Utorok, 22. august, 2017 | Meniny má Tichomír

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako som sa v Mjanmarsku stala paranoidnou (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

No toto ???

Tak som si cítal, úvod v poriadku a zrazu, ked uz som myslel, ze taraz príde ten príbeh, alebo obsah, blog po fotke pozlátenej pagody zrazu necakane skoncil ! A ako sa Andrea stala paranoidnou som sa ani nedozvedel.. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

pointa ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Cudny clanok

Ja som sa pred vo februari vratil z takmer mesacneho pobytu v Myanmarsku, mam uplne iny dojem z krajiny. Za tu dobu som sa nemusel ani raz specialne registrovat, nevyplnil som jediny formular okrem vstupu a vystupu do krajiny, aj to bol len format A6. Je to otvorena krajina, s velmi milimi ludmi- hoci nemaju z nasho hladiska vela ale tvrdim, ze su stastnejsi ako ludia "zo zapadu". Je tam obrovske mnozstvo unikatnych pamiatok, stavieb, zobrakov je tam podstatne menej ako u nas a deti sa vzdy usmievaju.....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Záleží,

ktoré miesta si navštívil a ako cestuješ, ak ideš po turistickej klasike Zlatého trojuholníka (Yangon, Inle, Mandalay, Bagan, možno k tomu Bago a Golden rock) tak áno, vidíš krásy Mjanmarska a súhlasím, že sú dychvyrážajúce (na východ slnka nad chrámami v Bagane budem dlho spomínať). No akonáhle odbočíš z tejto trasy a ideš na východ do Mrauk U, kde prechádzaš cez Rakhine štát, v ktorom armáda stále bojuje s menšinami a na jeho hraniciach sú identifikačné kontroly cudzincov aj domácich alebo ideš na sever do Shan štátu, kde sa v dedinách prechádzajú vojaci so zbraňami, tak sa začneš zamýšľať, čo sa v tejto krajine pod povrchom deje. Dnes mi napr. nechceli predať lístok na vlak do Dawei na juhu, lebo je to v 'čiernej zóne', kde sa tiež stále bojuje a turistom tam nie je dovolené ísť, hoci poznám ľudí, ktorí tam cestovali.
Moja pointa je, že hoci život v Mjanmarsku navonok vyzerá obyčajne, v skutočnosti je situacia komplikovanejšia (odporúčam prečítať si históriu Mjanmarska od jeho samostatnosti v roku 48 alebo aspoň román on Emmy Larkin, ktorý spomínam).
A necháp ma, prosím, zle, ľudia aj krajina mi učarovali a každý sa tu na mňa usmieva, keď prechádzam okolo, lenže málokedy sa z tohto kontaktu vyvinie niečo viac/bližšie a myslím že to je tým, že sa domáci necítia úplne slobodní - no je to môj osobný názor. A to, či sú šťastnejší ako my na západe neviem posúdiť....
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME