Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ďalší pseudoproblém nášho školstva (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

podstata je v tom, ťe

školy (a školstvo) riadia UČITELIA! najmä tí, čo absolvovali "VOĽNÉ HODINY a DOZOR NA CHODBÁCH"! v článku píše autor o plnení SKLADOV pomôckami - to je oddávna špecifické - príde niekto, urobí prednášku, súdružky sa nadchnú, nástoja na objednaní a keď produkt príde, ostane v sklade, pretože súdružky NEVEDIA ako POUŽÍVAŤ! zažil som to krátko po prevrate s alternatívnymi učebnicami, výučbou angličtiny ... keď v meste rušili pre nedostatok žiakov školu, učitelia rozobrali na ostávajúce školy čo sa im hodilo a keď som ako dôchodca išiel pomáhať s odvozom "do šrotu" našiel som tam to, čo som súdružkám objednával - v NEROZBALENÝCH BALÍKOCH!
učitelia by mali dostávať zmluvy NA OBDOBIE ŠKOLSKÉHO ROKA, tak ako je to v iných štátoch únie! školu by mal riadiť KOMPETENTNÝ človek a podpisovať zmluvy iba na naplnenie potrieb, nie na zaplnenie tabuliek!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Bežná vec, v slovenskom školstve, že sa pomôcky za desať tisíce ani nerozbalia. U nás na škole, veľký projekt, za 400 tisíc eur, nakúpili zahraničné učebnice fyziky, matematiky, chémie, geografie, biológie. Stoja zamknuté už rok, a postoja ďalších 20, nikto do nich nepozrel, ani nepozrie.

Nikto nepozrie do nepoužiteľných Mistríkových učebníc Umenia a kultúry 1,2,3, ktoré autor napísal bez kontaktu s realitou gymnaziálneho vzdelávania, zato s hlavou plnou nereálnych predstáv, aké by to bolo krásne, keby bolo všetko dokonalé.

V rovnakom duchu píše svoje blogy. Krásne reči. Nič viac.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A ja zasa poznám ľudí, ktorým sa s mojimi učebnicami dobre pracuje. - Keby ste sa vtedy prihlásili do celoštátneho konkurzu na učebnice vy, mohli byť na školách vaše. Pretože som bol jediný, sú tam moje.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Bohato sme si vystačili na gymnáziách s predmetom Estetická výchova v prvom ročníku.

Predpokladám, že ste to boli Vy, komu sa podarilo presadiť do Mikolajovej obsahovej reformy nový predmet - Umenie a kultúra. Možno sa mýlim, možno ste to neboli vy. Iba to predpokladám. Je to dokonale zbytočný predmet. Mohli sa radšej učiť o hodinu viac matematiky, fyziky, biológie.

Dúfam, že Plavčanovovo ministerstvo predmet umenie a kultúra zruší, alebo aspoň vráti k pôvodnemu rozsahu - Estetická výchova v prvom ročníku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Diskusia o knihe je k podstate

Diskusia ku "odpotucanej" knihe, naviazanej na maturitnu otazku je diskusiou k pravej podstate problemu. A preto je zo strany etatistickej liberalnej elity tak znevazovana.

Existuje totiz opozicny nazor: ze vzdelavanie by nemalo byt riadene centralne a uz vobec nie s ideologickym cielom (pro-system, euro-optimisticky, anti-narodne). Skolstvo treba co najviac diverzifikovat, skoly a skolske zariadenia privatizovat, minimalne od VS studia spoplatnit bez akychkolvek statnych dotacii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Skolstvo treba co najviac diverzifikovat, skoly a skolske zariadenia privatizovat, minimalne od VS studia spoplatnit bez akychkolvek statnych dotacii. "

Pre BOHA. Presne toto prave skusaju v USA a cely system sa im rozpada este viac. Vzdelanie musi byt centralizovane a na zaklade nejakeho konsenzu, urcite statne a preboha len nie zamerane na zisk. Diverzifikacia ano, ale odtial potial.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A preto, že sa im to v tom USA rozpadá, tak tam majú najkvalitnejšie univerzity na svete, prebieha tam výskum, študujú tam špičkoví študenti z celého sveta a ľudia investujú do svojho vzdelania... Také Slovenské školstvo, ktoré je centralizované, štátne a nezamerané na zisk, tak to je ukážka kvality. Nositelia nobelových cien tu pobehujú bežne po ulici a počty patentov na nové technológie tu trhajú rekordy.

Celá EÚ, kde je štátne školstvo štandardom, tak ekonomicky upadá, na rozdiel od USA, ktoré sa po kríze omnoho lepšie spamätalo.

Centralizované školstvo nie je schopné flexibilne reagovať na požiadavky trhu. Tak je to vždy s centralizáciou. Čím vyššie sa robia rozhodnutia, tým komótnejšie sa realizujú v praxi.

Na základe akého konsenzu by sa mali robiť rozhodnutia? Všetkých občanov? To je absolútne nereálne. Školstvo je služba ako akákoľvek iná, má mať teda takú podobu, akú požaduje spotrebiteľ.

Školstvo zamerané na zisk bude vždy školstvo zamerané na kvalitu. To čo je bezplatne si ľudia nevážia a poskytovateľ bezplatnej služby nie je motivovaný poskytovať službu kvalitne.

Ale inak súhlasím, aby existovalo aj štátne školstvo... kto chce, môže si zvoliť menej kvalitnú službu financovanú z daní, z ktorých si ešte aj ukroja smeráci.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

V podstate s tebou súhlasím, ALE

Americké školstvo nie je až tak ukážka kvality, nemýľ sa. Americké školstvo nie je schopné vyprodukovať viac vysoko kvalifikovaných pracovníkov v porovnaní s vyspelými EU krajinami.
Máš dojem že nemecké univerzity - štátne, neprodukujú dostatok vysoko kvalifikovaných odborníkov? Ak by si náhodou mala dojem, že nemecké univerzity a školstvo neprodukujú dostatok kvalifikovaných a vysokokvalifikovaných odborníkov, neskúsila by si sa ísť do Nemecka presvedčiť o opaku? Môžeš tvrdiť o nemeckom školstve, ale trebárs fínskom, švédskom, britskom... že neprodukujú dostatok vysokokvalifikovaných odborníkov? Nespamätalo sa z krízy Nemecko lepšie a nemá väčší prírastok ako USA?
Teraz si skús položiť otázku prečo americké spoplatnené školstvo a vyspelé štátne EU školstvo produkuje vysokokvalitných odborníkov a slovenské štátne školstvo nie?
Môžem ti povedať môj názor prečo. Slovenské školstvo je paškvil, ktorý zo spoplatneného školstva (amerického) zobral prijímanie študentov do škôl - každý kto sa na školu prihlási a splní "kritéria" je na školu prijatý a zo štátneho školstva zobral, že každému je štúdium "hradené" daňovými poplatníkmi. To fungovať nemôže a ani nefunguje. Produkujeme diplomovaných pokladníkov pre Tesco a pod., najmä z odborov, kde potrebujeme ročne 1-2 odborníkov a školy ich produkujú 100-500. Prečo by ich neprodukovali, keď štát štúdium zaplatí a učitelia majú ISTOTY? Buďto budeme brať každého, kto splní kritéria a potom si štúdium študent bude platiť, alebo štúdium bude platiť štát a bude prijatý len obmedzený počet študentov - numerus clausus. Počet študentov na základe reálne uplatnenia svojho vyštudovaného odboru,vo vyštudovanom odbore, na mieste kde sa požaduje vysokokvalifikovaná odbornosť. Ak niektorá škola produkuje "odborníkov", ktorí sa vo svojom odbore na príslušných odborných miestach neuplatnia, takú školu, fakultu, univerzitu, treba zrušiť. Škola(štátna) je tu načo? Aby produkovala odborníkov (dobrých a vynikajúcich), alebo nato, aby dostal každý diletant diplom a učitelia mali ISTOTY?
Ešte raz. Buď spoplatnené školstvo s cieľom uplatnenia štúdia v reálnom živote. To si človek zaplatí. Zbytočnosti, ktoré človek "vyštuduje", ale nikto nikde neuplatní, no, to som zvedavý na tých naivkov ktorí za to zaplatia. Alebo štátne školstvo, zamerané na výsledky. Ja by som radšej šiel, vzhľadom na európsku príslušnosť, cestou reformovaného, moderného, štátneho školstva.
Slovenský školský paškvil čo najskôr zlikvidovať. Ale kto to urobí? Terajší minister určite nie. Ten nato nemá, teda aspoň súdiac z jeho pár vyjadrení. Na to musí byť človek, čo má gu**le. Ak to chceš kultivovanejšie, tak víziu, ideu... Pretože to nebude ľahké. Ani pre študentov - diplom už nebude za modré oči a čierne či blond vlasy, ale za vedomosti preverené uplatnením, alebo zaplatené z vlastného vrecka. Nebude to ľahké ani pre učiteľov. Žiadne ISTOTY, kamarátske profesúry,dinosaurie prednášky ... Uvedomujem si ten tlak dotknutých...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Úlohou univerzít nie je len produkovať pracovnú silu, ale aj robiť výskum a produkovať ľudí schopných byť inovatívny. V tomto smere sú univerzity v USA určite najväčšou špičkou na svete.

Drvivá väčšina vyspelých krajín má niekoľko veľmi kvalitných vysokých škôl, to určite nerozporujem, ale obvykle preto, lebo je tam istá finančná spoluúčasť súkromného sektoru. Obvykle čím je tá vyššia, tým kvalitnejšie školy v krajine sú. Aj v Nemecku sa platí školné. http://deutsch.info/sk/essenti...

Pokiaľ viem, britské vysoké školstvo je spoplatnené, fínske školstvo je známe tým, že študenti sa umiestňujú v rôznych rebríčkoch testovania vedomostí na vysokých priečkach, ale nemôžem povedať, že by som počula o nejakých známych fínskych univerzitách.

A nie, Nemecko sa určite z krízy nespamätalo lepšie. Dokazujete to rasť HDP. http://data.worldbank.org/indi...

Neviem ako by sa asi mal podľa teba dostať študent na VŠ inak, než tým, že sa tam prihlási a splní kritériá. Asi by mu mala dávať posudok strana, že? Napodiv, všade to funguje presne tak, že sa študent prihlási, splní kritériá a potom je na štúdium prijatí. Naozaj neviem, ako inak by to malo fungovať.

Vieš mi povedať konkrétny príklad odboru, z ktorého potrebujeme 1-2 odborníkov ročne a školy ich vyprodukujú 100-200? A samozrejme chcem aj tvoje odôvodnenie, prečo zrovna taký počet potrebuje trh. S odkazmi.

Ako sa splenenie kritérií vylučuje s tým, že je prijatý len obmedzený počet študentov? Teraz si myslíš, že to ako funguje? Každá škola pred prijímačkami musí oznámiť aký počet študentov bude prijímať. Každá škola má obmedzenú kapacitu. Žiadna škola na Slovensku nie je nafukovacia.

Keď budeš schopný povedať presne koľko študentov, z ktorého odboru sa reálne uplatní, tak budeš musieť byť vlastník kryštáľovej gule.

Takže škola, ktorá vyprodukuje napríklad ľudí, čo začnú podnikať, teda sa neuplatnia v odbore, tak ju treba zrušiť? A ako chceš získavať informácie o ľuďoch, čo sa uplatnili v odbore v zahraničí? Čo človek, čo svoju prácu za život zmení? A čo ľudia, čo vyštudujú dve vysoké školy a uplatnia sa len v jednom z odborov? Nemáš to domyslené. Sú to len také táraniny, ktoré sa absolútne nedajú aplikovať v praxi.

Si naivný, ak si myslíš, že niečo také, ako štátne školstvo môže vôbec fungovať. A si extrémne naivný, ak si myslíš, že stačí len zmeniť zákony a charakter fungovania školstva sa tu zmení tiež. Školstvo nemôže byť zadarmo, pre všetkých a kvalitné zároveň.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Fíha. Uplne iný pohĺad ma sociolog Jan Keller . A naivný určite nie je...
http://denikreferendum.cz/clan...
A hlavne, celá kapitola "Vzdelaní ve službách zisku" t. str 46-53 z jeho Knihy Tri socialní svety poukazuje na to, ako sa vzdelanie ak sa privatizuje stava ďalším z kamienkov mozaiky vedúcej k úbytku stredných vrstiev a narušeniu toho modelu spoločnosti, ktorý sa ukazal po II svetovej vojne v 50 -80 tych rokoch hlavne v Europe v kapitalizme relatívne úspešný,dopredu vtedy išla väčšina spoločnosti, nie iba elitná časť.Dnešný vyvoj je neoliberalistický a rozbíja spoločnosť.
http://spravy.pravda.sk/domace...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To aký má názor nejaký sociológ mi je jedno. Ale tým, že tvrdí, že dnešný vývoj je neoliberalistický sa absolútne odborne zblamoval, keďže buď nepozná definíciu toho pojmu, alebo nevníma správne vývoj spoločnosti. Súčasný vývoj vedie čím ďalej k väčšiemu etatizmu, centralizácii a štátnemu prerozdeľovaniu. A to platí aj pre Európu a aj pre USA.

Keller je evidentne socialista ako lusk. "Jako nejlogičtější řešení se pak podle Kellera jeví tah, kdy ti s nejvyšším příjmem jednoduše zaplatí nejvyšší daň, jelikož se jim investice do vzdělání prokazatelně vyplatila. "

Takže tí, ktorí investovali v prvom rade svoju prácu, čas a snahu budú najviac potrestaní vyššími daňami, lebo neboli blbí a nešli študovať sociálnu prácu a nepreflákali školu ožieraním sa na lámaviciach. Takúto somarinu dokáže vyprodukovať myseľ iba socialistu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pozrieme sa na to?

Výskum je súčasťou práce vysokých škôl a nepoznám vysokú školu v Nemecku, Fínsku, Švédsku..., ktorá by nemala kvalitný výskum a nemala, neprodukovala by inovatívnych ľudí. Neber to v zlom, ale kto potom všetky inovácie v EU krajinách robí, ak nie občania EU? Žeby Indovia, Číňania, Kórejci..., ako príliš často v USA?
Školné v nemeckom zmysle sa platí aj u nás. Aj u nás si študent musí zaplatiť ubytovanie, stravu, cestovanie, knihy, skriptá... Preto som napísal že u nás je štúdium "hradené" daňovými poplatníkmi. U nás nie je štúdium zadarmo.Platenie bolo skryté uvodzovkami.
Momentálne má Nemecko rast 2,1%;USA 2%. To ale pri dlhu USA 106,26% HDP a Nemecko dlh 71,9% HDP.
Koľko asi tak potrebuje Slovensko politológov, sociológov... a koľko ich produkuje? Samozrejme má byť študent prijatý na štúdium na základe kritérií a ak si to platí, potom každý, či už na škole A alebo B. Ak mu štúdium "hradí" štát, vybrať najlepších, nie však s ďalším kritériom - maximálny počet miest v posluchárni na sedenie a státie +10-20%, ale počet uplatniteľných absolventov v jeho odbore, či príbuznom odbore + 20-30%.
.Uplatnenie sa v odbore či príbuznom nie je až tak problematické zistiť.Nepotrebujem sklenenú guľu ale štatistiku. Štatistickú nepresnosť ošetrujem 20 30% navýšením počtu študentov. Dokonca ani pri podnikaní. Načo má štát "platiť" študentovi strojarinu ak bude podnikať s literatúrou a naopak, načo platiť niekomu štúdium literatúry ak bude podnikať vo výrobe strojov? Ak si to zaplatí sám, jeho problém a nie daňových poplatníkov. Ak chce niekto študovať trebárs aj 5 vysokých škôl, pri platení štúdia študentom, jeho problém. Ak štúdium "hradí" štát, zaplatí mu 6-7 ročníkov štúdia, z toho maximálne 3 roky v prvom ročníku na ktorej koľvek vysokej škole. Je na študentovi, kde a ako svoj čas("zaplatené" štúdium) využije. Ak niekto po čase chce zmeniť svoje zameranie a koľko krát ho zmení, prečo nie? Bude to jeho slobodné rozhodnutie. Ak zootechnik po roku v praxi zistí, že chce byť radšej archeológ, alebo naopak, archeológ zootechnikom, je to na ňom. Ale začal pracovať vo svojom odbore a vo väčšine prípadov potom vo svojom, či príbuznom odbore, ľudia zostávajú, ak tam majú uplatnenie.
Čo sa týka kritéria, posudok od strany, potom ten je dávaný aj dnes. Strana - vládna či vládne strany, cez zákony a rozpočet rozhodujú, že potrebujeme ročne "200" politológov, "5000" sociológov atď....a že to "všetko" majú hradiť daňoví poplatníci.
Pripúšťam určitý stupeň svojej naivity so štátnym školstvom, pretože úspešné štátne školstvo vyžaduje kvalitných a zodpovedných riadiacich pracovníkov v štátnej správe. Kvalitného riadiaceho človeka v štátnej správe ťažko zaplatím a uvedomujem si aj výšku korupcie. Ja by som to ale riskol a skúsil by som našich ľudí dotiahnuť v zodpovednosti na nemeckú úroveň a nemecké vysoké školy, pretože si uvedomujem aj výšku príjmu slovenských občanov, ich pripravenosť na spoplatnené štúdium (temer nulové), branie si a riskovanie pôžičky na štúdium...Keď budú príjmy slovenských občanov 90-110% ako v Nemecku, môžeme vážne začať uvažovať o spoplatnenom štúdiu.Aj mne je spoplatnené bližšie. Dovtedy radšej tvrdo pracujme na priblížení sa nemeckej štúdijnej úrovni. Ale bez človeka, ktorý by bol toho hnacou silou - motorom, to nespravíme. Iba ružové natrú na fialové a urobia kvačku nad super reformou o ničom.V štátnom školstve nepredpokladám, že by bolo zadarmo(ani dnes nie je zadarmo, ale platby približne na dnešnej úrovni), pre všetkých ( stále hovorím o limitoch potreby podľa odbornosti), ale kvalitné by som ho chcel mať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

> A preto, že sa im to v tom USA rozpadá, tak tam majú najkvalitnejšie
> univerzity na svete, prebieha tam výskum, študujú tam špičkoví
> študenti z celého sveta a ľudia investujú do svojho vzdelania

Zober počet kvalitných univerzít v USA a vydeľ číslom 60. To aby sme zobrali do úvahy veľkosť populácie a porovnávali aspoň trochu jablká s jablkami.

A potom sa pozri, čo stvárajú v tom slávnom americkom školstve: http://arstechnica.com/science... http://www.sciencemag.org/news...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zober počet slovenských kvalitných univerzít a vydeľ ich číslom 1. Vieš aké číslo dostaneš? 0.

Je pravda, že v USA nie je kvalitná univerzita v každom okresnom meste, ako je vo zvyku na Slovensku, na druhej strane, univerzity sú tam omnoho väčšie, medzi študentmi existuje konkurencia.

Osobne mi vôbec neprekáža, čo sa deje v USA školstve. Je tam dostatočná konkurencia a pluralita možností, kde študovať. A každý musí niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie. To je stále lepší stav, ako keď si na slovensku väčšina ľudí myslí, že za nich má niesť zodpovednosť štát.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Diskusia o jednej knihe nie je diskusiou o podstate problému. Je to diskusia o jednej knihe. Výber knihy by síce mal súvisieť s cieľmi školy, ale u nás to funguje s hlavou dole a nohami hore.

Táto kniha je jedným z nástrojov na dosahovanie cieľov školy, preto ak nemáme ujasnené ciele, je zbytočné diskutovať o jednej knihe. Vyber knihy by mal byť na konci diskusie, a nie na začiatku.

Presne tak, ako sa u nás diskutovalo o Žubajdíkovi: Namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, či chceme tolerantnejšie deti, konzervatívnejšie deti, alternatívne deti, ľahostajné deti a neviem ešte aké deti, sme sa bavili o jednej postave v šlabikári, ktorá mohla slúžiť na výchovu k určitým hodnotám. Ale učitelia vedia, že takého Žubajdíka môžu využiť ako nástroj na výchovu ktorýchkoľvek z tých detí, čo som spomenul. Záleží od metód, od učiteľa - a hlavne od cieľov školy.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hry na reformu budú pokračovať

Ponuka riešenia - Ivan Mačura - DOMINO FÓRUM, 2005, č.15, str. 14, doplnené 2012.
http://macura.blog.sme.sk/c/29...

Jadrom problému vo vzdelávaní v SR je to, že žiaci na základných školách a študenti na stredných i vysokých školách v SR sa neučia to, čo by sa mali učiť - neučia sa, ako by sa mali učiť i tvorivo rozmýšľať a potom s využitím informácií sa existenčne uplatniť v reálnom svete euroamerickej civilizácie.

Všetky tzv. reformy školstva v SR sú dopredu odsúdené na neúspech.
Reformy sa nedostali a ani nedostanú k skutočnému jadru problému.

Ignorujeme poznanie z USA, že školy sú len produktom inštitucionálneho prostredia, v ktorom pôsobia.

Skutočnými problémami v školstve v SR nie sú platy a odbornosť učiteľov, ani výška financovania škôl, ani finančné normatívy, ani to, aké percento z HDP venujeme na vzdelávanie, ani postavenie samosprávy pri riadení škôl, ani módne celosvetové meranie výsledkov „kvality vzdelávania" PISA (Program medzinárodného hodnotenia žiakov) alebo výsledky MONITORu 9, ani jednotná „nová maturita", ani tempo zavádzania informačných technológií do škôl, ani uskutočnenie iných krokov, ktorými politici a tzv. odborníci vo vzdelávaní podmieňujú zavedenie reforiem alebo ich vydávajú za reformy.

Zdroje problémov a neefektívneho vzdelávania nie sú v školách a ani v ich blízkom okolí.

Skutočným problémom, pre ktorý sa reforma školstva v SR neuskutočnila a ani v najbližšej budúcnosti neuskutoční, je fungovanie inštitúcií priamej demokracie v SR (ale napr. aj v Európe), ktoré sú nezlučiteľné s efektívnym vzdelávaním.
Samotná existencia a činnosť týchto inštitúcií je kľúčovým problémom.
Súčasný byrokratický systém riadenia štátnych, cirkevných i súkromných škôl obmedzuje ich odbornú a finančnú autonómiu.
Vzdelávanie sa riadi politikou. Na nižšej úrovni sa nachádza v rukách tzv. pedagogických expertov - sluhov politických strán a tzv. verejných záujmov.

Nekonečné hry na reformy školstva, ktoré sa hrajú od Novembra 1989, majú svojich víťazov a aj porazených.
Kto je a kto bude ďalej víťazom?
Víťazmi sú tí, ktorí riadia súčasný vzdelávací systém, z neho žijú alebo na ňom verejne alebo skryte parazitujú.
Ide o hviezdnu zostavu niekoľko tisíc ľudí, ktorá každý rok rozhoduje o toku viac ako jednej miliardy eur (napr. v roku 2011 v rozpočte SR na základné vzdelávanie bolo 676 mil. eur, na stredoškolské vzdelávanie 480 mil. eur, na vysoké školstvo 400 mil. eur) od daňových poplatníkov v SR do systému tzv. vzdelávania.
Ide:
- o politické strany, ich politikov a poslancov NR SR, ktorí školám určujú ciele;
-o politických výsadkárov (minister školstva, štátni tajomníci, úradníci ministerstva a stovky ďalších „odborníkov"), ktorí slúžia ideológii alebo ekonomickým záujmom svojich strán a svoju činnosť zdôvodňujú službou tzv. „verejnému dobru";
- o Štátny pedagogický ústav, ktorý jediný „skúma" a potom totalitne určuje, „čo sa má učiť, kedy sa to má učiť a ako sa to má učiť";
- o Štátnu školskú inšpekciu so stovkami inšpektorov, ktorí kontrolujú najmä „jediný správny obsah a kvalitu vzdelávania";
- o Ústav prognóz a informácií, ktorý zhromažďuje údaje z oblasti vzdelávania;
- o desiatky pedagogicko-psychologických poradní, ktoré „skúmajú a doporučujú" tzv. problémové deti do rôznych typov škôl;
- o autorov a vydavateľov učebníc, ktorí majú profit z tvorby a tlače učebníc;
- čiastočne o úradníkov úsekov školstva na vyšších územných celkoch a v mestách;
- čiastočne o primátorov 133 miest a viac ako tisíc starostov obcí - zriaďovateľov škôl;
Pokračovanie nižšie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hry na reformu budú pokračovať II.

- o (väčšinou bývalých komunistických) docentov a profesorov s totalitným myslením na pedagogických fakultách vysokých škôl v SR, ktorí „vychovávajú" budúcich pedagógov a cez nimi vytvorený akreditačný systém vytvárajú ilúziu o svojej nepostrádateľnosti;
- o odborársku učiteľskú organizáciu, ktorej bossovia „bojujú za práva učiteľov" a súčasne o svoje nemalé platy;
- o novinárov, zaoberajúcich sa školstvom, ktorí na základe svojich predstáv o tzv. „dobrom školstve" a z iných dôvodov nepodporujú a ignorujú návrhy reforiem a o tisíce ďalších „pedagogických odborníkov".
Mimochodom - každý odborník pedagogickej lobby stojí daňových poplatníkov v SR až 20 000.- eur ročne.
Všetci produkujú, chránia a rozvíjajú systém, v ktorom sú z ich pohľadu tzv. potrební.
Víťazi majú verejnú autoritu k nevoľníckemu donucovaniu porazených.
Skutoční užívatelia súčasného stavu - víťazi - majú existenčný záujem, aby sa súčasný systém nezmenil. Ak by sa zmenil, stratili by svoje platy, stoličky, funkcie, postavenie, zmysel života, boli by zbytoční, museli by sa začať pohybovať v neistom konkurenčnom prostredí, prestali by mať možnosť rozhodovať o toku viac ako miliardy eur ročne.
Víťazi sa opierajú o autoritu štátu, ktorý rozhoduje o financovaní, o vzdelávacích štandardoch a realizuje cez pedagogickú a finančnú lobby svoje politické predstavy o vzdelávaní.
Pedagogická byrokracia nemôže uskutočniť komplexnú transformáciu svojej podstaty.

Víťazi nemajú záujem na vytvorení skutočného konkurenčného prostredia vo vzdelávaní. V konkurenčnom prostredí by totiž neboli potrební. Kde je to len trochu možné, obmedzujú mieru slobody a autonómie škôl, riaditeľov škôl i učiteľov.
Skutočné reformy nie sú cieľom víťazov - desiatky rokov hrajú a ďalej budú hrať len svoju hru na „reformy".

Kto je porazený?
Porazení a okrádaní sú bezbranní žiaci, študenti a ich rodičia i učitelia - občania, zákonmi donútení používať byrokratický systém vzdelávania, z ktorých si víťazi urobili nesvojprávnych rukojemníkov a nevoľníkov. Určujú im ciele, obsah a čas vzdelávania.
V SR je porazených asi 1 500 000 rodičov, ktorí platia dane; asi 2 000 riaditeľov a desaťtisíce učiteliek a učiteľov i zamestnancov škôl; asi 900 000 žiakov základných škôl a študentov stredných škôl, ktorých víťazi nútia učiť sa a memorovať nezmysly o minulosti, ktoré v reálnom živote v budúcnosti nebudú potrebovať.
Porazení sú podnikatelia a zamestnávatelia, čiastočne primátori miest a starostovia obcí. Môžu brať len to, čo im víťazi ponúkajú.
Pritom napr. malí i veľkí podnikatelia aj v SR majú výrazný záujem na zvýšení efektivity vzdelávania svojich budúcich zamestnancov.

V akom postavení sú porazení:
- rodičia a učitelia (či chcú alebo nechcú) musia platiť dane, časť ktorých štát použije aj na „vzdelávanie" ich detí;
- rodičia nemajú najmenšiu šancu ovplyvniť obsah vzdelávania a výchovu (až na cirkevné školy) svojich detí;
- deti sú asi 10 rokov zákonmi donútené „chodiť do školy";
- v triedach v neľudskom priestore asi 15 x 10 metrov sedí napchatých asi 25 detí asi 250 dní počas školského roka 6 až 8 hodín denne;
- každé dieťa má pracovný priestor asi 80 x 80 cm, v ktorom sa musí učiť počas asi šiestich 45 minútových hodín väčšinou bez možnosti pohybovať sa;
- každé dieťa je v škole denne vystavené stresom a iným šokom zo skúšania, písomiek, testov, ktoré vymysleli tzv. pedagogickí experti;
- po absolvovaní takéhoto encyklopedického „vzdelávania" státisíce dnešných žiakov a študentov bude v dospelosti poškodených na trhu práce v SR i v EÚ, sami sa budú musieť rekvalifikovať;
Pokračovanie nižšie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hry na reformu budú pokračovať III.

- z vysokoškolsky vzdelaných riaditeľov a učiteľov škôl politici a štátna pedagogická byrokracia urobili nesvojprávnych jedincov, ktorí podľa predstáv a konkrétnej legislatívy víťazov nevedia riadiť školu ani učiť deti - denne ich treba kontrolovať a tzv. im pomáhať;
- zo starostov, primátorov a županov Nižňanského reforma samosprávy nútene urobila správcov zdevastovaného majetku - budov škôl a núti ich cez tzv. normatívy v nekonkurenčnom prostredí bez ohľadu na názor a protesty rodičov aj likvidovať školy;
- z podnikateľov robí subjekty, ktoré musia preškoľovať svojich súčasných aj budúcich zamestnancov alebo ako fyzické osoby sa musia preškoľovať na vlastné náklady.

Aké sú východiská z tejto situácie? Len variabilita zriaďovateľov škôl vedie k variabilite ponuky vzdelávania v školách. Len konkurenčné trhové sily poskytujú vlastníkom škôl možnosť obmedzovať byrokraciu a školám dávajú väčšiu slobodu.
Konkurenčné prostredie môžu vytvoriť len slobodné, od štátnej byrokracie nezávislé štátne (verejné), cirkevné a súkromné školy, ktoré by mali medzi sebou bojovať o rodičov a študentov - o svojich zákazníkov. Ak nebudú mať zákazníkov, zaniknú.

Efektivitu vzdelávania priamo ovplyvňuje klasifikácia spôsobu míňania peňazí daňových poplatníkov.

Podľa laureáta Nobelovej ceny za ekonomiku Friedmana z USA môžeme:
(1) míňať svoje vlastné peniaze pre seba (vtedy máme silnú motiváciu šetriť a za peniaze dostať čo najväčšiu hodnotu napr. aj vo vzdelávaní); alebo
(2) svoje peniaze míňať pre potreby niekoho iného (pričom poznáme len čiastočne, čo príjemca potrebuje); alebo
(3) míňať peniaze niekoho iného - napr. daňových poplatníkov - pre seba (vtedy platí - koľko dostanem, toľko miniem a dajte mi ešte viac); alebo
(4) štátni úradníci, primátori i poslanci NR SR, VÚC, mestských zastupiteľstiev a iní míňajú peniaze iných (napr. daňových poplatníkov) pre iných (napr. pre školy a žiakov).
Neexistuje žiadna záruka, že štátni a regionálni byrokrati peniaze rozdelia a minú tak, aby priniesli prospech príjemcom. Túžba dostať sa k peniazom iných je totiž silná, všetci chcú získať časť cudzích peňazí pre seba.
Výdavky v kategóriách (3) a (4) korumpujú ľudí. Vládni, regionálni a pedagogickí úradníci rozhodujú, čo je dobré pre iných ľudí i ich deti a chcú riadiť ich život.
Vládnuca skupina víťazov má pocity božskej moci, porazení sú v pozícii infantilnej závislosti - stávajú sa prisluhovačmi štátu.

Efektívne vzdelávanie môže existovať len vtedy, ak sám rodič rozhoduje v prvej kategórii (1) o smerovaní peňazí - aj svojich daní - do školy, ktorú si vybral pre svoje dieťa.
Tok peňazí má obchádzať byrokratický systém a smerovať poštou od štátu k rodičovi a od neho priamo riaditeľovi školy.
Takýto tok peňazí zatiaľ zaisťujú jedine vzdelávacie poukazy, pri ktorých všetky peniaze by mohli ísť prostredníctvom vzdelávacích poukazov priamo cez rodičov do školy a obišli by tak Ministerstvo školstva SR, VÚC i mestské a obecné úrady.

Ako treba urobiť reformu v školstve?
Bývalé vedenia Ministerstva školstva SR cez svojich politických výsadkárov neboli schopné urobiť systémové kroky, ktoré by viedli k skutočným zmenám v základnom, strednom a vysokom školstve v SR.
Systémové zmeny sa podľa poznatkov musia urobiť naraz vo všetkých oblastiach reformovaného systému.
Ináč konzervatívne prvky aj v školstve, ktoré neboli zmenené, za 3 až 5 rokov zlikvidujú prvky, ktoré sa zmenili.
Pokračovanie nižšie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hry na reformu budú pokračovať IV.

O potrebe reformy netreba presviedčať nepresvedčených, reformu treba urobiť. Politické strany by mali vytvoriť skupiny, ktoré budú intelektuálne schopné zostaviť ciele a obsah reformy.
Minister školstva by mal byť intelektuálne schopný zostaviť a potom verejne obhajovať a uskutočňovať svoju víziu reformy.
Skutočná reforma základného a stredného školstva by mala vychádzať z realizácie nasledovných princípov:
- princípu výchovy k demokracii a k rešpektovaniu ľudských a občianskych práv;
- princípu slobodnej ponuky vzdelávania škôl v konkurenčnom prostredí;
- princípu slobodnej voľby vzdelávacej cesty pre žiakov, študentov a rodičov;
- princípu financovania vzdelávania žiakov základných a študentov stredných škôl prostredníctvom vzdelávacích poukazov.

Mimochodom zrušenie parazitujúcich organizácií v školstve, ktoré zožerú asi 40% zo sumy na jedného žiaka a presunutie celej sumy na žiaka do škôl cez vzdelávacie poukazy by umožnilo riaditeľom škôl (a aj ministrovi školstva) okamžité zvýšenie mesačných platov učiteľov o viac ako 200 eur mesačne (viď Hry na reformu V).

- princípu financovania aktivít vo voľnom čase cez finančné poukazy na popoludňajšiu školskú alebo mimoškolskú činnosť;
- princípu rovnosti ponúkaných vzdelávacích služieb škôl pred štátom;
- princípu prístupu rodičov a študentov k informáciám o vzdelávaní;
- princípu štátnej podpory vzdelávania občanov;
- princípu povinného vzdelávania žiakov a študentov do zákonom určeného veku.

Samozrejme nič z toho, čo navrhujeme, sa v budúcnosti v SR neuskutoční. Víťazi budú vládnuť ďalej.
Kapor - parazit - si totiž nikdy nevypustí svoj bahnistý izolovaný socialistický finančný rybník. V mori konkurencie by totiž zdochol.

PhDr. Ivan Mačura
vysokoškolský pedagóg 1962 -2006
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hry na reformu budú pokračovať V.

Detaily.
Výpočty v roku 2012.
V rozpočte MŠ SR v kapitole Základné vzdelávanie bola vyčlenená suma asi 690 miliónov eur (vláda I. Radičovej na rok 2012).
V rozpočte MŠ SR je na základné vzdelávanie určených cca 689 miliónov eur :458 863 žiakov =1 501.- eur na jedného žiaka.
Na ZŠ je normatív na žiaka v priemere len 1 245 eur x 458 863 žiakov = 571,284 000 miliónov eur, ktoré idú na základné školy.
Rozdiel v sume 689 000 mil. eur v rozpočte mínus 571, 284 mil. eur = asi 117,716 mil. eur, ktoré minie byrokracia (MŠ SR, ÚPIŠ, Inšpekčné centrá, Pedagogicko-psychologické poradne a desiatky ďalších tzv. vzdelávacích inštitúcií).
Ak na ZŠ učí 30 195 učiteľov v hlavnom pracovnom pomere, potom 117, 716 mil. euro : 30 125 učiteľov = 3 907.- eur je ročne navyše pre každého učiteľa.
Ak by sa realizoval tento projekt, asi 30 125 učiteľom ZŠ by sa mohli zvýšiť platy už v šk. roku 2014/2015 v priemere o 200.- až 300.- eur mesačne.
V rozpočte na stredné školy je vyčlenená suma cca 479 miliónov eur, na jedného študenta je to v priemere 1 985 eur.
Na jedného študenta strednej školy v asi 15 kategóriách škôl MŠ SR „určuje“ normatív len cca 1 500 eur.
Študenti stredných škôl aj ich asi 20 000 učiteľov sú okrádaní ešte o väčšiu sumu, ako učitelia ZŠ.
Budovu školy vlastní škola a nie obec, škola si objednáva pedagogické služby podľa potreby a funguje ako s.r.o.
Ivan Mačura

Detaily SME Blog Ivan Mačura - materiál SLOVENSKO Ako ďalej. Kto sme, čo chceme, kam smerujeme, časť 2.1 Vzdelávanie v budúcej III. SR, 2012.
 

1 2 3 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME