelovi."
Podľa mňa ťažko.

"Boh je láska" je prázdna fráza, ktorá - braná doslova - je vysloveným nezmyslom, ale ako metafora je bezcenná. Predovšetkým to určite nie je definícia (teda "ponímanie").
Platonizmus je s kresťanstvom nezlučiteľný preto, lebo pre kresťana Boh v žiadnom prípade nie je len nejaká "absolútna" abstrakcia v podobe platónskej immutabilnej Idey.

"Nieco moze byt vidiet a zaroven to nemusi byt vedecky neskumatelne. Napriklad logika alebo matematika. Alebo krasa a umenie."
Asi si chcel povedať, že niečo môže byť "skúmateľné" inak ako empiricky, teda iným spôsobom, než ako to robí fyzika a iné empirické vedy. S tým by som súhlasil.

"Prejavuje sa krasa cierneho bodu v strede bieleho platna? Podla mna skor nie"
Ak sa predmet neprejavuje ako krásny, tak nie je krásny. Výroky "krása bodu sa neprejavuje" a "krása bodu neexistuje" sú ekvivalentné.

"Ja ako matfyzak ju ale proste vidim."
To znamená, že existuje - ako abstrakcia.
 

 

Pisem len sporne body, ostatne nespominam:
1)
"ako kresťan musel najprv postaviť argument, z ktorého vyplýva, že prvý hýbateľ existuje, a až následne vysloviť, že tento prapôvodný hýbateľ je totožný s Bohom podľa kresťanského konceptu."

To podla mna nemusel - staci sa pozriet na ostatne state Summy a tam je vidiet, ze sa snazi k veciam pristupovat z pohladu nekrestana (hoci mu to nie vzdy vyjde).
On sa vyslovil doslova tak, ze pod tym prvym hybatelom kazdy rozumie Boha - takze to ani tak nespajal s Bohom podla krestanskeho konceptu (ostatne, ked sa odvolaval na Aristotela, tak tam povodne krestansky koncept byt nemohol).

2)
"Navyše, z toho, že rozhýbal skutočný vesmír, nevyplýva, že môže rozhýbať každý mysliteľný."

Tu je takmer filozoficka otazka - co je vesmir? Ak je to vsetko, v com zijeme, tak naco by nam boli ine myslitelne vesmire? Nedali by sa zahrnut pod "ten nas"?

3)
> "Priebezne zasahovanie podla mna nie je odlisitelne od dost dobreho prveho rozhybania s moznostou vidiet buducnost."
> Lenže tá druhá možnosť predstavuje deizmus nezlučiteľný s kresťanským teizmom.

Dokazeme ich odlisit? A ked ano, tak ako? Ked nedokazeme odlisit moznosti A a B, tak podla mna nedava zmysel diskutovat, ktora z nich to je.

4)
> "Boh je láska" je prázdna fráza, ktorá - braná doslova - je vysloveným nezmyslom, ale ako metafora je bezcenná.

IMHO je to definicia, na ktorej stavia dost velka cast viery, z nej vyplyvajucej moralky atd. Hriech sa niekedy spomina ako skutok odporujuci laske (Bohu).
Sme stvoreni laskou (Bohom) pre lasku (pre Boha). Keby si mal zaujem o viac podobnych argumentov, tak to pisal s kopou dalsich reci predchadzajuci papez v encyklike "Deus caritas est".

5)
> Predovšetkým to určite nie je definícia (teda "ponímanie").

Neviem, co presne tym myslis, ale snad som odpisal vyssie v 4).

6)
> Platonizmus je s kresťanstvom nezlučiteľný preto, lebo pre kresťana Boh v žiadnom prípade nie je len nejaká "absolútna" abstrakcia v podobe platónskej immutabilnej Idey.

Ze je tam podla mna vela pravdy, to neznamena, ze dotiahol vsetko k dokonalosti. Neprotestujem proti tomu, ze sa to mnohym lisi; akurat sa tymto priblizil "krestanskej moralke" (postavenej na laske, mozno menej abstraktnej).

9)
"Asi si chcel povedať, že niečo môže byť "skúmateľné" inak ako empiricky"

To som povedat nechcel, ale zaujima ma - ako teda?

10)
"Ak sa predmet neprejavuje ako krásny, tak nie je krásny."

Tam bolo dolezite to "podla mna". Svet sa netoci okolo mna a ja nie som arbitrom krasy. Ci ja poviem, ze je nieco krasne alebo nie, to nic nehovori o tom predmete - nieco to hovori mozno o mne. Aj keby sa vsetci ludia na Zemi zhodli, ze je nieco krasne, tak sa mozu rodit dalsi, co nebudu suhlasit. Takze sa to tazko testuje a tazko sa na niecom hlada zhoda.

11)
> "Ja ako matfyzak ju ale proste vidim."
> To znamená, že existuje - ako abstrakcia.

O tomto som diskutoval s viacerymi filozofmi a ti, ktori si mysleli, ze vedia, prechadzali rozne medzi nazormi, takze si tak isty nie som. Mnozina (existujucich) jablk existuje; ale co prazdna mnozina? Co mnozina obsahujuca prazdnu mnozinu?
Pripadne niektori filozofi pouzivaju naivnu teoriu mnozin - tak co mnozina obsahujuca neexistujuce objekty?
 

 

1. To sa nevylučuje s tým, čo som povedal. Akvinský najprv argumentuje v prospech existencie prvého hýbateľa, následne si prehlási, že to je to, čo sa bežne chápe pod termínom "boh". Ak to chápeme ako definíciu, teda že boh := prvý hýbateľ, tak to má pramálo spoločné s kresťanským pojmom Boha.
Kresťanská (alebo všeobecne teistická) definícia Boha je značne odlišná. Všeobecne, ide o vedomú, inteligentnú, všemocnú, vševedúcu, morálne dokonalú, benevolentnú a spravodlivú bytosť, ktorá zámerne (a zvyčajne sa predpokladá aj slobodne) stvorila vesmír (vlastne stvorila všetko existujúce okrem seba a možno okrem toho, čo stvorili iné vedomé bytosti, ktoré on stvoril).
Akvinský ako kresťan musí zastávať práve túto definíciu Boha, ostať pri bohu ako hýbateľovi je alibizmus. Jednoducho nemal pravdu, ak vyslovil, že "to je to, čo každý označuje ako boha". Toto rozhodne nie je to, čo kresťania označujú termínom "Boh". Medzi tými dvoma koncepciami boha je monumentálna štrbina, ktorú Akvinský neplauzibilne preskočil.

2. Otázky, ktoré tu kladieš (čo je vesmír), nesúvisia s problémom, ktorý riešime. Podstatné je, že z toho, že nejaká osoba stvorila všetko existujúce (okrem seba), nevyplýva, že má schopnosť stvoriť akýkoľvek možný (logicky koherentný) stav sveta, resp. ľubovoľný alternatívny možný svet. A práve toto je definícia všemocnosti. Všemocný hýbateľ disponuje potencialitou (mocou, schopnosťou) uskutočniť ľubovoľný iný svet.

3. "Dokazeme ich odlisit?"
Jednoznačne. Deistický boh je niečo, čo jednorazovo stvorilo vesmír ako homeostatický systém s prírodnými zákonmi, ktorý je svojbytný a "samoregulačný"; tá bytosť doňho ďalej nezasahuje a možno už ani neexistuje. Naproti tomu teistický Boh (napr. kresťanský) je osoba, ktorá interaguje so svojím stvorenstvom, udržiava ho, počúva modlitby a komunikuje, zakazuje masturbovať, oživuje mŕtvoly, príležitostne robí okázalé frajeriny. Intervenuje do sveta. Čas od času podporí syna (teda seba) v samovražde bez akejkoľvek logickej súvislosti so spásou svojich ovečiek, aby sa mŕtvy mohol rozhodnúť s gráciou ožiť, ale to už zapáram:)

4., 5.
Boh je Boh a láska je láska. Výrok "Boh je láska" je nonsens, ktorý porušuje logický zákon identity. Je rovnako "zmysluplný" a je rovnako „definíciou“ ako napr. výrok "Šťastie je pomaranč". Čiže neveľmi:)

6. Platonické chápanie boha je nezlučiteľné s kresťanským, lebo by sme boha degradovali na abstraktný objekt. Boh v kresťanskom pojatí nie je žiadna matematická entita ani univerzália, ale konajúca vedomá bytosť.

9. "To som povedat nechcel, ale zaujima ma - ako teda?"
Použitie termínu "skúmať" je v prípade matematiky, logiky, filozofie a pod. možno nejapné, ale tieto disciplíny tiež budujú niečo, čo by sa dalo nazvať poznaním, takže hoci neempiricky, ale skúmajú (študujú).

10. Tu máme kontrast medzi objektívnou existenciou a jej subjektívnym vnímaním. Možno (k tomu sa prikláňam) estetické vlastnosti neexistujú objektívne, ale sú len subjektívnym hodnotením istého aspektu vecí.
To nemení nič na mojom tvrdení, že všetko, čo jestvuje, sa nejako prejavuje.

11. Jedna otázka je, či môžeme povedať, že množina existuje v objektívnej realite, druhá vec je, keď hovoríme o množine ako o matematickej abstrakcii v mysliach ľudí. Bez ohľadu na ontologický status množín (a všeobecne matematických a logických entít) je asi ťažko spochybniteľné, že existujú v podobe konceptu v mysli matematika - vo forme abstrakcie, myšlienky. A tá prázdna množina alebo množina neexistujúcich objektov je zrejme práve len ten mentálny koncept, ktorý nemá v objektívnej realite exemplifikáciu.
 

 

1. Neviem, ci mohol pouzivat krestansku definiciu Boha - on sa vyjadril tak, ze ten prvy hybatel je to, co *kazdy* rozumie Bohom. Je otazka, ci to zahrna to kompletne vsetky ponatia vratane prirodnych bohov niektorych kmenov. Spolocnym prvkom roznych ponati bohov je, ze sa vo vierach nachadza vzdy aj nejaky "stvoritel". A to je to, co Tomas Akvinsky vystihoval.
On neukazoval na krestanskeho Boha, ale na takeho vseobecneho. Ci je dokonaly atd, to on rozobera v inych castiach svojich knih.

2. "Stvorila, teda ma schopnost stvorit lubovolny iny."
To nevyplyva, ale myslim, ze to prakticky neotestujeme a ani inak sa o tom asi spolahlivo nevyjadrime. Problem je pohlad do minulosti v spojeni s niecim, co sa (mozno hypoteticky) dalo. Mohol si hypoteticky nenapisat prispevok, na ktory reagujem? Urcite nie, lebo si to nespravil. Alebo urcite ano, vsak si nad tym rozmyslal.

3. Otazka je - mohol ten teisticky Boh stvorit ten system s prir. zakonami, do ktoreho nepotrebuje zasahovat?

A zase, mohol ten deisticky Boh vidiaci do buducnosti postavit svet tak, ze prisposobil prirodne zakony a dalsie "zakladne nastavenie sveta" svojmu stvorenstvu, aby sa niektorym splnilo to, co si ziadali?

Podla mna su obidve odpovede ano, takze ich realne neodlisime. Filozofi sa samozrejme mozu hadat, kolko anjelov sa zmesti na spicku ihly, ale pri tychto hadkach nevidim rozdiel medzi odpovedou napriklad "jeden" a "tisic".

4., 5.
Skoro ako "Kiska je Kiska a prezident je prezident". Vyrok "Kiska je prezident" nie je tiez nonsenz a neporusuje zakon identity? (Aky je ten zakon identity?)

6. Degradovali - ale nemozeme sa pozerat len tak abstraktne? Napisane prirovnanim vyssie, nemozeme sa na Kisku pozerat ako na abstrahovaneho vseobecneho cloveka, ktory tiez nieco chce, ma nejaku minulost, je unikatny ako kazdy iny atd?

9. "tiež budujú niečo, čo by sa dalo nazvať poznaním, takže hoci neempiricky, ale skúmajú (študujú)."

Ale co s tym? Tomas Akvinsky este pomerne intenzivne argumentoval, takze tam je to miestami az na urovni "intuitivne definovanej" logiky. Ale co protichodne nazory? Kazdy si vyberie nieco, ale vysledok k nicomu nesmeruje. Jedni hovoria, ze sa vyjadruju o objektivnej realite a dalsi objektivnu realitu uplne popieraju...

Problem je skoro opisany tym, ako sa u nas na skole hovorilo, ako sa rektor stazoval na financnu narocnost aparatur pre fyzikov a pytal sa, preco oni nemozu byt ako matematici, ktorym stacia ceruzky, papiere a gumy. Alebo ako filozofi, tym stacia len ceruzky a papiere.

10. Ak je nieco subjektivne, tak to sa z definicie neprejavuje vsetkym a to uz by bol problem. Existuje to? Prejavuje sa to?

11. Ci existuje v objektivnej realite, to je este otazka. Kazdopadne hlavne ten koniec je zaujimavy - co zmeni nieco, co existuje, ale nema to v realnom svete exemplifikaciu? Nepodoba sa to nasmu bodu (2), kde taky Boh sice podla niekoho existuje, ale stvorenie lubovolneho sveta nema (a ani nemoze mat) v realnom svete exemplifikaciu?
 

 

1. Boh je osoba, ktorá vedome stvorila svet. To je minimálna požiadavka na každého "bežne" chápaného boha. Lenže Akvinského argument pre prvého hýbateľa je len to - argument pre prvého hýbateľa. Nie pre boha. Takže je to zo strany Akvinského trochu neférové tvrdenie, že to je niečo, čo každý chápe pod pojmom boh. Lebo prvého hýbateľa (ak nie je zaručené, že ten hýbateľ je zároveň osoba, čo vedome stvorila svet) nechápe nikto pod pojmom boh.

2. Ja som pôvodne reagoval na nesprávne tvrdenie, že "ak prvy hybatel vsetko "rozhybal", tak sa da tazko predstavit, ze by nemohol spravit aj nieco ine".
Z toho, že prvý hýbateľ "všetko" rozhýbal, nevyplýva, že je všemocný.

3. Teistický Boh (na rozdiel od deistického boha) je osoba, ktorá priebežne (ak nie neustále, tak aspoň sporadicky) zasahuje do vesmíru, do jeho chodu, počúva modlitby, robí zázraky, plní niektoré priania, určuje morálne príkazy a pod. Toto deistický boh nerobí, takže ten rozdiel je snáď jasný.
Tá otázka, či ich dokážeme odlíšiť na základe pozorovania vesmíru, je dvojsečná. V skutočnosti nedokážeme ani odlíšiť tebou predpokladaného boha od neexistencie boha.
Mimochodom, nezdá sa mi, že by bolo logicky možné, aby boh stvoril vesmír tak, aby ho prispôsobil svojmu stvorenstvu tak, že sa niektorým plnia priania. Keď stvoril svet, tak totiž neexistovali stvorené osoby, takže neexistovali ani ich priania. Ako môžem splniť prianie niekomu v momente, keď tá osoba neexistuje a nemá prianie? Odpoveď "Boh poznal priania už vopred" tento logický problém nerieši.

4., 5. Výrok "Kiska je prezident" nefunguje ako definícia, ale ako definitná deskripcia. Niet tam logického problému.
Výrok "Boh je láska" myslený nie v zmysle, že Boh je o. i. láskavý, ale ako definícia - že doslova Boh = láska, že "láska" je pravý význam termínu "Boh", je nonsens.
Toto by Ti mohlo byť jasné, keďže sa zaoberáš logikou.
Alebo inak: Naozaj nevidíš žiadny problém s tvrdením, že "šťastie je pomaranč"? Naozaj je to ako povedať, že Kiska je prezident?
Mne teda výrok "Boh je láska" braný doslova a ako definícia nedáva ani za mak zmyslu a pochybujem, že je to nedostatočným osvietením mojej mysle Duchom. Samozrejme, že Kiska je prezident, ale samozrejme, že šťastie nie je pomaranč a Boh nie je láska. Logicky nemožné.

6. "nemozeme sa pozerat len tak abstraktne?"
Abstraktne sa môžeme pozerať na všetky jednotliviny, ale ony samotné nie sú abstrakcie. Platonické chápanie Boha popisuje Boha ako abstrakciu. A mať ideu o veci je niečo celkom iné ako to, že nejaká vec je ideou. Môžeš mať ideu Boha, ale chápať samotného Boha ako abstrakciu, ideu, je nezmyselné. Rovnako ako chápať Kisku ako abstrakciu. Len preto, že je prezident, neznamená, že to nie je normálny človek z mäsa a kostí, ale abstrakcia, platonická idea:)
Takže áno, môžeš popisovať veci abstraktne, ale nemôžeš ich správne popisovať ako abstrakcie, pokiaľ to nie sú abstrakcie.

9. Sú matematika, logika a možno filozofia viac-menej neempirické odbory? Asi sú. Skúmajú niečo? Skúmajú.

10. Pôvodne som vyslovil názor, že všetko, čo existuje, sa nejako prejavuje. Nepovažujem to za nejako dôležité, ale stojím si za tým.
Povedzme, že "subjektívne" je neexistujúce. Tak sa to jednoducho neprejavuje.
Povedzme naopak, že "subjektívne" existuje (a to tak, že sa prejavuje subjektívne). Znamená to, že sa to prejavuje. Hoci len subjektívne.

11. Ak množina existuje ako abstrakcia (inak asi nemôže existovať), tak sa prejavuje. Prejavuje sa ako abstrakcia.
 

 

Ale zase napríklad zakladateľ umelého oplodnenia v Československu, brnenský profesor MUDr.Ladislav Pilka, DrSc.mal na tieto etické problémy iný názor. U neho stála v popredí snaha vyriešiť jeden z emcioníálne najfrustrujúcejších pocitov človeka, totiž nemožnosť mať dieťa. (Pre mnohých ľudí adopcia nie je riešením). Profesor Pilka bol odchovancom jezuitského kláštora a bol hlboko veriaci katolík, ale nie natoľko zadubený, aby bojoval aj proti vzniku života za pomoci lekárskej vedy.
 

Aaaach oldy, oldy. :))

Nútiš ma vyčerpať posledný príspevok.
.
"Profesor Pilka bol odchovancom jezuitského kláštora a bol hlboko veriaci katolík, ale nie natoľko zadubený, aby bojoval aj proti vzniku života za pomoci lekárskej vedy??"
"vznik života za pomoci lekárskej vedy??" :))
.
Vytiahni si potichúčky vnukovu učebnicu biológie z gymnázia a študuj. No nikomu viac nehovor, že si niekedy chodila už aj na lekársku fakultu.
 

 

Odpoveď hodná kresťana.
 

Ja som

Na lekarsku fakultu nechodil, tak mi hadam bude odpustena moja nevedomost a mozno mi aj dokazes vysvetlit co ti pride divne na vyraze "vznik zivota za pomoci lekarskej vedy"
 

 

JohnYsss: Nemôžeš byť tak zadubený, aby si nevedel, čo som vznikom života myslela,takže to beriem ako neohrabané rýpanie.
 

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 

Pripájam sa

k diskutérovi "alfa" - prosím vysvetliť, čo je na smiech na "vznik života za pomoci lekárskej vedy". Tiež som medicínsky nevzdelaná, tak nech nezostanem sprostá.
 

 

No, jedno vysvetlenie je, že život vznikol pred miliardami rokov a od vtedy nezanikol, takže pri oplodnení žiaden život nevzniká, len sa transformuje. Ani v jednej fáze pri oplodnení nie je nie čo neživé, čo by ožilo. Spermie sú živé, vajíčko je živé... Ale silne pochybujem, že tým rýpnutím mal na mysli toto.
 

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 

 

Lenže toto je úplne nepodstatné ťahanie sa o slovíčka. Aj keď je to možno nepresné, bežne sa pri IVF hovorí o vzniku nového života, kde sa pod slovom život myslí zygota a to, čo po nej nasleduje.

case in point, stránka kliniky reprodukčnej medicíny s názvom "Jak vzniká nový život?". Možno by si im mal povedať, nech oprášia učebnicu biológie pre gymnáziá.

http://www.gest.cz/cz/crm.php?...
 

 

Eh, toto mazanie prispevkov je fakt otravne. Get your shit together, diskusie sme.
 
Hodnoť

Etiku a morálku nepotrebujeme?

Začnem takto. Ani kvalitné maliarske plátno a drahé olejové farby uložené na polici sami o sebe ešte nemusia mať nejakú veľkú hodnotu.Tie isté farby nanesené na maliarske plátno, napríklad geniálnym maliarom Sandrom Botticellim, môžu však zrazu nadobudnúť nesmiernu hodnotu v podobe nádherného umeleckého diela.
.
Vajíčko a spermia nemajú tú istú hodnotu ako vajíčko oplodnené spermiou, zygota. Oplodnené vajíčko spermiou sa stáva celkom novou kategóriou života, ktorá má v sebe zakódovanú, vo Vesmíre neopakovateľnú, kombináciu genetickej informácie. Zygota sa môže v prirodzenom prostredí vyvinúť na dospelého jedinca a v dospelosti vytvoriť opäť pohlavné bunky, opäť zygotu a opäť sa vyvinúť na dospelého jedinca...
.
Jednotná organizácia všetkých pozemských organizmov (hlavná trojica molekúl života, DNA,RNA,proteín) svedčí v prospech jediného!! spoločného predka. Doklady o existencii života na Zemi siahajú približne do obdobia jednej miliardy rokov po vzniku Zeme ako kozmického telesa. Seriózna veda hovorí, že život vznikol pravdepodobne iba raz a to na jednom mieste. Veriaci veria, že bol vtedy stvorený Stvoriteľom. Nič na tom však nemení, že všetok život, ktorý okolo seba vidíme, tu do tejto chvíle, putoval miliardy rokov. Teda kvietok, baktéria, žabka, človek, alebo napríklad aj spermia a vajíčko majú v podstate za sebou, až do tejto chvíle, miliardy rokov putovania. Ak však raz niečo zabijeme, tak sme zabili život, ktorý bol niekoľko miliardy rokov starý. A hoci by sme mali k dispozícii trebárs aj všetky laboratória sveta, to čo sme raz zabili, už viac neoživíme. Nie som vegetarián, :)) no som za to, aby sa s akýmkoľvek životom narábalo zodpovedne.
.
Je však podstatný rozdiel, či niekto zabije spermiu, vajíčko, alebo oplodnené vajíčko, zygotu. Hoci spermia aj vajíčko sú rovnako staré (miliardy rokov) ako zygota, je tu podstatný rozdiel. Ani vajíčko (s výnimkou, u človeka sa nevyskytujúcej,patenogenézy) ani spermia sami o sebe, ale ani ktorákoľvek somatická bunka nemajú prirodzený potenciál v pokračovaní odovzdávania života. Zvyčajne zaniknú spolu so zánikom organizmu. Zygota však má v sebe potenciál pokračovať v odovzdávaní života teoreticky neobmedzene dlho.
.
A je obrovský rozdiel aj v tom, či niekto zabije napr. zvieraciu zygotu, alebo ľudskú zygotu. Tá ľudská zygota má v sebe totižto potenciál, vo svojom prirodzenom prostredí, vytvoriť aj tú najúžasnejšiu entitu v súčastnosnom známom Vesmire. Ľudský mozog, ktorý ako jediný je schopný uvedomovať si sám seba. Človek má Vedomie, veriaci hovoria o Duši človeka.
.
V ontogenéze (vývoji jedinca) každého človeka, za normálnych okolností, v prirodzenom prostredí, existujú iba dve zásadné udalosti. Vznik zygoty oplodnením vajíčka a smrť jedinca. Žiadna iná dôležitejšia udalosť vo vývine konkrétneho jedinca,z biologického hľadiska, neexistuje!
----
Na mnoho morálnych a etických problémov spojených s umelým oplodnením upozorňujú viacerí významní embryológovia. Napr. špičkový embryológ,docent Petr Hach, bývalý dekan 1.LF Univerzity Karlovej a dlhoročný prednosta Ústavu histológie a embryológie 1.LF UK. http://ona.idnes.cz/embryolog-...
---
Z technického hľadiska je dnes možné s genetickým a biologickým materiálom manipulovať na všetky možné spôsoby... Nie každá takáto manipulácia musí nutne znamenať zlo. No viac ako kedykoľvek predtým v dejinách,je dnes dôležité stanoviť jasné pravidlá. Ale aj to, aby mal každý vedec, okrem odbornej výbavy, aj MORÁLNU VÝBAVU.
 

 

Prepokladám, že ako veriaci si presvedčený, že každá zygota má dušu (hneď od spojenia gamét). Mňa by veľmi zaujímalo, čo sa s touto dušou stane, ak sa zygota po čase rozdelí a vzniknú jednovaječné dvojčatá. Majú jednu spoločnú dušu? A čo sa stane v prípade, keď sa spoja dve rôzne zygoty a vznikne chiméra. Má chiméra dve duše?
 

Každá zdravá ľudská zygota má

vo svojich prirodzených podmienkach, za normálnych okolností, potenciál vytvoriť ľudský mozog s ľudským vedomím, ľudskou dušou. Akýkoľvek zásah do jej vývoja môže mať pre človeka rôzne, až fatálne následky.
.
Ani dve jednovaječné dvojčatá, ba ani rovnaké ľudské klony (ani teoreticky) nebudú mať nikdy absolútne totožnú kombináciu genetickej informácie. Skús sa trocha potrápiť a vyhľadaj si prečo. Vytvoria teda dva rozličné mozgy. Dva rozličné mozgy (aj keď veľmi podobné), dve rozličné vedomia, dve rozličné duše.
.
V tom druhom prípade si mal zrejme na mysli Tetragametický chimérizmus. Jeden mozog, jedno vedomie, jedná duša.
.
V tom prečo si ľudský mozog, o ktorom veda už tak veľa vie, uvedomuje sám seba a čo to vôbec vlastne to ľudské vedomie je, si veda zatiaľ ešte ani len nepípla.
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Jozef Kmeto: Kotleba : Kto vlastne je jeho volič ? 1 239
  2. Miroslav Beblavý: Správa týždňa: Putin mal najhorší týždeň tohto roka 1 206
  3. Vladimír Randa: Dohoda: Mesto Žilina - Trabelssie (kompletný prehľad + mapy) 815
  4. Miroslav Pollák: Kto je nebezpečnejší, SMER alebo ĽSNS? 605
  5. Lórant Kulík: Foto-video: Burza starých gramoplatní v Univerzitnej knižnici TU Košice 220
  6. Elena Antalová: 30% netuší, koho bude voliť? 209
  7. Mišo Šesták: Prečo nenaštvať ruskú armádu 205
  8. Transparency International Slovensko: Vláda pred voľbami točí v štátnych reklamách rekordné peniaze 188
  9. Jana Venhartová: Od januára sa rozširuje okruh potravín so zníženou DPH 143
  10. Filip Pastorek: Sociálna poisťovňa pripúšťa existenciu zakázanej detskej práce 133

Rebríčky článkov


  1. daniel moško: Návštevnosť na novom Tehelnom poli
  2. Daniela Fuchsová: Ako súvisí pocit šťastia, histamínová intolerancia s črevami
  3. Vladimír Hatara: Príbeh, ako chybu človeka napravila sama príroda
  4. Ján Buocik: Čo SMERáci Bratislave zobrali, to jej musíme vrátiť, obyvateľov to však musí stáť menej.
  5. Janka Nalevankova: Keď sa vyberiem na cestu kráčať
  6. Štefan Vidlár: Moji milí vánočňí
  7. František Cudziš: Vede do vienka. IV.
  8. Ľubica Dandášová: Vianoce bez teba
  9. Robert Štepaník: diel 33 - rubrika: 7_up
  10. Štefan Vidlár: Ebonitová tyč

  1. NAKA zadržala youtuberov Daňa a Vaského
  2. Česká firma zbúra špeciálnym strojom bytovku v Prešove zdarma
  3. Demolačný stroj dorazil na hranicu skôr. Smeruje do Prešova
  4. Expert na panelové konštrukcie: Výbuch plynu by v súčasných bytovkách vyzeral inak
  5. Košickému primátorovi dali policajti fúkať počas zastupiteľstva
  6. Jan Kraus: Nie je chybou slovenčiny, ak jej Čech nerozumie
  7. V Nízkych Tatrách strhla lavína dvoch lyžiarov, jeden zomrel
  8. Na bavoráku jazdil s letnými pneumatikami, poškodil 32 metrov zvodidiel
  9. Pozrite si demolačný špeciál, ktorý bude búrať prešovský panelák
  10. Cyklista zomrel po náraze do pootvorených dverí auta, ktoré cúvalo

  1. Havran: Blaha, ty zástupca potkanieho kráľovstva, viem, čo by si robil v 50-ych rokoch
  2. Frustrovaní demokrati si urobili z procesu impeachmentu voči Trumpovi volebnú kampaň
  3. Marian Kotleba klamal v priamom prenose
  4. Bývalý policajt: Snažia sa všetko hodiť na Kočnera. Ak sa nezmení vláda, celé sa to zameti
  5. Roman Joch: Translidé? Pohlaví jsou jen dvě
  6. Exprokurátorka Mišíková: Fico vie zariadiť stíhanie Kisku. Stále má vplyv na polícii
  7. Homo sovieticus stále žije
  8. Fico podal sťažnosť voči obvineniu, prokurátora spája so Sorosom
  9. Kalavská si so Smerom nemala začínať - Komentáre SME
  10. Zjednotí Vladimír Palko kresťanskú demokraciu?

Už ste čítali?