Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Čo mám rada na Slovensku (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Dievča, presne si to vystihla !

Dievča, presne si to vystihla ! V poslednej dobe si veľmi uvedomujem našu históriu. Hoci nemám šľachtické korene, začínam vnímať Slovensko aj cez pohľad na dejiny (Horného) Uhorska, jeho kráľov, šľachty, kultúru a vzdelanie, zápasy o prežitie a civilizačný rast, industrializáciu.

To je aj moja rada: poznávaj uhorskú históriu, a vôňu tejto krajiny si vychutnáš v ešte výraznejších odtieňoch. Hoci Ti bude smutno, že duch a pamiatka starého Uhorska sa nenávratne stráca.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

tebe by sa zisla tiez tucna Uhorska .... teda Uhorka #nohomo

SLovenko sj esuper 13 dni do roka ... prides pozres co nove, vsetko rovnake, casto horsie...

tesis sa z malickosti, ze minuly rok ta teta v nju jorkeri nepozdravila a tento rok uz ano ... je to posun k lepsiemu ...

a ano mam na lapsie veci ak onju jorker, ale SK nemam pracku, tak si tam kupujem veci a spodne pradlo :D

milujem slovensko :D ak ma neskarmite na 0 , budem vazne sklamany :D
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pre Rachotilko a pre autorku

S tou uhorskou minulosťou úplne súhlasím a tiež si ju užívam napríklad aj v priezviskách ľudí . Nežila som tu pomaly 20 rokov, a keď som sa vrátila, Slovensko bola iná krajina. Moja rodina tu nemá korene, ale žili sme tu niekoľko desaťročí a cítime sa tu doma. Takže Slovensko teraz poznávam trocha ako novú krajinu, i keď tu mám intenzívny pocit domova. Niektoré veci, ktoré mi pred tým pripadali banálne , mi teraz pripadajú očarujúce.
- Napríklad taký DUNAJ, pri ktorom bývam je úžasná rieka s jeho ramenami , lužnými lesmi . Pohľad ako v noci po ňom plávajú osvetlené lode nemá chybu.
- POČASIE - aspoň tu v Bratislave, je zväčša slnečno, keď naprší, tak hneď uschne, je tu skoro stále pekne
- PRÍRODA - ak idete s odborníkom ochranárom alebo ornitológom len do okolitých lesov zažijete fascinujúce zážitky so zvieratami. za skorého rána nájdete stáda vysokej v jej ležoviskách, stretnete na lúkach krásnych jeleňov, zažijete nádherné ruje, uvidíte orliaka morského, rybárika alebo iné krásne vtáčiky, o ktorých ste si ani nemysleli, že tu môžu žiť
- ĽUDIA SÚ OTVORENÍ A SPONTÁNNI - za dlhú dobu v zahraničí som si našla minimum známych a priateľov, pretože miestni boli veľmi rezervovaní, za niekoľko rokov, čo som v Bratislave , mám množstvo nových známych, ktorých priateľstvo si veľmi vážim; Cudzí ľudia, s ktorými niečo riešite, Vás bežne pozvú na kávičku, pestuje sa tu kaviarenská kultúra; starí priatelia Vás pri stretnutí objímu a pobozkajú - je to pekný zvyk ,keď sa stretnete s ľuďmi, ktorých poznáte trebárz vyše 30 rokov
- JAZYKY - mám rada bratislavské multikulti, keď ľudia v bežnej reči prechádzajú z maďarčiny do slovenčiny, keď s na scéne SND hrala výborná hra v réžii pána Haspru Ženský zákon v záhoráčtine. Videla som ju aj v spisovnej slovenčine, ale v tej záhoráčtine to bola úplne iná hra. Zistila som, že záhoráčtina ako jazyk má humorný rozmer. Tú hru som videla cca 7x. Vždy keď som pricestovala do Bratislavy a chcela som sa rozveseliť, tak som na ňu šla. Myslím, že tie iné jazyky sú aj v iných končinách Slovenska napríklad Rusínsky, Ukrajinský, Poľský. V Bratislave možno ešte zopár ľudí v Devínskej Novej Vsi rozpráva po chorvatsky .
- milujem FILM a DIVADLO - filmy ako Záhrada, Muzika, Slnko v sieti, Rok na dedine a ďalšie. Pred časom som sa presvedčila , že Slováci majú zmysel aj pre sebairóniu, čo som ani nečakala, keď som videla v divadle hru Slovenský národný cintorín. Úžasná zábava. Čo sa týka slovenskej literatúry mám rezervy, ešte som nestihla prečítať nových autorov, ktorí sa objavili.
Som veľmi kritická k tomu ako to na Slovensku funguje. Na rozdiel od ostatných sa domnievam, že politici odrážajú morálnu úroveň celej spoločnosti , pretože oni z tejto spoločnosti pochádzajú a sú jej súčaťou. To ale nemení nič na tom, že milujem Slovensko a chcem byť užitočná. Presvedčila som sa o tom, keď som žila dlho v zahraničí. Som šťastná, že som zasa doma.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja som, ak to tak môžem zjednodušene povedať, neparticipovala na patriotizme, ani som sa nikdy neprsila, a aj keď som vnímala naše poklady, faunu a flóru, klímu, históriu, bežný život, okolie, zvyklosti, folklór, ľudí a rôzne maličkosti, intenzitu svojich koreňov som začala tak skutočne prežívať, až keď som odišla, a teraz, keď som sa vrátila. :)
Až teraz mi tak nejako dochádza, aký potenciál má Slovensko, akú vhodnú polohu, prírodné zdroje, mentalitu, že napriek všetkému oplývame odvahou, silou, trpezlivosťou, túžbou po zmene, ako sa mnohí - len o nich nepočuť a nevidieť ich na verejnosti - snažia zo všetkých síl, viesť dobrý a kvalitný život, že to s nami vôbec nie je také zlé, že si vieme pomôcť, poradiť, povstať, zapáliť sa pre správnu vec.

O našej pohostinnosti sú neraz zvady. Ľudia sú niekedy takí opatrní, nedôverčiví, ale ak sa s nimi dáme do reči, alebo napríklad pozdravíme suseda, ktorého všetci ostatní susedia pokladajú za zatrpknutého a zlého, ale vy sa mu pozdravíte dnes, zajtra, pozajtra, napriek tomu, že vám neodzdraví.
Neodzdraví vás ale napríklad na siedmy či dvadsiaty pokus, už áno: Syn mi spal v kočíku, ja som bola zamyslená, ani som nevidela, že si ideme naproti a zrazu počujem: Dobrý deň vám prajem! A k tomu dodal úsmev a opýtal sa, ako sa máme. No jednoducho, niekedy sú ľudia aj takí... uzavretí, ale pritom nie sú zlí, zákerní, neublíži - nehovorím, že vždy je to tak, ale ja sa stále stále snažím vidieť v každom (objaviť) hľadať to dobré.
K tej pohostinnosti som chcela toľkoto povedať, že niekedy na prvý pokus to vyzerá tak, že sú ľudia zachmúrení alebo budia dojem, že k cudzincom ale aj k domácim sa správajú zle, odmerane či na prvý pohľad akoby nechceli poradiť, ak sa ich opýtate, ale potom, keď prehodíte pár slov, usmejete sa - teda aspoň ja sa skoro stále usmievam :), z dialógu vyplynie, že pred vami stojí fajn človek, to len spočiatku - niekedy je tam akoby bariéra... Inak ten úsmev mnohokrát tú bariéru práve roztápa.

Vrátim sa k tomu patriotizmu: Najmä ak sa človek začne stretávať s cudzincami alebo v zahrabničí vám napríklad povedia, že hoci pracovali so Slovákmi, zistili, že väčšina sa k svojim v zahraničí neprizná, že badajú, ako sa hanbíme za to, odkiaľ pochádzame, že od Slovákov počujú iba kritiku na svoju krajinu, že im je to také divné až nepochopiteľné, ale ja si skôr myslím, že ľudia na Slovensku sú skôr zúfalí z politického hľadiska, že mnohí už rezignovali, povedia si, že takto to funguje: korupcia, prelievanie paňazí cez pofidérne, z to sú depresívni, že vidia bezprávie, zľahčovanie násilia, nedôveru v justíciu, nefunkčnosť digitalizácie úradných vybavovačiek, atď........

Aj mne sa veľmi páčia kaviarne či čajovne, a veruže, aj na Slovensku pestujeme spájanie ľudí cez rôzne projekty, podujatia, od tvorivých dielní cez ihriská, atď...
Ďakujem za rozpísanie sa - aká som si k pc sadala unavená, a teraz - až som obžila. :) Ď a k u j e m!

Som šťastná, keď sa ľudia tešia z návratov, ak ich vidím motivovaných a naladených. Paráda
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Máme bohatú históriu - občas mám pocit, že ešte stále bojujeme o svoju identitu, že sa hľadáme - po utláčaní, vojnách, obrodeniach, okupácii, povstaniach, po zmene režimov.
Mňa len mrzí, že pamiatky na Slovensku chátrajú, ničia ich vandali alebo sa rozpadajú pod ťarchou času, málo sa reštauruje... Starostlivosť a obnova kultúrnych pamiatok? Málo pozornosti prúdi týmto smerom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Práve na tomto servri som sa v rámci diskusie stretla s ľuďmi, ktorí považujú záchranu pamiatok za trestuhodné plytvanie zdrojmi z prostriedkov daňových poplatníkov, ako by to bol len kapric niekoľkých jednotlivcov. Považujú za správnejšie pamiatky zbúrať a postaviť na pozemkoch nové stavby. Aby niekto chcel sám likvidovať svoju vlastnú kultúru , to je predsa len silné kafé . Ale peniaze sú veľká modla v dnešnej spoločnosti.

My čo žijeme v Starom Meste v Bratislave máme čo robiť a sme v strehu, aby sme obhájili vzhľad Starého Mesta pred rôznymi "nájazdníkmi". Samozrejme , že nie vždy úspešne. Veľmi ma mrzí, že sa stále nerealizuje hotový projekt rekonštrukcie kúpeľov Grössling, kde je podľa všetkého najstarší krytý bazén v strednej Európe a možno aj na kontinente. Veľmi by ma potešila rekonštrukcia, prípadne dostavba kaviarne Astorka, podľa pôvodného projektu vynikajúceho architekta 20. storočia Friedricha Weinwurma.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Teraz ma napadá film Stopárov sprievodca po galaxii. Je treba sledovať, byť v strehu nad výstavbou, pri územných plánoch mesta. Aby sa obyvatelia mohli včas spojiť, prostestovať proti búraniu či nezmyselnej výstavbe, pokúšať sa, aspoň to skúsiť. Dalo by sa to aj viac rozvinúť, viem.
Je to nešťastné riešenie, dovoliť, aby zaniklo, zľahlo popolom kusisko nášho dedičstva, dôkazy našej dávnej minulosti. Ďakujem veľmi pekne za diskusiu. Pre dnešok sa lúčim... Príjmený večer alebo dobrú noc
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Moja dcéra miluje slovo dzbán. Nikdy nechodila do slovenskej skoly a slovencinu si osvojila len vdaka mojmu úsiliu, takze jej gramatika obcas hapruje, ale na druhej strane casto vymyslí nové slovo kombináciou viacerých (pricom to dáva zmysel), takze sa dost nasmejeme a ja si uvedomím, aký je nás jazyk skvelý a flexibilný.
Na druhej strane moj muz oznacuje slovenské polievky za "mastnú vodu, ktorá zaberá v zalúdku miesto ovela lepsím potravinám". :))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A slovo "puncocháce" ju fascinuje. :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vitaj, zlatá stredná cesta! ,)
Slovo džbán je pekné, ďakujem. Mňa vždy poteší, keď mi niekto povie, že svoje dieťa/deti vedie k svojej materinskej reči. Poznám viacerých, ktorým sa narodili deti mimo Slovenska , ale deti už nevedia po slovensky, a teda ak aj prídu na Slovensko kvôli rodine, starým či prastarým rodičom, je tam jazyková bariéra a s drobcami starkí komunikujú rukami, nohami alebo kreslením na papier.
Juuj, to taký poctivý vývar - mne mimo Slovenska straaašne tie naše polieviočky chýbajú. :) Napríklad v talianskej rodine som sa polievkami vôbec nestretla a vo Švajčiarsku varia skôr krémové, smotanové polievky, ale stretla som sa aj v vývarom, ale nie takým ako u nás. Pravým silným a voňavým vývarom s očkami. ;)

Keď pozerám čiernobiele filmy alebo z osemdesiatych rokov, alebo napríklad filmy v slovenskom dabingu nahovorené hercami zo "starej" školy, to len hľadím a naťahujem ušiská, že aký nádherný mäkký jazyk, ako melodicky znie. Posledne to bol film Medená veža a jeho voľné pokračovanie Orlie pierko, či Zhŕňajova nevesta, alebo taká Včielka Maja, och... Nuž, ale súčasný slovenský dabing nemôžem vystáť. :(
Prajem pekný večer, a keby boli ešte nejaké nápady, írečité slová, poteším sa prídavkom. Inak, džbán je ozaj pekné slovo. Vďakaa!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nechýbalo Vám?

Počas Vášho pobytu v zahraničí Vám nechýbala?:
-veľká nedôvera medzi ľuďmi
- vysoké ploty alebo múry medzi dvoma susedmi
- neohľaduplná až agresívna jazda na cestách?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pre mňa sú skvostom Slovenska naši svetoví operní speváci, ktorí občas su tu ukážu.
Len námatkovo: v rámci Viva musica Grúberová, Kocán, Bršlík, Kurucová, Kučerová,
v rámci dobročinnosti Mária Porubčinová v krásnom drevenom evanjelickom chráme v Kežmarku,
dopoludňajšie hudobné matiné v Mirbachovom paláci....
Tá Reduta, to národné divadlo, ten kostolík, ten Mirbach........ inak dýchajú

Mám rada kreatívnych ľudí, ktorí posadia hudobníkov do Sadu Janka Kráľa (Viva musica)

Menovať by sa dalo jasne mnohé..............
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Veru, aj mňa teraz napadajú ďalšie - čo mám rada na Slovensku.
Sú ľudia v tejto krajine, ktorí robia malé - pre niekoho možno nepatrné, bezvýznamné - veci, skutky s láskou pre dobro v prospech nás všetkých.
Máme tu talentovaných, mysliacich, otvorených a zanietených ľudí. Ľudí činných, temperamentných, motivujúcich k aktivite či samotnému životu, ľudí, ktorí vedú slabších alebo unavených, ktorí to nevzdávajú s tými, ktorí sú na okraji spoločnosti, ľudí, ktorí majú obyčajnú radosť zo života a svojou dobrou náladou nakazia ostatných, alebo ľudí - ako počas dnešnej prechádzky - keď sme išli na obľúbené miesta, cestou sa nám predostrel nepekný pohľad, lebo ktosi vytiahol z koša tašku s rôznym odpadom a rozhádzal ho po trávniku a chodníku, no a po ceste domov Ktosi ten neporiadok zozbieral. Proste malé veci, a pritom, aký vysledok.

A napríklad na blogu - Máme tu Romana Kebíseka: http://kebisek.blog.sme.sk - robí niečo (aspoň pre mňa) ohromné a záslužné alebo pán Rudolf Pado: http://pado.blog.sme.sk
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Milujem slovensky humor :)

https://plus.google.com/115696...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To je super. Rozosielam kamarátom. Vďaka. ;))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

;):)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Taký spontánny a čistý. Mám rada aj taký ten jednoduchý zo slovenského vidieka.
Teraz mi tak prišlo, že ako mám rada, keď sa ocitnem v slovenskej dedinke, keď sa dám do rozhovoru s ľuďmi z vidieka, alebo keď len tak sedíme na priedomí, rozprávame sa, smejeme na hlúpostiach, mlčíme, pijeme čaj z obitých hrnčekov, keď zájdem do dedinského obchodíka, a prihovorím sa predavačke alebo pokladníčke, keď sa na salaši ponúkneme ovčím syrom, alebo si kupujem lístok u šoféra autobusu do vedľajšej obce, jooj. : )
To len na okraj. ; )
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Fica nespomenula :))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

veď blog je o tom, čo má na Slovensku rada....:)
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME