Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Akú hodnotu má ľudský život? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Ked odide blizky clovek

je to vzdy tazke. Este tazsie to byva, ked ocakavnia pribuznych zostanu nenaplnene.

Treba na zaciatku povedat jedno: zdravotnictvo je v zlom stave nie len personalnom a financnom ale aj moralnom. Su veci, ktore do zdravotnej starostlivosti nepatria "aj keby na chleba nebolo".

Ovsem v tomto clanku za zaklade poskytnutych informacii mam par poznamok:

-clovek v terminalnom stadiu ochorenia, ktore sa stava neliecitelnym nepotrebuje liecebnu starostlivost ale skor osetrovatelsku (socialnu) starostlivost
-v principe spociva tazisko starostlivosti o takehoto cloveka do socialnej sferu a tu hra rodina primarnu ulohu
-takato starostlivost nema co byt hradena zo zdravotneho poistenia, ktore je urcene predovsetkym pre liecebno-preventivnu starostlivost
-transport z a do nemocnice rovnako nema byt hradeny zo ZP a ma byt hradeny chorym
-nefrologia je vysoko-specializovana odbornost zamerana k liecbe ochoreni oblickoveho parencyhmu a k transplantacnej liecbe, nechapem, co tam pacient robil s prerusenym spojenim mocoveho katetra.
-otec sa pytal domov, lebo chcel zomriet doma; pribuzni casto chcu pravy opak, pretoze sa z nejakeho dovodu boja pripustit si realitu nezvratneho konca
- pribeh o otvorenom okne a naslednom zapale pluc s fatalnym vysledkom je uz takmer legendou => predpokladam, ze na ZS ste podali trestne oznamenie.

Ja som sa staral tiez o terminalne choreho pribuzneho, u ktoreho sme sa striedali cela rodina 24 hodin denne, 7 dni v tyzdni. Nie je mi jasne ci ste vy otca nechali v nemocnici sameho? A este ste sa spoliehali, ze spoluleziaci pacient na geriatrii mu pomoze? To je dost silna kava.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

pribeh o otvorenom okne nie je legenda, ale kruta skutocnost. To iste urobili v nemocnici aj mojej tete a nasledny zapal pluc neprezila...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Bohužiaľ je to tak. Nám sa stalo to isté. Príbuzný ležal so zápalom pľúc, s mokrou a poserkanou plienkou na sebe na pľúcnom oddelení v chladnej miestnosti a samozrejme s otvoreným oknom.Tak sme ho našli na izbe. V tom čase bol studený marec.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

vynikajuco napisane, klobuk dole!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Verím, že ste zhrození a smútite, napriek tomu alebo práve preto musím napísať, že som určité momenty nepochopil.
Za štyri roky ste si nevedeli k oteckovi vybaviť ošetrovateľku? Dokázali ste platiť 30 eur na deň, avšak otecka ste viezli na nefrológiu sanitkou.
Neviem, koľko je vás detí. Etické by z vašej strany bolo, keby ste sa pri oteckovi striedali a pomáhali mu v jeho najťažších dňoch.
_________________________________________
Článok považujem za vykonštruovaný.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Aj mne sa v ňom

veľa vecí nepozdáva. Okrem tebou napísaných napr. aj toto "Izba bola len 2x3 metre veľká, a v nej tri postele, na ktorých ležali traja chlapi."
Moja maminka bola päť rokov len ležiaca, z toho ani jeden deň nestrávila v nemocnici, aj odišla medzi nami doma. A to bola ešte aj nevidomá, srdiečko choré mala. A mala trvale zavedený katéter. Viem, že nie každý to môže zvládnuť, ale často by to pri trochu vôli rodiny šlo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Opísaný článok je...

no neviem,osobne netuším,prečo ste otca napriek tomu,že sa domov pýtal,chcel zomrieť doma,mordovali do konca po nemocniciach.Mali ste mu venovať tých pár týždňov a nechať ho v kľude odísť medzi blízkymi.Doopatrovanie pacienta nepatrí do zdravotníctva,je to skôr sociálna sféra,ošetrovateľka,rodina.Poisťovne-zdravotné-platia liečbu,akonáhle je stav nie na liečenie,penaženku zatvárajú a s tým ťažko niečo spravíš ty či lekári.
Je to ťažké,mali sme ležiacu svokru po porážke-doma-ale dá sa to.Budeš si musieť pripustiť že skôr zlyhala rodina ako zdravotníctvo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

mily autor,tvoj blog je smutne a pravdive citanie.my teraz prechadzame tym istym ale na druhej strane sveta.
lekari uz nedavaju pribuznemu sancu na zlepsenie tak sme zmenili mestsku nemocnicu za mestsky hospic/v tej istej budove/.
v mestskej nemocnici v jednej izbe 6 ludi trochu stiesnene.celkove naklady na den 60E na den,poistovna preplaca 90%.
mestsky hospic izba rozdelena prepazkou na 2 osobitne casti.priestorne,celodenna starostlivost.ciste.2 televizory/jeden pre pacienta,jeden pre navstevy/da sa tam aj prespat-je tam rozkladacia pohovka.chladnicka,klima vsetko co treba.dokonca bezatne wifi a moznost zapozicania Ipadu.celkove naklady 60 E na den,poistovna preplaca 90%.pribuzny chape ze mame svoje zamestnania a nemame cas sa o neho starat 24h denne ako to vedia v hospici.Chodime na navstevy kazde rano a vecer.striedame sa s inymi pribuznymi ktori su na dochodku a mozu ist v priebehu dna-ked my nemozeme.Sme cely cas na mobile/hospic nam zavola v pripade akejkolvek zmeny/.
pociatocny stres z nahlej zmeny zdravotneho stavu/rakovina cca 12 rokov teraz v poslednom stadiu/vymenila ulava a zmiernenie sa s aktualnym stavom kedze vieme ze sme urobili spolu s lekarmi maximum co bolo mozne.teraz chceme aby pribuzny odisiel zo sveta dostojne a v klude...vyrovnany a kludny.s pocitom ze neumiera opusteny a zabudnuty.
casto citam smutne spravy zo slovenskych nemocnic.
moj otec na SK zomrel tiez na rakovinu pred niekolkymi mesiacmi,trapil sa dlhe roky/lekari davali odhad 3 mesiace-potiahol to 9 rokov+/,bojoval,nakoniec bola nutna urgentna operacia a a potom to uz malo rychly spad.vrecusko,zapal a nasledny rychly koniec.este som ho stihol ziveho zopar dni pred jeho smrtou.lekari v nasej okresnej nemocnici co pamata este casy ferencjozka robili co bolo v ich moznostiach ale limity su limity...moja mama by vedela rozpravat...
ten rozdiel v urovni zdravotnictva bije do oci.tiez aj v pristupe k pacientom/uplatky,znamosti,darceky na SK vs ziadne uplatky,ziadne znamosti a a ziadne darceky v krajine kde zijem/.o poistovniach atd ani nehovorim.
casto ma napadne pri takychto stavoch otazka-preco sa SK nechce alebo nemoze naucit od inych AKO to robit?ked niekde na svete to funguje uz dlhe desatrocia,je to efektivne,lekari aj personal su dobre plateni profesionali,nemocnice su vybavene na urovni,positovne funguju,platby nacas funguju,ludia platia odvody a positky a ked je potrebna zdravotna starostlivost-tak ju aj v potrebnom rozsahu dostanu?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

smutná diskusia

Zarážajúce reakcie. Nik predsa nenapísal, že tie 4 roky bol hospitalizovaný. V nemocnici bol iba vtedy, keď to bolo nutné, pretože jeho stav to vyžadoval. V nemocnici pri ňom bola jeho manželka a striedali sa s deťmi. (v noci nie - spali ste už na stoličke?) Inak bol so svojou rodinou doma. Starali ste sa už NAOZAJ o nevládneho človeka? Ja nie. Ale manželka muža spomínaného v blogu sa starala 5 rokov o svoju nevládnu mamu. Zvládla to bravúrne, ale bolo to ťažké. Zvládla to aj preto, že jej v tom pomáhal jej manžel.
Chirurgovej reakcii sa nečudujem, on si pri svojom povolaní nemôže dovoliť byť empatický. Ale ostatným sa divím, že nechápu, o čom tento blog vlastne je. Dokonca si dovolíte niečo zo zažitého spochybňovať. Prečo by si autorka vymýšľala? Odpovie mi niekto?
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME