Utorok, 17. október, 2017 | Meniny má Hedviga

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Mŕtvy koniec priehradovej hydroenergetiky (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

A riesenie ?

Vodne elektrarne nesluzia len na vyrobu elektriny.Pamatam na jarne zaplavy v povodi Vahu ked tam neboli vybudovane priehrady.Atomky su vykonne,davaju nam skoro 4/5 elektrickej energie ale platime za to dan v podobe poskodeneho zdravia.Nechcel by som byvat v ich blizkosti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Samozrejme, že jarné záplavy sa ľuďom nepáčia, ale boli tu po tisícročia. Práve tým, že regulujeme toky, jarná voda sa nevylieva na lúky a do polí, potom stačí v lete týždeň bez dažďa a už poľnohospodári kričia ako je sucho. Jarné záplavy mali v prírode našej zemepisnej šírky svoje opodstatnenie, aby mierne zemepisné pásmo bolo najúrodnejšie na celej zemeguli.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Návrh riešenia

dáva o. i. výzva vedcov (http://ziverieky.sk/vyzva-odbo...) a petícia (http://www.ekoforum.sk/peticia...), na ktoré odkazujem v poslednej vete blogu. Z Vážskej kakády tu, čo viem, plnia funkciu protipovodňovej ochrany len dva najväčšie kusy (Orava a Mara), nie Krpeľany a spol. - a ani omylom v tomto zaprasenom stave. V gramotnom svete sa spamätali už dávnejšie a riešia to typicky takto http://www.sciencemag.org/cont... http://phys.org/news/2015-04-r...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nesulad nadpisu a obsahu

Pan Topercer,
v roku 2015 sa podla spravy z minuleho tyzdna na Slovensku z celkoveho mnozstva elektrickej energie vyrobilo vo vodnych elektrarnach cca 12%.

Z nadpisu o "mrtvom konci hydroenergetiky" som si myslel, ze sa dozviem nieco presvedcive o tom, ze by to malo byt inak.

Namiesto toho je v clanku len kritika toho, ze spravcovia sa nestaraju o vodne nadrze, ktore vsak okrem energetiky sluzia aj na kadeco ine. Spinave su nie len Krpelany, Nolcovo, ..., ale kazdorocne na jar citame o problemoch Ruzina a prave dnes som na Sme cital clanok o katastrofalnej spine na Zemplinskej sirave.

Tento problem je nas narodny: jednoducho v nasej povahe nemame zakodovane, ze si mame upratat aspon po sebe, uz vobec nie to, co je "nase spolocne", mestske alebo dedinske. Zvlast viditelne to je, ked sa clovek vrati zo zahranicia - az vtedy mu do oci udru rozdiely v poriadku "tam" a bordeli "tu". Rovnako je to na uliciach miest, na spustnutych uzemiach mimo miest, mimo oplotenia zahradok, pri potokoch, okolo ciest, prakticky kdekolvek.

V clanku su veci pravdivo opisane, ale ten nadpis je v jeho kontexte znacne dogmaticky a zavadzajuci.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nesúlad?

Lankom, pokojne zopakujem a dám aj ďalšie dôkazy, že energia z vodných elektrární nie je 'ekologicky čistá' a dovádza nás do 'mŕtvych koncov' v krajine. A to z podstaty veci, nie iba vinou nášho bordelárstva (ktorého príspevok samozrejme nemôžem nevidieť). Okrem neho totiž máme na Slovensku napr. aj ten pech, že vodohospodári a im priľahlá verejnosť ešte stále - a často aj s navijakom - baštia danišovičovsko-binderovskú 'vodohospodársku' mytológiu z polovice 20. storočia. Pričom poznanie, prax a realita v +-normálnych krajinách je už dávno inde. Trebárs Európska komisia v Koncepcii na ochranu vodných zdrojov Európy
http://eur-lex.europa.eu/legal...
upozorňuje, že (citujem) "najrozšírenejší tlak na (dobrý) ekologický stav vôd v EÚ vyvolávajú zmeny vodných útvarov spôsobené napr. priehradami na výrobu vodnej energie a lodnú dopravu alebo odvodňovaním pôdy na poľnohospodárske účely či protipovodňovými hrádzami". Zároveň žiada brániť tomuto tlaku 'zelenými' udržateľnými opatreniami ako alternatívou k 'sivým' betónovým. Veľa vedeckých argumentov nájdete aj v klasickom diele E. Goldsmitha o sociálnych a environmentálnych dopadoch veľkých priehrad
http://www.edwardgoldsmith.org...
http://www.internationalrivers...
kde vyvracia o. i. u nás ešte stále uctievaný 'vodohospodársky' mýtus, že veľké priehrady sú nástroj protipovodňovej ochrany. O nej sa btw dá pekne počítať v zásadnom dokumente o najlepšej praxi v prevencii a ochrane pred povodňami
http://ec.europa.eu/environmen...
Náš danišovičovec-binderovec sa tu napr. dozvie, že zmierňujúce a 'neštrukturálne' opatrenia (=nie priehrady, hrádze a pod. hardvér) bývajú efektívnejšie a dlhodobo udržateľnejšie pri riešení problémov s vodou a že by mali byť posilňované. Že 'šťava' z vodných elektrární nie je 'ekologicky čistá' (lepšie: bezuhlíkatá), by mu zas už v prvej polovici 90-tych rokov povedali výskumníci ako Rudd a kol. (1993), Kelly a kol. (1994), Duchemin a kol. (1995) a iní (viac napr. http://bioscience.oxfordjourna...). A že čo s tým, ukazuje napr. štúdia z USA (http://www.sciencemag.org/cont...), kde od polovice 70-tych rokov dali dolu viac ako 1000 (!) priehrad z dôvodov (ne)bezpečnosti, (ne)efektívnosti, prekročenia doby životnosti - a často práve aj zanesenia sedimentami. Tuná nám ale okrem poriadkumilovnosti chýbajú aj také základy, ako úcta k faktom, učenie sa z chýb a informované rozhodovanie. T. j. založené na dôkazoch a najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, nie na ideológiach, spomienkových optimizmoch a politruckých lózungoch.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Jano,

akú budúcnosť má podľa teba taká L. Mara, al. Oravská priehrada? Hore si spomenul, že im snáď možno pripísať istú funkciu v rámci protipovodňových opatrení. Alebo perspektívne treba rátať s ich zbúraním a s rekultiváciou územia? Sú to (relatívne) veľké priehrady a keďže americkí soudruzi už píšu o ich sociálnych a environmentálnych dopadoch (asi negatívnych), zrejme ich žiadna svetlá budúcnosť nečaká. Dáme ich teda výhľadovo "dolu"?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja som len doludávač-teoretik :)

ale nič moc žiarivého tam nevidím. Zvlášť pri tom Plunderwalde, ktorý v papierových parkoch naokolo (NAPANT, TANAP,,,) pestuje hlavný prúd našich lesopestovateľov (ich "pestovanie" akoby malo koreň v anglickom "pest"). Akurát životný cyklus Mary alebo Oravy bude úmerne ich objemu a polohe dlhší ako trebárs pri krpelianskom pľuvadle. A oveľa dlhší ako pri tunajších "zodpovedných", ktorých to netankuje ani v najhlbších leveloch podvedomia, lebo však oni žijú v 3-4-ročných cykloch podobných tým hraboším.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

yes,

in the long run we are all dead, dams included.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

hydroenergetika o bahne a kromoranoch

Pan Topercer,
povodne som vas blog pochopil tak, ze vyzyvate zodpovednych, aby sa starali o uz existujuce vodne nadrze . Clanok o nadrziach zaplnenych bahnom, invaznych rastlinach a kormoranoch vsak nie je o "hydroenergetike" - ak ano, potom sa ten problem asi netyka zaspinenych nadrzi bez elektrarne. Alebo vychadzate z (pomyleneho) nazoru, ze vodne nadrze sa v minulosti stavali len kvoli elektrarnam ?

Nemam dovod hadat sa ani s eko-teroristami a ani s danišovicovec-binderovecami o roznych teoretickych zdovodneniach toho ci onoho riesenia - na kazdy zdroj energie sa da najst mnozstvo zarucenych analyz americkych/nemeckych/kolumbijskych vedcov o ich neskodnosti/skodlivosti. O tom vsak ten povodny clanok nebol. Preto nepovazujem "hydroenergetiku" v nazve za priklad "ucty k faktom".

(mo nazor nie je urcujuci, ale aj tak si myslim, ze je lepsie ich vycistit a pouzivat, ako zburat ...)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Problém sa samozrejme týka

+-všetkých nádrží. Elektrovýrobne s nádržami sú síce u nás aj vo svete najbežnejší typ hydroelektrární, ale uznávam, že pôvodný názov mohol tou šírkou zavádzať, tak som ho zúžil. Vďaka za pripomienku. Tú, že "na každý zdroj sa dá nájsť množstvo zaručených analýz..." ale neberiem. Veda má našťastie stále dosť dobrých kritérií (otvorenosť, opakovateľnosť, metodická určitosť, ne/prítomnosť konfliktov záujmov, minimum hodnotových záťaží...) a postupov (peer-review, kritika...), ako v tom "množstve zaručených analýz" odlíšiť ozajstnú vedu (best available science) od rôznych druhov "vedy" politicky či ekonomicky spracovanej (politically processed science - u nás napr. úplná väčšina výstupov EIA). A čo viem, tie US štúdie neboli v rámci najlepšej dostupnej vedy (a praxe) jediné, ktoré na otázku "čistiť či zrušiť" odpovedali to druhé.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A co zaplavy?

Od Krpelian po Vrutky to nezaplavuje. Nie je to primerana dan. Urcite sa najde riesenie, lebo vypustat to cez velku vodu je kratkozrake. Inak odporucam pri dazdoch navstevu vd Krpelany. Clovek stoji par metrov od prepadu a zazitky to su silne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ani vyššie to nezaplavuje.

Proti povodniam sú tu hlavne VD Lipt. Mara a Orava. Pri príprave Vodného plánu SR sme o.i. žiadali prehodnotiť ich manipulačné poriadky, aby mohli zadržať aj väčšie povodňové pulzy ako doteraz, do korýt pod nimi púšťať menšie prietoky a znížiť tak neúnosný tlak na tzv. "protipovodňové" výruby drevín v príbreží (ničia o.i. zvyšky prioritných biotopov podhorských lužných lesov). A riešenie na sedimenty sa nenašlo už cca 40 rokov. Dakedy od konca 70-tych rokov 20. stor. to tu skúšali ťažiť 2 plávajúcimi korčekovými bagrami. Už po pár rokoch ale narazili. Tie 2-3 mŕtve ramienka tu zapratali (=zničili) raz-dva, pod priehradný múr sa z toho bahna zmestilo len máličko a rozbory (tuším od agrochemika prof. K. Holobradého) ukázali, že na poľnohospodárske účely také čosi neradno. Takže viac rokov to šolíchali tak, že ťažili v dolnej časti nádrže, na člnoch vyvážali hore do meandra k panelovému mólu, tam vykydli do vody - a nechali voľne splývať späť (joj kreatívny to manažment sedimentov!). Keď už to asi prišlo prikreatívne aj im, prišiel pokus č. 3=tlaková doprava čerpadlom a potrubím do "kaziet" medzi staré koryto Váhu a derivačný kanál niže Krpelian. Lenže ten sajrajt zas až taký tekutý nie je a potrubie sa upchávalo a tak, tak to v 80-tych rokoch zabalili a odvtedy už len "splachujú". Jedno gigantické WC.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dnes

Sa pestuju energeticke plodiny a tie by to asi nerozhodilo. Tie polia od Krpelian do Turian su aj tak samy kamen a mizerna kukurica. Co navrhujete?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tie zvyšky polí Krpeľany-Turany-Sučany,

ktoré nezničili diaľničiari ťažbou štrku a celým tým cirkusom okolo D1, to tu bývali najbonitnejšie pôdy (fluvizeme). Pravda, len kým ich komančskí kolektivizátori na kirovcoch a p. nerozhasili schematickou hlbokou orbou s vyoraním štrkovitého podorničia na povrch. Čiže k dokonalosti tu chýba jediné: aby tieto úbohé trosky niekdajších polí dorazili decká a vnuci niekdajších kolektivizátorov kým-čím? Krpelianskym sajrajtom. Síce s neúnosnými nákladmi na ťažbu, dopravu, vodu, životné prostredie atď., ale čo - ovčianstvo chvíľu pobľačí, potom sklapne a sprostý Brisel to zatiahne.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME