Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Berlín vo fašistickej pasci (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nemôžem si pomôcť,
ale... v tom intelektuálnom a mentálnom svrabe - do akého Sme sa dnes dostali (o morálnom nehovoriac),
kde už úplne zanikla úvaha či esej, a prítomnosť mysliacich, slobodných jedincov,
(vždy "iba jedincov" / žiadne: V JEDNOTE JE SILA! - na VŠVU),
v stave - keď všetko poznané a na Slovensku veľmi ojedinelé, už zaniklo - aspoň to tak navonok vyzerá,
v dobe, keď šoubíííz hermeticky ovládol slovenský svet - ako jediné (veľmi dobre platené) blaho.
Človek ocení ojedinelú, nie povrchnú recenziu knihy.

Bolo tu zopár recenzentiek, väčšinou ženy,
ale Vaše texty (ospravedlňujem sa - nečítal som všetky), bývajú také... aké, človek ešte mentálne nezdeformovaný, a možno i v zúrivom dave osamelý, poznajúci ešte svet - keď ľudia rozmýšľali,
a neuspokojili sa iba s povrchnými prvosignálnymi tľachmi, či textami bez obsahu (o ich ne-hĺbke nehovoriac),
bolo tu zopár žien,
ale - ja čo sa v ničom nevyznám - si myslím,
že Vaše texty sú zaujímavé.

Svojou ne-povrchnosťou.

P.S.
Mnohí - a väčšinou tí najhlučnejší,
netušia, že slovo, text - je záväzok.
Je: ja a tento svet.
Netušia, že vedomie človeka vzdelaného a senzibilného - nepozná čas. Nepozná limity.
Že je stále pulzujúce, a sú v ňom prítomné všetky javy, stavy a udalosti - v nečasovom bezmedzí.
A, iba tak vytvárajú hlbinný aj nepovrchný pohľad na svet, svet ľudí... ktorý sa vlastne nemení.
Menia sa iba kulisy.

Už len preto,
sú hlbinné úvahy, nepovrchné myslenie - potrebné - stále...
Lebo... nič sa vlastne nemení.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Voda tečie, bolesť bolí...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Rada čítam pomaly, aby som s knihou chvíľu žila. Som rada, že Vám to, čo píšem, dobre číta.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dievča moje,
nie každý pozná pocit, že aj kniha - môže byť čosi - ako milenka.
V tom najintímnejšom slovavýzname.

Ktorú tak... spontánne, mimoracionálne... aj pobozkáme.

S pocitom. Je naša.
A, pritom nejde o žiaden vlastnícky pud.

.

Milujem všetko, s čím sa dá poláskať.
S čím možno spolunažívať.
Tak... pomaly.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Spomenul som,
že viaceré sa tu pokúšali o recenzie kníh.

Z nich som mal pocit, že iba - tak narýchlo - namnožili text zo záložky. Z úvodného či doslovu editora.
Pragmatizujúc svoju osobnú ambíciu, stať sa kamennými "recenzentkami". Ktorým budú propagačné oddelenia vydavateľstiev - ako na bežiacom páse - dodávať svoje knihy.

.

Pri Vás, viem, že ste knihu čítali.
A ste - v recenzii - jej súčasťou.
Priznaním a vyznaním: "rada čítam pomaly", ...knihou žijem,
ste to, čo som si dovolil napísať - potvrdili.

P.S.
A, ešte je tu, implicitne prítomná otázka svedomia.
Fenoménu, ku ktorému sa nik akosi nechce vyjadriť.
Nestranne.

Po postmoderne, obzvlášť v jej oneskorených provinčných variantoch - ktoré iba akosi povrchne na nej parazitovali, odvolávajúc sa na ňu - obhajujúc si tým vlastnú obsahovú prázdnotu,
nastúpilo bezvedomie.
Možno, aj logický dôsledok.

Podobne, ako po marxizme (ktorý si - skutočne - prečítali iba kapitalisti,
a tak vznikli po vojne v Európe štáty triezveho sociálneho konsenzu - typu ako severské...),
po marxizme, obzvlášť v našich zemepisných šírkach - prišla arogancia prázdnoty.

Pritom,
kategória - ako napr. s v e d o m i e ,
je z prahlbín človeka nevymazateľná... je bytostná a nadkonfesionálna.
Keďže - majestát najvyšší - neodvrátiteľná smrť,
nás pristihne. Nepripravených.

A, spovedi... ktorá z nás vytryskne... mimo našej vôle - sa nevyhneme.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Beátka,

toto si určite prečítam.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME