Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako je to s dohodou o zbúraní PKO (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Alternatíva

Dobrý deň,

Pravidelne sledujem vaše príspevky a viacmenej vždy sa stotožňujem, veľmi sa mi páči návrh obnovenia sukromnoprávnej trestnej obžaloby z programu sas ako aj ďalšie riešenia a etc. Taktiež som iba študent Právnickej fakulty a teda bezpochyb ani zďaleka nemám také skúsenosti a vedomosti v obore ako vy. Argumenty o nevyvazenosti práv a povinností v dohode chápem a považujem za rozumné. S čím vsak nesúhlasím, respektíve čomu nerozumiem je ze aká je alternatíva. Vzhľadom na zadlženosť mesta, by prípadna prehra predmetného súdneho sporu znamenala nútenu správa, taktiež US pravidelne zverejňuje dokument o neprimeranej dĺžke súdnych sporov (napr. http://spravy.pravda.sk/domace... ). Podľa môjho chápania by teda predmetný spor mohol trvať ešte teda fakt dlho, takže argumenty niektorých poslancov otom ze treba počkať kým súd "definitívne" rozhodne podlmna nie je správny lebo by to fakticky znamenalo čakať kým ta budova spadne - keďže to "definitivne" rozhodnutie môže byť o 10rokov. Tiež si myslím že dohoda s investorom mohla a mala byť oveľa priaznivejšia voči mestu najmä z pohľadu toho malého množstva verejného priestoru v kontraste s nízkou kúpnou cenou pozemku, ale zas na druhej strane vzhľadom na právnu realitu problém som toho názoru ze mesto bohužiaľ nebolo v pozici diktovať si podmienky a ak by túto dohodnú neuzavrel aktuálny primátor tak by ktomu bol donútený jeho nástupca.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem za skvelý príspevok

aj kompliment za program SaS, ktorého som z veľkej časti autorom.
Skúsenosť diktuje, že alternatíva je vždy. Ako som písal, práve skutočnosť, že sa všetci zainteresovaní úporne snažia presvedčiť nás, že nie je, je toho potvrdením.
Riešením je právny aj faktický nátlak, ktorý mesto má (malo by mať, ak by fungovalo normálne) k dispozícii voči akémukoľvek developerovi, ak by činitelia mesta nie sú skorumpovaní. Aj v danom prípade, v rozpore s tým, čo mesto deklaruje, existovali jasné alternatívne riešenia:
1. Prestať spievať pieseň JaT a ujať sa stavieb PKO (bez ohľadu na skutočnosť, že vlastníctvo k pozemkom pod nimi je sporné), tieto renovovať a prevádzakovať. Pre istotu Vám, ako (budúcemu) právnikovi uvádzam, že JaT nemá právo zasahovať do pokojného stavu, a teda by takej renovácii ani používaniu budov nemohlo brániť a ak, tak len súdnou cestou. Práve akceptovaním názoru, že budovy sú stratené a nepoužiteľné, mesto sa v podstate vzdalo tejto možnosti. Ale až do uzavretia tejto dohody sa to dalo zvrátiť.
2. Spochybniť predaj pozemkov na základe poukazu na absenciu oprávnenia na jeho predaj. Zatlačiť. Toto sa z pohľadu politických hráčov ale nedá, pretože Ďurkovský má faktickú imunitu.
3. Ak by Bratislave hrozila nútená správa, čo je nonsense, ale povedzme, som presvedčený, že by Fico zdvihol telefón a vec by sa tým vyriešila, tiež kvôli predsedníctvu EÚ.
4. Neverím, že by sa spory s J&T nakoniec prehrali, ak by existovala jednoznačná vôľa ich vyhrať. To by si rozmyslel každý, kto je v tom zainteresovaný. Navyše by sa spory mohli ťahať dlho, to máte pravdu, ale aký je v tom problém? Bratislava by užívala budovy, JaT by žalovalo, aj na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z užívania pozemkov bez právneho titulu, a mesto by zatiaľ dalo jasne JaT najavo, tak, ako by to fungovalo v normálnom svete, že si v Bratislave ani neškrtnú, nech zabudnú na všetky svoje projekty, nič by sa im nepodarilo, všade by mali problémy. To by som chcel vidieť, čo by robili! Ak by mesto chcelo, vždy by mohlo diktovať podmienky. Lenže realita je taká, že títo hráči si vždy kúpia niekoho (alebo všetkých rozhodujúcich) na druhej strane, a tí potom prezentujú oslabené pozície ako jediné možné.
Na akej škole študujete?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem za reakciu

Študujem na UK v Prahe.
1) Súhlasím stým že do momentu uzavretia dohody JaT nemalo pravo zasahovať do pokojného stavu, ale ja som nemyslel právny ale technicky stav budovy. Neviem ako dlho je PKO nevyužívané (Nenašiel som žiadnu nedávnu akciu v ňom) ale v prípade ak tam niekoľko rokov neprebieha vykurovanie tak stav tej budovy môže byt havarijný a teda neumožňujúci jej využívanie. A mesto ako vlastník je zodpovedne za stav svojho majetku- čo by boli ďalšie pripadne náklady na obnovu budovy a etc. Toto si mesto podľa mňa vzhľadom na stav rozpočtu jednoducho nemôže dovoliť.
2) Priznám sa že som zmluvu o predaji predmetného pozemku nečítal (neviem ju nájsť), takže moje posúdenie predaja pozemku nie je úplne relevantné, lebo vychádzam iba z verejne dostupných tvrdení proti- strán. Mesto v roku 2005 previedlo pozemok na investora za platbu 150mil, následne malo vydať povolenie na zbúranie budovy PKO - (toto sa nestalo a preto ten súdny spor). Po vydaní povolenia mal investor mestu zaplatiť ešte raz 150mil a na svoje náklady opraviť nábrežie. (Toto sa nestalo lebo nebolo vydane povolenie). Takže mate pravdu v tom že je vlastníctvo sporné ale podľa mňa svoje povinnosti nedodržalo mesto (čo určite nezvyšuje šance úspechu). Ohľadom legality samotnej zmluvy, bolo to bez verejnej súťaže ale na druhu stranu vtedy nebol účinný zákon o VO (resp. Som na mobile a neviem to nájsť, ale bol v tom čase účinný zákon na základe ktorého mesto muselo uskutočniť verejnú súťaž na predaj pozemku? - lebo v prípade ak nie tak predpokladám že existuje znalecký posudok z toho obdobia na základe ktorého vyplýva že cena bola primeraná a Durkovskemu nebude možné dokázať ani len Porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku (našiel som že už 5 rokov prebieha vyšetrovanie a doteraz nebolo žiadne obvinenie)).
3) Ohľadom nútenej správy, nevyznám sa presne v SK legislatíve v tejto oblasti ale čo som našiel tak Mesto malo v tomto roku dlh vo výške 212(202)mil E. Rozpočet na rok 2016 246mil E. Nechcel by som byť zodpovedný za rozhodnutie ktorého dôsledkom by mohlo byť navýšenie dlho o viac ako 40mil Eur. Ohľadom „Fico zdvihol telefón“, tak to je bohužiaľ len špekulácia.
4) Problém v tom že by sa spor ťahal dlho je viacero. Za prvé zachovanie dezolátneho stavu nábrežia, ktoré ma potenciál byť veľká turistická atrakcia. Za druhé mesto by viac-menej nemohlo robiť žiadne dlhodobé strategické rozhodnutia keďže by neustále muselo počítať s možnou prehrou v tomto spore. Samozrejme súhlasím že to planetárium nie je rozmerovo adekvátna náhrada za množstvo verejného priestoru o ktoré mesto prišlo. (Ja by som navrhoval výmenu Skladu č. 7 v prospech mesta namiesto planetária. Ale v prípade vášho riešenia by mesto nemalo nič, lebo prostriedky na využívanie tej budovy nemá a vzhľadom na doterajší vývoj predmetného súdneho sporu by ich nemalo zmysel investovať.
Ohľadom toho že si „ani neškrtnú + všade majú problém“ tak si myslím že treba rozlišovať mesto z pohľadu súkromného a verejného práva. Ono ak by mesto zneužilo svoje kompetencie v nejakom inom projekte kde je JaT len preto aby ho donútilo postupovať inač v tomto prípade tak si nemyslím že by to bolo v súlade s právom. Ohľadom toho že si „niekoho kúpia“, tak súhlasím stým že niektoré rozhodnutia bývalého vedenia mesta, nie je logický možné vysvetliť inač ako tým. Ale vzhľadom nato že ako prokuratúra „funguje“ tak nemám vedomosť o tom že by bola dakto čo i len obvinená v tejto veci. Takže toto nemožno využiť ako právny argument. Ospravedlňujem sa za prípadne faktické nepresnosti ale predsa len som ešte iba študent.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. V časoch keď PKO fungovalo, bolo ziskové a tento zisk by vedel pokryť bežnú údržbu.

2. Nejde o to, že nebola súťaž a cena bola príliš nízka. Podľa zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sú najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Starosta nemôže svojvoľne predať alebo darovať mestký majetok v rozpore s vôľou mestkého zastupiteľstva, v tomto prípade v rozpore s uznesením mestkého zastupiteľstva 719/2005, najmä článkami A 1.3 a C 2 . Starosta konal v rozpore s uznesením a na búranie budovy v majetku mesta nemal povolenie mestkého zastupiteľstva. Otázka je, či mesto musí znášať povinnosti zo zmluvy, pokiaľ táto zmluva bola uzavretá v rozpore s platným uznesením a teda proti duchu zákona 369/1990 par 11. ods. 4. . Druhá otázka je, či mal starosta právo vydať búracie povolenie (opäť otázka výkladu 369/1990 par 11. ods. 4.) a či zrušením tohoto povolenia vznikla developerovi škoda.

3.a
Kedže podľa uznesenia 719/2005 súčasťou kúpnej zmluvy mal byť záväzok kupujúceho, že bude mestu pozemky prenajímať za 1 korunu na za rok, tak mohla vzniknúť škoda najviac niekoľko korún - pokiaľ by mesto neplatilo nájomné. Bohužiaľ na internete nieje kúpna resp. nájomná zmluva.
3.b
40 miliónov je na zastrašenie ľudí ktorí nevedia počítať. Pokúsim sa vyčísliť približnú sumu nároku v prípade, že by sme uznali právnu konštrukciu developera. Domnelá škoda sa skladá z:
s1.) utopených nákladov ktoré boli vložené do projektu
s2.) škoda z nemožnosti užívať pozemok

s1.) Investor v domnení, že bude môcť stavať vložil do projektu určité náklady, konkrétne na štúdie a na ohradenie pozemku. Keďže nezačal stavať, ani nemá hotový projekt, tieto náklady sú malé, dajme tomu 100 000 euro
s2.) Škoda z nemožnosti užívať pozemok je najmä škoda z nevyužitého kapitálu, ktorý je v ňom držaný. Túto škodu za rok vyčíslime ako hodnotu pozemku * výnosová sadzba kapitálu. Hodnota pozemku je 9,3 milióna eur. Výnosová sadzba kapitálu sa zisťuje ťažko, tak veľkoryso poviem, že 8 percent. Ročná škoda by teda bola 740 000 euro * 7 rokov = 5,2 milióna eur (pri zanedbanej diskontácii).
Dokopy odhad potenciálnej náhrady je asi 5,3 milióna eur , samozrejme tento výpočet je veľmi, veľmi jednoduchý, ale pointa je jasná.

4. Nič nebránilo mestu PKO opraviť a používať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

poradte či potvrdte pls

p. Baránik vďaka za nahrávky, nepodporil som tento nevýhodný predaj ak sa dá o "predaji" hovoriť, aj preto, lebo o tak veľkej veci sa malo včas a z rozvahou rokovať na finančnej-majetkovej komisií mesta a na mest. rade. materiál nám predložili na stôl počas rokovania o rozpočte a mal 47strán. Možno ho tých 27-28poslancov ani nepotrebovalo. Ja stále nerozumiem prečo sa nepočkalo na dovolanie na najvyššom súde, čo malo byť na programe asi začiatkom roka. Podľa mňa sa z reálneho 4,5mil dlhu na nájomnom(tiež si myslím, žeby mal byť menší toto neni obvyklé a najvyšší súd by si myslím to uznal) sa urobilo fiktívnych 43mil eur. zahralo sa to ako úspech pred hroziacim krachom Ba. No k veci: skupina poslancov , kde budem aj ja to reálne podá na prokuratúru s argumentami aj k procesu aj zákonnosti a Váš názor nato ako budeme úspešný a ako by ste nám právne stým vedeli pomôcť? Viacerí právnici nato teraz pozerajú, ale viac hláv viac rozumu si myslím. Môžete mi napísať na mrva@vajnory.sk nech si Vaše odporúčania protistrana a teraz neviem kto ňou je či časť mesta či investor nečíta, kde pochybil?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Prosím, spojte sa a skúste v danej veci konať.
Nie je možné, aby jedna zderská, lúpežnícka skupina takto devastovala (aj moje) mesto. Veď nie je jeden projekt v Bratislave tohto develoepra, ktorý by pre mesto priniesol nejaký pozitívny úžitok a prospech.
Už len za ten Ripák I. by mal developer mať zákaz na území Bratislavy čokoľvek stavať aspoň na 100 rokov !

Okrem toho si myslím, že za tento čin schválenia takejto potupnej Dohody by mali byť volení zástupcovia mesta-poslanci odvolaní a braní na zodpovednosť (spolu aj s primátorom, ktorý hnusne oklamal všetkých občanov Bratislavy).
Ak takýto postup, čo tu predviedli (poslanci aj developer), nie je trestný, potom rozpustime tento štát, lebo je to len paródia ...

(NepiJano! 2/3)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Osobná zodpovednosť-padni, komu padni

Keď osobná zodpovednosť, tak osobná zodpovednosť.
Padni, komu padni.

Môže niekto uviesť, kto je tá tajomná skupina J&T?
Alebo tajomná skupina Penta?
Mená, kde bývajú, výsledky ich podnikania?
A uviesť ich rodinné zázemie i životnú cestu, po ktorej doteraz išli?
A ešte - kde je bydlisko pána primátora a viceprimátorov Bratislavy?

Môže niekto uviesť adresy poslancov, ktorí hlasovali za definitívnu likvidáciu PKO?

Môže niekto uviesť, mená a adresy tajomných developerov, ktorý devastujú Bratislavu na 100 rokov?
Mená, mená a mená.
Adresy, adresy a adresy.
Myslím, že sú v Obchodnom registri SR.

Adresy preto, aby sme na ich domy mohli dať s vďakou pamätné tabule za to, čo pre Bratislavu urobili.
Alebo aspoň nejaké nápisy: Tu býva ten, ktorý...
Keď osobná zodpovednosť, tak osobná zodpovednosť, aj verejná vďaka.

S pobavením nad niektorými reakciami nad mojími otázkami.
Ak vôbec budú.
Ivan Mačura *1939
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

...

p.Mačura a oni Vám teraz zo svojho portfólia vymenujú - zákon na ochranu os.údajov, právo na ochranu súkromia, nemožnosť použiť nahrávku v súdnom spore ak nebola vyhotovená za xyz podmienok + so súhlasom páchateľa plus doplňte
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

K zn. scott - s radosťou dopĺňam.
Samozrejme máte na 100% pravdu, ale...

V obchodnom registri SR sú mená a súkromné adresy všetkých fyzických osôb aj právnickych subjektov - s.r.o. - akciových spoločností a iných - samozrejme mimo schránkových firiem.
Okrem toho niekedy niektorí občania nájdu nejaké obálky na stole a potom ich obsah uverejnia, čo nepôovažujem za správne, ale niekedy sa to stane.

Osobné oslovenie je dôležité.
Preto pri niektorých problémoch píšem na tieto súkromné adresy - tam totiž nie je sekretárka, ktorá triedi došlú poštu. A niekdy obálku otvorí aj manželka.

Keby som bol poslancom na MZ v B-A, rozdal by som počas zasadnutia dotazníky všetkým zainteresovaným, kde by bola aj rubrika Bydlisko.
Viem, že niektorí by boli aj napriek svojmu veku veľmi vzrušení a začali by sa aj verejne vypytovať, načo to potrebujem. Niektorí by sa sťažovali aj novinárom. Niektorí by si niečo uvedomili.

V ČR napr. sa na súdnom pojednávaní občan môže pýtať, či sudca bol členom KSČ - taký nemôže rozhodovať napr. v sporoch o reštitúcie (viď činnosť - príslušné OZ a p. Pecina).
V ČR musia sudcovia všetkých súdov odovzdať predsedom súdov čestné vyhlásenie, či boli, alebo neboli členmi KSČ. Tieto zoznamy sú verejne publikované - trochu to pomáha demaskovať ľudí minulosti.

V Košiciach sa náhodou stretli nejakí občania v parku pred jedným domom a obyvateľa tohto domu sa to dosť dotklo a vzrušilo ho to - aj jeho manželku.
A malo to aj nejaké malé celospoločenské dôsledky.

Niektorí z účastníkov procesu okolo PKO majú aj dospelé deti - synov aj dcéry i zaťov.
Tých sa to dotýka tiež, pri rodinných stretnutiach majú niektorí aj iné postoje, ako ich rodičia, ktorí niečo nakradli, alebo sú napr. hrobármi PKO.
Aj keď peniaze sú peniaze, byť synom alebo dcérou zlodeja, eštebáka, mafiána atď. pre niektorých nie je príjemné, najmä ak tom vie verejnosť.

Jeden sudca najvyššieho súdu SR - JUDr. Juraj K. - sa vzrušil po premietaní filmu Róbera K. tak, že réžisérovi na ulici v Bratislave nadával. Potom aj kričal v televízii TA3.
Teda - nie - Krajský súd rozhodol, že... ale traja sudcovia Jano, Fero , Zuza rozhodli, že...
Nie prokuratúra, ale prokurátor Peter rozhodol, že...
Nie UK Bratislava, ale rektor UK rozhodol, že...
Atď., atď.

Nie je nad osobný kontakt, nad uverejnenie mien zodpovených a nad verejné pochvaly - človek pri nich všeličo zistí.
Osobné oslovenia sú preto dôležité.

Ivan Mačura
aj Vajnorská ulica
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja neviem ako vy, ale ja ako rodeny Bratislavcan som uz unaveny z kauzy PKO. Vela ludi tomto spore uz rezignovalo. Rad by som videl povodne PKO, ale kamen urazu je, ze sa to uz davno predalo. Aj keby ostala dana jedna budova, ako by to vypadalo v ramci celeho projektu. Je obrovska skoda, ze to nebude ciste nabrezie, zona ticha, ale problem PKO zacal uz za komunizmu a ti isti komunisti, co su teraz podnikatelia to dorazili.
Prehrali sme a to vdaka korupcii a ludom co si volime. Neobvinujem Nesrvonala, skor to vidim ako dedicstvo z cias Durkovskeho, ktoreho by som rad osobne videl aspon pred sudom. A to, ze tam nie je ma vytaca uplne najviac :(. Nech uz je tam prosim aspom nieco, lebo to co tam je dnes, je este horsie ako to co tam planuju :(.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME