Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Múdrosť davu, demokracia a volebný systém (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Priemerná odchýlka odhadov od skutočnosti bola samozrejme pomerne vysoká..."
a
"Priemer bol teda oproti skutočnej váhe vychýlený o menej, než 1%."
Možno nie som príliš zbehlý v štatistickej terminológii, ale mne sa zdajú tieto dve tvrdenia navzájom nekonzistentné.

Odhad hmotnosti telesa a voľba politickej strany sú odlišné typy problémov takže bol by som veľmi opatrný pri prenášaní skúsenosti z jednej oblasti do druhej.
Odhad hmotnosti telesa sa skôr podoba na strieľanie do terča. Ak necháte do terča strieľať 100 zlých strelcov možno do čierneho netrafí ani jeden, ale ak spriemerujete vektory (orientovaná úsečka od stredu terča po zasiahnuté miesto) s najväčšou pravdepodobnosťou dostanete zásah do čierneho. Politické spektrum nemá stred, do ktorého sa súťažiaci usilujú trafiť a okolo ktorého zásahy oscilujú. Bol takýmto stredom Adolf Hitler, ktorého "múdry dav" masovo volil v 30-tých rokoch v Nemecku? V demokracii sa uplatňujú trochu iné princípy. Ak Vás zaujíma táto téma, oplatí sa prečítať tento článok alebo knihu, o ktorej je tento článok:
http://ekonomika.sulik.sk/ekon...

Z histórie Vašich článkov vidím, že sa touto témou seriózne zaoberáte - možno Vás zaujmú aj moje články:
http://kuceravy.blog.sme.sk/c/...
http://kuceravy.blog.sme.sk/c/...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vaše články si prečítam, najprv však zareagujem na to nedorozumenie. Priemerná odchýlka odhadov: dnes sa používa smerodajná odchýlka, Galton však asi nepoužíval túto charakteristiku, lebo štatistika bola v tej dobe ešte v plienkach. Priemer odhadov bol teda blízko, ale rozptyl jednotlivých odhadov bol veľký.

Isteže, výber politikov a strán nie je taký jednoduchý ako triafanie terča alebo odhad váhy. Ide však o to, že zloženie parlamentu sa dá rozdeliť na 150 jednotiek: a každá sa v tomto systéme de facto obsadzuje zvlášť. Ono by sa to dalo prirovnať ku švédskemu stolu. Nevieme, čo chutí jednotlivcovi, ale na základe toho, ktoré veci miznú najrýchlejšie sa môžeme dovtípiť o tom, čo majú ľudia ako takí najradšej.

Adolf Hitler... No práve, keď sa ľudia cítia bezmocne, tak vyhrávajú aj takíto ľudia. Samozrejme, demokracia nie je neomylná, a to sa ani nesnažím tvrdiť. Veľmi dobre si to uvedomujem, a preto sa proti jej slabostiam snažím niečo robiť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Nevieme, čo chutí jednotlivcovi, ale na základe toho, ktoré veci miznú najrýchlejšie sa môžeme dovtípiť o tom, čo majú ľudia ako takí najradšej."

To je pravda - môžeme napríklad zistiť, že najrýchlejšie miznú krémeše, slanina a čipsy a na stole ostáva zelenina, ovocie a celozrnné pečivo :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ľudia, čo si varia sami sa obvykle stravujú zdravšie ako tí, čo jedia polotovary a hotové produkty :-) Veľmi dobre totiž vedia, čo si do svojho jedla pridávajú.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Volebný systém aký navrhujete už existuje a vo veľkej miere sa používa, zatiaľ len v rámci súkromných inštitúcií... Momentálne si neviem spomenúť, ktoré firmy to využívajú, sú však spravidla činné v IT. Ja dúfam, že sa raz presadí. Existuje ešte alternatívne riešenie, takzvaný transferrable vote, kedy volič zoradí kandidátov od najlepšieho po najhoršieho, a postupuje sa vylučovacou metódou. Takto sa hlasuje aj v niektorých krajinách, isto viem že sa používa v Austrálii.

Obe tieto alternatívy majú oproti sebe rôzne výhody a nevýhody. Transferrable vote je dobrý v prípade, že sa volí viac mandátov naraz. Vždy sa totiž eliminuje len jeden kandidát, a druhé preferencie z tých lístkov sa pripočítavajú ostatným. A tak sa postupuje až dovtedy kým nedostaneme želaný počet kandidátov. Ten alternatívny systém (nazvime ho maticový) v takom prípade môže generovať výsledky, ktoré zmenšujú rozdiel medzi populárnymi kandidátmi s mnohými odporcami a menej nápadnými kandidátmi. Keď sa hlasuje o malej skupine, alebo jednotlivcovi, maticový systém sa stáva výhodnejší.

Systém, ktorý navrhujem ja, je vhodný pre výber naozaj veľkého počtu mandátov, čiže pre parlamentné voľby. Dali by sa použiť aj vyššie spomínané systémy a boli by lepšie, ako je ten súčasný. Znamenalo by to ale nutnosť rozdeliť územie na volebné obvody. To by však nechcem, pretože takéto voľby spejú k vychýleným výsledkom (priama konfrontácia kandidátov, paradigma MY a ONI je zachovaná) Okrem toho, v dnešnej dobe s komunikáciou v reálnom čase, cestovaním v priebehu niekoľkých hodín a veľkými presunmi obyvateľstva považujem ten koncept za zastaraný. Drží sa v mnohých krajinách, ale hlavne vďaka tradícii a je vo veľkej miere nepopulárny (napr. hnutie Democracy spring v USA proti nemu momentálne vedie kampaň)

Existujú aj rôzne hybridy, napríklad pomerný systém s volebnými obvodmi, v ktorých sa volia priamo kandidáti, to teraz vlastne navrhuje Rybníček (aj keď k nejakým konkrétnym predstavám to ešte nedotiahol, tak to nemôžem vedieť s istotou). Toto však nevedie k nezávislosti jednotlivých poslancov na svojich stranickych nadriadených, okrem iného. Je to podľa mňa taký populistický polotovar, keďže veľa ľudí chce mať pocit, že "majú""svojho" poslanca, ktorý rieši ich lokálne problémy, čo je samozrejme nezmysel.Na to existujú iné stupne moci. Vytvára to iba nerovnaké postavenie jednotlivých kandidátov a ich zviazanosť s predstaviteľmi strany, od ktorej ich nominácia závisí. Aj takýto systém je však o niečo lepší než to, čo tu máme v súčasnosti, lebo je fakt, že v parlamente sedí veľa anonymných "kolesíkov".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zaujímavý článok. Nemyslím si však, že váš príklad z jarmoku celkom vystihuje princípy demokratického rozhodovania. Bolo by celkom zaujímavé zhodnotiť výsledky a posúdiť múdrosť davu, keby ľudia namiesto hádania váhy teľaťa vyberali niekoho, kto tú váhu bude hádať za nich. V tomto prípade je už pre úspech rozhodujúce, či bude vybraný človek odborník alebo laik.
Ako dokáže laická väčšina posúdiť to, kto je odborník na teľatá, keď sa ľudia vzájomne nepoznajú. No zvolí toho, kto ich presvedčí, že je najväčší odborník.
Takíto človek ale potrebuje hlavne talent na presviedčanie a ovplyvňovanie ľudí a jeho odbornosť na teľatá je irelevantná, je teda pravdepodobné, že jeho odhad váhy bude dosť nepresný.
Možno že je dokonca pravdepodobnosť, že vyberieme človeka odborníka, ktorý správane odhadne hmotnosť, vyššia pri náhodnom výbere ako pri demokratickej voľbe.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrá poznámka. To čo tvrdíte, je dobrý argument proti prezidentskému, resp. akémukoľvek inému koncentrovanému spôsobu odovzdávania moci.

K tomu, že náhodný výber by bol lepší, ako voľby: pokiaľ by sa jednalo skutočne o úlohu tohoto typu, čiže hľadanie neznámej veličiny, o ktorej ale vieme, že má nejakú skutočnú hodnotu, tak máte pravdu. V spoločnosti sa však riešia otázky komplexného charakteru. V tom prípade je expertné stanovisko obvykle presnejšie ako tipovanie.

Hľadanie expertov je však úloha, ktorá si vyžaduje rozbiehavé myslenie, také, ako má dav. Hľadanie relevantných aspektov, to davu ide veľmi dobre. Rôzni ľudia majú totiž rôzne vedomosti, ktoré iným chýbajú (+ názorovú nezávislosť). Potom už treba len agregačný mechanizmus. O tomto som nepísal v hlavnom článku hlavne kvôli rozsahu, samozrejme. napríklad http://www.knightfoundation.or... (viem, ide o vysoko špecializovaný prípad, ale dá sa extrapolovať)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja som to skôr myslel ako argument proti zastupiteľskej demokracii. Je to len môj pohľad laika ale myslím si, že riadenie moderného štátu je tak komplexná úloha, že ani pri našich súčasných technologických možnostiach, nie je možné aby ľudia o všetkom rozhodovali priamo a nejakej forme zastupiteľskej demokracie sa nevyhneme. Na skutočne efektívnu správu sú nutní odborníci no a v demokracii týchto ľudí vyberá väčšina, ktorá ich odbornosť jednoducho nedokáže posúdiť. Buď na to nemá znalosti alebo kandidátov osobne nepozná. Namiesto objektívnych kritérií sa pri výbere potom väčšina ľudí riadi subjektívnymi pocitmi, sympatiami, antipatiami, osobným prospechom a vyberajú kandidátov s celkom inými kvalitami a sú tie potrebné na efektívnu správu štátu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Hej no... dnes je veľmi dôležité spolupracovať, počúvať expertov, a hlavne ich vedieť odlíšiť od šarlatánov ,čiže menej ega a viac myslenia. Ja osobne preferujem taký prístup. A k tomu riziku zastupiteľskej demokracie: existuje ešte alternatíva vo forme osvietenského "diktátorstva". Problém však je, ako takého osvietenca vybrať :-(
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Kde je pes zakopaný ...

Akokoľvek si vážim intelekt autora a jeho obsah blogu, nedá mi trochu ho upresniť. Hlavnou príčinou nespravodlivosti nášho politického systému je súčasný volebný zákon pre parlamentné voľby. Len jeho zmena k lepšiemu môže priniesť našej spoločnosti všeobecný prospech. Už niekoľko krát sa predchádzajúce vlády snažili tento zákon novelizovať, no skutek utek. Najväčším problémom zákona je jeden volebný obvod a nemožnosť kandidovať v parlamentných voľbách aj priamo, teda jednotlivou osobou. Ak by niekedy bola politická vôľa toto niekedy zmeniť, malo by byť potom viac volebných obvodov, najlepšie počtom zhodných s počtom okresov,/ čo je cca 75 - 78 okresov ? /. A umožniť kandidatúru aj jednotlivým osobám. Zrušiť štátne príspevky stranám a umožniť ich fungovanie len z členského príspevku. Toľko sa volá po tom, aby mali volení zástupcovia k občanom čo najbližšie, no a toto je riešenie. Umožnilo by to aj zníženie počtu poslancov v NR SR zhruba o polovicu. Je mi jasné, že odborne vzdelaní ľudia by vedeli tieto dôkladnejšie a presnejšie sformulovať, ja som len laik. Je zarážajúce, že aj keď ako som už uviedol, bolo veľa snáh o takéto riešenia, volebný zákon ostal ten pôvodný, mečiarovský, a ako sa zdá súčasnej politickej reprezentácii plne vyhovuje. Ale vyhovuje občanom ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Už som na podobné návrhy reagoval viac krát. Volebné obvody vedú len k atomizácii problému. Stále sa totiž jedná o systém "my" a "oni" a vedú k jednoznačnej preferencii kandidátov určitého razenia: egoizmus, konfrontácia, previazanie so záujmovými skupinami. (podobného, aké majú predsedovia našich politických strán) Je síce o niečo lepšie poznať "svojho" poslanca, ale tam to asi tak končí. Väčšinový systém je vo viacerých krajinách, a veľa ľudí s nim nie je spokojných. Udržuje sa najmä vďaka tradičnosti a všeobecnej nevedomosti o alternatívach.

Čo sa týka financovania strán, tak tam môj návrh počíta s rozdeľovaním peňazí podľa prvého kola sčítavania. Peniaze dostane ten, koho volič skutočne preferuje. Vznikne potom motivácia osloviť čo najviac voličov už v prvom kole, teda nestrácať hlasy voči ministranám, ktoré volia obvykle frustrovaní voliči. A k tomu vedie iba jedna cesta, nemať kauzy. Samozrejme, marginálne skupiny (zelení, rusíni, komunisti a ja neviem kto ešte) tí nech si majú svoje strany, to nie je na škodu veci.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME