Streda, 20. september, 2017 | Meniny má Ľuboslav(a)

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Racionalizácia nesmie byť len o peniazoch, ale aj o kvalite (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

RACIONALOZÁCIA SIETE ŠKÔL, to jest zlučovanie malých, rušenie nepotrebných ZŠ, SŠ, VŠ musí byť v prvom rade o peniazoch.

Napríklad Košice nepotrebujú 28 gymnázií. Ak si chcú v KE založiť gymnázium, tak za svoje, nie za štátne...

Koľko gymnázií potrebujú Košice? Na to musia odpovedať odborníci, ekonómovia, ministerstvo školstva...

SR nepotrebuje univerzitu pri každej silážnej jame.

Koľko univerzít potrebuje Slovensko? Podľa mňa tri. BA, KE, ZV. Relevantnú odpoveď musí hľadať vláda a ministerstvo.

Druhý je problém REFORMA OBSAHU VZDELÁVANIA. Tento problém musí byť primárne o potrebách ŽIVOTA.

Že poznám vetné členy, recitujem Marínu, roky historických udalostí, všetky čeľade mechúrnikov, kvadratické rovnice o polnoci, integrálny, diferenciálny počet ...

ALE nerozumiem, ako funguje ... resp. nefunguje právo v tejto džamahírii ... netuším ako vznikajú peniaze, neviem si vyrátať o koľko preplatím pôžičku, hypotéku, či je pre mňa výhodná ... neviem poskytnúť prvú pomoc, neviem ako sa chránit pred pohlavnými chorobami, netuším nič o dynamike partnerského vzťahy ...

Prosím ROZLIŠUJME tieto dva problémy.

Racionalizácia siete škôl je výsostne ekonomický problém.

Reforma obsahu vzdelávania je otázka života.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

s tymi univerzitami to netreba tak prehanat. v BA minimalne 2 - UK a STU, Zilinska ma tiez slusne vysledky, za Nitrianksu by bola aka nahrada?

Ohladom reformy obsahu suhlas, ale je to aj o zmene postoja ucitelov, aby tu reformu rijali a neucili len tou lahkou doterajsou cestou (vyklad + pisomka co si kto zapamatal).

Niekde som cital aky je rozdiel medzi finskymi skolami a slovenskymi. Fini maju jeden typ skoly ale kazda ma svoju cestu na dosiahnutie rovnakeho ciela. Slovensko ma vela typov skol ale ma nanutenu rovnaku cestu. (neviem ci mame nejaky ciel).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Univerzity - ja nerozhodujem, ja som dokonalý pán nikto a môj názor je len môj názor, nič viac. Samozrejme, že nikto normálny nezruší technické univerzity ... ale zlúčiť by sa mohli viaceré. Zvlášť keď sú blízko seba duplicitne podobné ... Safárik + Prešovská...

Slovenskí učitelia. To je kapitola sama o sebe. Ako oddeliť zrno od pliev? Pliev je viac, ako zrna. Neviem ako na to. Hala bala prepúšťať nepomôže. Toto je kameň úrazu slovenského školstva. Učitelia. A nehovorím o platoch učiteľov, ale o tom, že v systéme parazituje množstvo povaľačov, ktorí sú zrelí na výpoveď ... ale vedia kamuflovať aktivitu.

Tu nám už čiastkove reformičky a zaliepať dierky nepomôže. Mám za to, na rakovinu je často najúčinnejší skalpel. Školstvo sa žiada výrazne liberalizovať a otvoriť trhu. Štát stanoví povinný základ pre všetkých. Od 5 do 15 rokov.

Stredné školy spoplatniť. Rodičia a žiak si vyberú predmety a učiteľa ktorému za vyučovanie zaplatia. Dnes platia rodičia za doučovanie od 7 do 15 eur za celú hodinu. Rozsah štúdia a predmety sú na slobodnej voľbe žiaka a jeho rodičov. Záverečné skúšky majú jasne stanovené kritériá. Ako ich žiak dosiahne je na ňom. Či samoštúdiom, či štúdiom u učiteľa. Rozsah záverečnej skúšky si žiak zvolí podľa požiadavky vysokej školy o ktorú má záujem.

Samozrejme, taká radikálna reforma by spôsobila, že väčšina ostane bez strednej školy. Tu je priestor na významné posilnenie základoškolského vzdelania. Tam leží naša bieda. Vzdelanie dnes devalvuje. Zo základných škôl vychádzajú praktickí analfabeti. Maturita je zdrap papiera, Mgr. titul je ako voľakedy maturita a PhD. už tiež udeľujú bárzkomu. Jahnátek je profesor a Slovensko čierna diera v systéme, kde si sestry poľských a maďarských kardinálov vyrábajú doktoráty z teológie.

Toto musí skončiť a kozmetika nám nepomôže. Chce to skalpel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A hlavne vo Finsku

pokial ja viem, sa stat nese - rie na kazdom kroku do fungovania kazdej skoly. U nas ma patent na rozum jedine pan minister, ktory vzdy okamzite vie, co so skolstvom treba urobit a jeho nazor sa musi stat nazorom kazdeho riaditela. Pokial nie, beda, prebeda.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

klobúk dole

výstižne napísané...
toto by MŠ malo použiť ako časť analýzy "Čo so školstvom?"
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Otazka nestoji - kolko UNI?

Kludne majme len jednu. Otazka stoji, kolko ludi na tych unvierzitach sme schopni vzdelavat. Lebo stat sa ma postarat predovsetkym o to, aby umoznil a poskytol vzdelanie svojim obcanom. To v prvom rade.

A dalej (tu sa takmer urcite rozideme), stat sa ma postrat, aby kazdy mohol studovat to, co chce a to dovtedy, kym na to mentalne a fyzicky má. Kym sa tu rozprudi diskusia, co za de- dil - ny nazor som to prezentoval, tak si najprv precitajte deklaraciu ludskych prav.

No a este jedna vec. Uvedomme si, ze na SK nikdy nebude spickova svetova UNI. Na to máme prilis malu populaciu a nase univerzity su prilis provincne. Investicie do skolstva su len dalsim faktorom, ktory uroven SK skolstva stlacuje dole tym, ze mnoho z najlepsich studentov odchadza studovat do zahranicia a prilis malo sikovnych absolventov na skole ostava. System je prakticky uzatvoreny a jednosmerny - pokial niekto neostane na skole, uz je velmi mala pravdepodobnost, ze sa tam vrati, kedze napr. nema PhD a len "sialenec" by siel s platom dole tak, ako to je vo vacsine pripadov. Tych par "sialencov" (nemyslim to v zlom, len sa im niekedy divim), ktori sa rozhodli na SK vratit zo zahranicia, situaciu nezachrania.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vsetko ok, ale je tu este jeden dolezity faktor. Kedze sa tolko hovori o reforme skolstva, treba si uvedomit, ze moderne postupy dost suvisia s poctom ziakom v triede. Tazko uplatnit rozne tvorive pristupy, pokial je v triede 30+ deti a materialna vybavenost na urovni r. 1989 (plus samozrejme kopec pedagogov, ktori maju cokolvek inovativne na haku, je ich dost). Moj nazor je, ze dany stav by sa mal rozumne vyuzit na znizenie poctu deti v triede povedzme na 20-25, samozrejme spolu so zavedenim modernych metod vyucby a zrusenim normativu na ziaka. Uprimne, my tu mame skoly, kde je cez 30 deti v triede a zaroven male obce, kde mame na sedem deti dvoch ucitelov ako napr. v dedine, kde byvam. Pritom moja manzelka uci na bratislavskom gymnaziu, kde ma 35 ziakov v triede...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Školy, ktoré majú právnu subjektivitu by mali dpstávať od štátu peniaze priamo a nie cez obce !!! Tam je tiež jedna veľká diera!!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Filter na učiteľov - IT

1. školy majú množstvo problémov a podľa nich by sa mali začať čistiť učitelia
2. jeden z nich by malo byť využívanie IT - 90% učiteľov sa im bráni, školy sú neuveriteľne skostnatelé a spiatočnícke. Kto z učiteľov pozná a odporúča inteligentné učebnice www.SmartBooks.sk, ktoré sú až neuverite efektívne pri učení sa žiaka a obsahujú kompletné učivo celej ZŠ?
3. Tých problémov je určite viac ale IT by minimálne odfiltrovalo dôchodcov, ktorí sú dnes často krát už bohužiaľ brzdou systému.
4. Zmeny musia prísť čo najrýchlejšie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To je ale kopec napadov. Len jedno podstatne vylepsenie mi tam chyba a to kto prinuti ucit sa hlupe rozmaznane detiska.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Stale do kolecka.

Pred 30 rokmi stat rozhodoval kolko chleba sa kde upecie a preda. Vyzeralo to tak, ze chlieb bol zly, bolo ho malo a stali na neho rady. Akonahle sa do toho prestal montovat stat, chleba je daleko viac a mozete si vybrat z roznych druhov.
Teraz je tento isty princip v skolstve. Uradnici rozhoduju o tom, kde moze a kde nemoze byt skola, co sa ma ucit a ako. Kym o tom budu rozhodovat ludia, ktori su nezainteresovany na vysledkoch (uradnici) a nie ucitelia a studenti, pripadne ich rodicia bude to ako s chlebom za totality.
Clanok plny veci, malo by sa, vyberu sa a podobne.
No mam pocit, ze Brano Grohling nemusel v 80tych rokoch chodievat o druhej cakat na chleba, aby bolo doma.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

to sú práve 2 princípy

chlieb a vzdelávania (alebo napr. zdravotná starostlivosť) - chlieb naozaj lepšie napečie a predá Tesco ako štát: princíp, náš zákazník náš pán. kto príde do kaderníctva a chce, aby mu vlasy nafarbili na zeleno, tak mu zafarbia - dôležitá (okrem zisku) je spokojnosť zákazníka - individuálny záujem. v prípade vzdelávania by nemali mať prioritu rozhodovania jednotlivci alebo zriaďovateľ, ale spoločnosť, národ - ide o vyšší, verejný záujem. Jednotlivec si nemusí vedieť, ani chcieť dobre - napr. keď sa chce zasamovraždiť, tak mu v tom zabránia - vyšší záujem má prednosť pred individuálnym. Rodičia a žiaci nemusia vedieť, ani chcieť vedieť, ako sa optimálne vzdelávať, zodpovednosť za to padá nielen na ich hlavy, ale na hlavy všetkých... Tým sa neporovnateľne zvyšuje relevancia rozhodnutí o veci - asi 5,4-miliónkrát.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

prepac

ale nechcel by som zit v tvojom mentalnpm svete.
Mas naivnu predstavu, ze zakon donuti ziaka nieco sa naucit, alebo ze zakon dokaze zabranit niekomu aby sa zasamovrazdil?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

takze chybaju

tie "komplexné kritériá na hodnotenie kvality škôl" . Hmm, to sa este nijake dobre kriteria kvality doteraz nenasli ? Ake kriteria maju nasi susedia ?
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME