Utorok, 26. september, 2017 | Meniny má Edita

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nepriateľmi spoločenských vedcov nie sú prírodovedci (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

Jediné férové hodnotenie je slobodný trh

Nuž, to je tak, keď sa niekto pokúša navrhnúť "férový" spôsob hodnotenia pre účely deľby lupu. Pretože tie vedecké pseudohodnotenia slúžia len a práve pre nárokovanie si svojho podielu na prostriedkoch, ktoré hlavný lúpežník (štát) násilím ulúpil ich pôvodným majiteľom. No keď si úlúpené delí svorka, tak to nemôže vyzerať inak, ako "každý proti každému".

V normálnom svete, kde je lúpež tabu, tam je to jednoduché. Slobodné transakcie medzi slobodnými subjektami. Užitočnosť nejakého produktu (nápadu, diela, služby ...) je určený dopytom po ňom. A rozhodne to nemusí byť dopyt vyjadrený len v peniazoch. Preferencie rôznych ľudí sú z podstaty veci prirodzene rôzne. Nič spravodlivejšie nemôže existovať. Pretože akékoľvek iné hodnotenie dáva niekomu moc "odmeňovať" z cudzieho.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tibor

budme realisti : "slobodny trh" je vo vedeckej brandzi ten, ktory urcuje zhora stat
.
iny je aplikovany vyskum, co ma potencial priniest velkym firmam (spolocnostiam) zisky, tam zostava stat zvacsa mimo hry
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vo Francuzsku sa na citacie nedba skoro vobec. Da sa povedat, ze ak ich niekto ma, je to jeho osobna vec. Na co sa naopak dba, je nazor velkych vedcov, nositelov Nobelovych cien alebo Fieldsovych medaili. To oni rozhoduju, kto robi a kto nerobi kvalitnu vedu. Akoby "nahodou" ti, ktori z tohoto nanajvys subjektivneho hodnotenia vyjdu ako kvalitni, maju aj vela citacii a ti nekvalitni ich maju malo, ale existuje aj par vynimiek, ked malo citovani ludia su uznani ako vyborni odbornici a naopak hojne citovani su zaznavani. Problem je v tom, ze napr. v takej Prahe (je to prostredie, ktore poznam lepsie ako v Bratislave, ale hadam to tam bude podobne ako na SK) niet tych odbornikov na urovni Nobeloviek ci Fieldsov, a to ani vzdialene. Kto ma tam potom rozhodovat o kvalite, ak nie jej meratelne ukazovatele? Preco vlastne bojujete proti citaciam? Ved nasadenie citacnych kriterii v Prahe ci v Bratislave by i tak nezmenilo tam fungujuci zakladny princip, ze hierarchia sa ustanovuje po socialnej a nie po vedeckej linii (to nevylucuje, ze dobri vedci sa mozu ocitnut pri kormidle aj tam, ak maju nadanie na spolocenske vztahy). Na druhej strane by dbanie na scientometriu ochranilo pred svojvolou bezohladnych nadriadenych tych pracantov, ktori radsej badaju v kute, nez by sa vytrcali s dobre uviazanou kravatou na vselijakych schodzach.

PS To omielanie pojmov ako "citacna mafia" sa mi inak vidi dost je trapne. Ak o nejakej viete, tak budte konkretny. Z citacii sa da predsa vycitat ovela viac nez len ich pocet ci h-index, napr. ked vas cituju ludia, ktori su profesormi na univerzitach Ivy league, tak to asi nebude preto, ze pisete hluposti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ha ha presne tak

a tuto vasu vetu by mali na slovenskej technike tesat do stien fakult:
" Na druhej strane by dbanie na scientometriu ochranilo pred svojvolou bezohladnych nadriadenych tych pracantov, ktori radsej badaju v kute, nez by sa vytrcali s dobre uviazanou kravatou na vselijakych schodzach."

A este by mal niekto riesit vyk****e docentury
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

... co robit?

Zacinate s tym, ze tu je zapas o to, ktora veda je "lepsia" a za by to tak nemalo byt. V tom s vami suhlasim. Kvalitne humanitne vedy su rovnako treba ako kvalitne prirodne vedy. Lenze kladiem doraz na slovo - kvalitne. A ako zistit, ze co je kvalitne a co nie - nejako to zmerat treba a od toho tu je ta scientometria. Nikto netvrdi, ze profesor kulturologie ma mat rovnaky h index ako profesor molekularnej biologie - pretoze pocty citacii sa v tych oboroch lisia. Ak ma ale Slovensky profesor vyrazne horsie vysledky ako priemerny Cesky, Madarsky, alebo Polsky profesor v danom obore, tak je niekde problem. A to sa tyka prirodnych ako aj spolocneskych vied.

Nie je velmi v pohode, ked ja ako cerstvo skonceny PhD student mam viac citacii ako podaktori zo slovenskych profesorov v mojom obore. Scientometria samozrejme nie je samospasna, ale umoznuje mi porovnat pracoviska u nas a u nasich susedov - z coho by mala pramenit nejaka sebareflexia tych nasich pracovisk. Ta nie je boh vie aka ani v prirodovednych oboroch, ale v humanitnych je to naprosta katastrofa. Moja znama sa nedavno zucastnila stretnutia veducich skupin SAV-ky pri prilezitosti tych novych akreditacii - a ked pocula nazory ludi z 3 odd, tak len oci pucila. Prirodovedci nemusia ist proti spolocenskych vedam, ale oba odbory si musia "urobit poriadok" na vlastnom dvore. Pokial si "humanities" ci uz zo SAV ci z Uni. neukazu prstom na niektore svoje ustavy, kde sa naozaj skutocna veda nerobi, a nepovedia si, ze OK, teraz musime urobit take a take zmeny, aby sme sa dostali aspon na uroven nasich susedov, tak ich nikto z nas - prirodovedcov - nebude brat vazne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

vystizne a

presne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Žiaľ, v tomto máte pravdu:

"Pokial si "humanities" ci uz zo SAV ci z Uni. neukazu prstom na niektore svoje ustavy, kde sa naozaj skutocna veda nerobi, a nepovedia si, ze OK, teraz musime urobit take a take zmeny, aby sme sa dostali aspon na uroven nasich susedov, tak ich nikto z nas - prirodovedcov - nebude brat vazne. "

Platí to však rovnako na všetky vedné odbory na Slovensku. Samozrejme, neadekvátne zovšeobecňujem, je tu veľa výborných vedcov. Ale nekvalitou trpia aj tie, ktoré sa oháňajú citačnými indexmi (prírodné), aj tie, ktoré sa oháňajú praktickou užitočnosťou (technické), aj tie, ktoré sa oháňajú skúmaním slovenských špecifík (spoločenské). Tie indexy, užitočnosť a slovenské špecifiká len len majú zalepiť oponentom.

Okrem toho ste vo svojom príspevku urobili presne to, čo v mojom texte odmietam. Bojujete proti inej skupine vedcov, ale ja chybu vidím inde. V neadekvátnom spôsobe hodnotenia všetkých.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Na nedávnej diskusii pri Okrúhlom stole „Spoločenské a humanitné vedy na Slovensku“ v budove Predsedníctva SAV uviedol jeden profesor, že dnes je ako "príručka" v hodnotení zaradený unikátny Slovník súčasného slovenského jazyka (vychádzajúci od r. 2006), ktorý je výsledkom prác desiatok odborníkov z niekoľkých generácií. V takom prípade je hodnotenie skutočne chybné. Skôr by sa malo povedať – absurdné."

Netreba brať všetko doslova. Ani od jedného profesora.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

... Ano, bojujem proti skupine vedcov - a to vsetkych, ktori odmietaju nejake hodnotenie kvality, bez ohladu na to z akych oborov su. V prirodovednych oboroch to hodnotenie poctu clankov/citacii pomerne dobre funguje, pokial viem, ani na SR sa proti tomu niekto z vedcov prilis nestavia. Proti comu sa vacsinou uz stavaju je, aby taketo porovnavanie viedlo k nejakemu prerozdelovaniu penazi (co by odniesli ti so slabsimi vysledkami). Ale nejako brojit proti scientometrii som ani tych slabsich vedcov nepocul.

Problem ale naozaj je v tych spolocenckych vedach. Ja velmi dobre chapem, ze je v nich ina vaha monografii/clankov, nez v mojom obore. Ale ako tie monografie hodnotit? Anonymne peer review? Ale na to su nase vedne obory primale - akakolvek anonymita by bola len iluzorna. Ak by sa aj upustilo od anonymity, a snazili by sa len vylucit, aby hodnotitel-hodnoteny mali nejake priame vazby, aj to by stale znamenalo, ze v niektorych oboroch by nemal kto hodnotit. Co s tym? Na to odpoved nemam, ak vy ano - tak ma zaujima aku. Pravda aj v 3odd su ustavy (pripadne ich naprotivky na VS), kde by sa malo aplikovat to "prirodovedecke" hodnotenie cez clanky a citacie (napr. taka psychologia - obory, kde "slovenske specifika" nefiguruju). Ako ale vyclenit koho ako hodnotit?

Nakoniec - to zaradenie toho slovnika SJ, ako prirucky je samozrejme stupidne, ale musim povedat, ze to sa zdaleka nestava len v spoloc. vedach - jeden kolega bol editorom vyznamnej zahranicnej knizky v mojom obore, a system mu to zapocital ako "zostavovatel zbornika". Apropo zborniky - to je jeden z dovodov, pre ktore sa prirodovedci niekedy pozeraju na soc. vedy "cez prsty". Specialne ti slabsi vedci na SR publikuju vela vo vseliakych zbornikoch z konferencii (ktore casto organizuje ich pracovisko). To niekto naozaj aj cita? (Lebo ja si predstavujem, ze jeden z ucelov mojho vyskumu je aj to, aby sa o nom dozvedeli vsetci relevantni kolegovia, preto publikujem v medzinarodnych casopisoch).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Napisali ste:

Apropo zborniky - to je jeden z dovodov, pre ktore sa prirodovedci niekedy pozeraju na soc. vedy "cez prsty"

Áno, deje sa to a vôbec nebránim tých, čo publikujú "len" v zborníkoch. Ale prejavujete presne tie predsudky, o ktoré mne v texte ide. Titul "zborníK" nehovorí nič o kvalite textov, ale zahadzuje sa ako celok a priori. Titul "karent" (šialená slovenská verzia anglického slova) nehovorí nič o kvalite príspevkov. Počty citácií nehovoria tiež nič o kvalite citovaného textu.

Ak človeka citujú na MIT, pravdepodobne je jeho text kvalitný. Ale v našich diskusiách sme si zvykli porovnávať prírodovednú špičku s humanitným odpadom. Porovnávajme špičky tam i tu, tu i tam, a potom bude mať diskusia zmysel.

Lenže mne ide o niečo iné: Celé je to pokrivené,, už či to niekomu vyhovuje alebo nie. Mnohé z ukazovateľov, ktoré sa používajú pri hodnotení slovenskej vedy nehovoria nič o kvalite - ale uplatňujú sa. Váš "zostavovateľ zborníka" narazil presne na to, o čom píšem. Vôbec tu nejde o žiadne úľavy pre humanitných vedcov. Ide o preoranie celého systému hodnotenia vedy.

Preoraním systému hodnotenia sa preorie aj riadenie vedy, lebo ak ľudia sa správajú veľmi racionálne podľa požiadaviek, ktoré sú na nich kladené - ak sa vyžaduje istý počet citácií, citujú sa navzájom. Ak sa vyžaduje istý počet textov v časopise, pripisujú sa medzi autorov a pod. Ak sa bude vyžadovať a kontrolovať skutočne kvalita, pôjdu ľudia po kvalite a publikovanie bude nevyhnutným dôsledkom, nie hlavným cieľom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pán Mistrík

toto nemôžete myslieť vážne. Počty citácií teda nič nehovoria o kvalite citovaného textu... Naozaj? Vy tam nevidíte žiadnu koreláciu? Môžem vás taktiež poinformovať, keď o tom neviete, že recenzenti tých najlepších karentovaných časopisov tvrdo strážia ich úroveň a slabý článok tam nepustia. Na rozdiel od vás budem konkrétny a vezmem si príklad časopisu Nuclear Physics B, ktorý patril dlhé desaťročia medzi najprestížnejšie v obore teoretická fyzika vysokých energií. Taký Jirí Horejší, ktorý bol dlhé roky profesorom, členom všemožných pražských vedeckých rád,riaditeľom toho či tamtoho atď tam v živote nedostal jediný svoj článok a niežeby sa o to nesnažil...

Takže ako to má vyzerať tak, aby to podľa vás bolo nepokrivené? Ako sa to má preorať? Napr. tak, že sa zmienený Horejší a jemu podobní dohodnú, čo je kvalita a čo nie je? Len tak, ako sa im zapáči? Neuvedomujete si, aké šťastie pre prírodné vedy je, že ten medzinárodný systém karentovaných časopisov i citácií viac menej dobre funguje a že nahradiť ho niečím iným by bolo vyslovene scestné?

Nakoniec buďte konkrétny a udajte príklady ľudí, ktorí sa citujú navzájom bez vedeckých dôvodov a podarí sa im takéto pseudopráce umiestniť do kvalitných karentovaných časopisov. Dokážete to?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Mozno by sa bolo treba najprv pytat, ci podobne "prestizne" casopisy vobec v mnohych oboroch spolocenskych vied existuju? Snad pan Mistrik o nejakych vie, ktore by mohol spomenut.
V akych prestiznych casopisoch mozu tak publikovat tie pocetne mnozstva vymenovanych profesorov s mnohymi titulmi pred a za menom na "prestiznych" skolach ako napriklad Univerzita sv. Alzbety?
Pan Klimcik, vy mate obrovske stastie, ze pracujete v takmer idealnom obore, kde sa kvalita da vobec ako tak merat. Kde to sice nefunguje az tak objektivne ako napr. v atletike, ale hlupaka alebo podvodnika su ti naozajstni vedci schopni pomerne lahko odhalit. Ocakavat take vysoke standardy v spolocenskych "vedach" nie je realisticke. Vo vacsine pripadov tam totizto nie je ani mozne o nejakej vede v zmysle vedeckej metodologie vobec hovorit, nieto este merat nejaku kvalitu. To je pravdepodobne aj dovod, preco mnohi spolocenski "vedci" spochybnuju samotnu metodologiu vedy, co im umoznuje zivit sa pisanim povrchnych slohovych prac plnych protikladov, ktre si uverejnuju a vzajomne cituju v roznych lokalnych zbornikoch.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Uz som tu kdesi napisal, ze presne taketo uvazovanie odmietam. Nemienim ani v tejto diskusii dokazovat, ktora veda je kvalitnejsia, ani nebudem menovat kvalitne casopisy a dokazovat, preco su kvalitne.

V mojom texte pisem, ze treba nanovo postavit hodnotenie slovenskej vedy (celej!) a prestat sa dohadovat, kto je lepsi. Podobnymi hadkami si len vzajomne podkopavame podu pod nohami. Vysledok? Prirodni znevazuju spolocenske vedy a vedcov, spolocenski povazuju prirodnych za totalitnych. Spolocenski odmietaju prirodovedne sposoby hodnotenia, prirodovedci ich povazuju za vynikajuce. - To nema cenu. Preco radsej nepracujeme spolu na kriteriach hodnotenia, ktore by realisticky vyhodnocovali kvalitnu vedu?

ALe nevsimol som si, ze by spolocenski vedci spochybnovali metodologiu vedy. Mozno to robia ti, ktorí pisu nezmysly. Nepisu ich ale len oni: Bol som nedavno na svetovom kongrese, kde bolo vela prirodnych vedcov, a videl som u nich vela neadekvatnych a metodologicky chybnych zovseobecneni. Dokonca metodologicky uplne chybne postavene vyskumy, hoci sa to hemzilo "tvrdymi" datami, magnetickou rezonanciou, presnymi vypoctami a pod. - Lenze presne tuto diskusiu som nechcel. To si musia vyriesit hlavne vedci vnutri svojich institucii, a tam oznacit, kto robi vedu a kto nie.

Ja som mojim textom - opakujem - hovoril, ze mame prestat hadat, ale zatlacit na ine hodnotenie vedy
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Preco potom vobec pisete clanky na takuto temu, ked dokonca odmietate akekolvek meratelne hodnotenie kvality vedeckeho vyskumu?

Co to znamena realisticky vyhodnocovali kvalitnu vedu? Ako to dokazete, ked neexistuje ziadna objektivna meratelnost kvality spolocenskych vied? Ak existuje, tak vas vyzyvam, aby ste ju konecne uviedli. Je uplne prirodzene, ze prirodovedci, ktorych vysledky sa daju objektivnejsie hodnotit uz zo samotneho vyskumu, nehovoriac uz o jeho aplikaciach v realite vycitaju spolocenskym vedam subjektivitu a nejasnost pri posudzovani kvality ich vyskumu. Preco by nemali, ked to tak je? Zdrojov na financovanie vedy je malo, pretoze kazdy sa spolieha na stat, tak je uplne prirodzene, ze sa vedci s vysledkami pytaju, preco sa tie statne zdroje minaju na vedcov bez vysledkov? Nizsie sa pytam, ake su vlastne realne vysledky spolocenskych vied v porovnani s tymi prirodnymi a technickymi, ktore dokazatelne zachranuju zivoty, umoznuju nam prezit lahsie, nezamrznut, neumriet na trivialne choroby, neumriet od hladu, ale doteraz mi nikto neodpovedal.

Tak ja som si teda vsimol, ze viaceri spolocenski vedci metodologiu vedy spochybnovali. Ak budete velmi chciet, tak vam vyhladam aj konkretne ktori. To ze aj niektori prirodovedci robia uzavery, ktore nezodpovedaju vedeckej metodologii nespochybnujem. Tam je vsak velka pravdepodobnost, ze im na to skor ci neskor pridu. Problem so spolocenskymi vedami je v tom, ze v nich je dost tazke vobec najst vyskumy, ktore tu metodologiu vedy dodrziavaju. Tak si dovolim poprosit vas, aby ste nejake priklady logicky konzistentnych v realite testovatelnych spolocenskovedeckych teorii laskavo uviedol. Pretoze to su tie prve nutne podmienky, ktore maju byt kladene na kvalitu vedy.
A mylite sa, to nie su len problemy vedcov vo vnutri svojich institucii. Pokial budu musiet danovi poplatnici pod hrozbou vazenia financovat vedu, tak su to problemy nas vsetkych.

Vy ste v prvom rade zatial koherentne ani len nenacrtli ziadne "realisticke" hodnotenie kvality vedy. Mam obavu, ze v pripade spolocenskych vied je velky problem v samotnej definicii pojmu kvality. Takze o tomto bude este hadok viac nez dost.
Ale ako som uz povedal, mozete zacat s tymi prikladmi teorii splnujucimi kriteria metodologie vedy, a potom ako sa "uspechy" tychto teorii odrazili v realite. Mozno tam nejaku "kvalitu" objavime.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nepamatam sa, ze by som odmietal meratelne sposoby hodnotania vedeckeho vyskumu.

Mate tazke predsudky voci spolocenskym vedam, takto sa neda diskutovat: "prirodne vedy zachranuju ludske zivoty a spolocenske nic..." Na to odpoviem len dvoma vetami: keby ste nemali aj spolocenskovedne vzdelanie, ktore vam okrem ineho scasti dala aj skola ( kde sa o. i. vyucuju aj vysledky spolocenskych vied), stali by ste sa napr. lahkou obetou manipulacie zo strany moci alebo medii. Keby neexistovali spolocenske vedy, ako by ste chceli, aby fungovala ekonomika, demokracia, manazment, kde by decizna sfera ziskavala udaje o stave spolocnosti, atd.?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja si zase nepamatam, ze by ste nejaky meratelny sposob hodnotania vedeckeho vyskumu navrhli. A napisali ste toto: "Nemienim ani v tejto diskusii dokazovat, ktora veda je kvalitnejsia, ani nebudem menovat kvalitne casopisy a dokazovat, preco su kvalitne."
Co je to ine ako odmietanie specifikovat, co je to vlastne kvalita vedeckeho vyskumu a ako ju merat? Na dalsie otazky ste sa takisto neunuvali odpovedat. Ved preco aj, ked zijete z penazi danovych poplatnikov a nemusite sa nikomu zodpovedat.
Ten vas napad implementovat sposob recenzii clankov z prestiznych zahranicnych casopisov na slovenske pomery je ten sposob ako objektivnejsie hodnotit vedecky vyskum? Takze podla vas nejaky lokalny casopis zriadeny par ludmi zo specifckeho oboru, kde sa vsetci poznaju zabezpeci nestrannu recenziu kvality clankov od niektorych z nich? Na nieco take sa mozno da spolahnut tak akurat na medzinarodnej urovni. Aby to fungovalo, by ste potrebovali nelutostnu konkurenciu a integritu vedeckych osobnosti.

Ano, netajim sa tym, ze mam tazke predsudky voci spolocenskym vedam. Ale ziskal som ich na zaklade skusenosti z reality. Prave naopak, keby som bral to "spolocenskovedne vzdelanie, ktore mi okrem ineho scasti dala aj skola" vazne, tak by som sa urcite stal "lahkou obetou manipulacie zo strany moci alebo medii". Ak som sa takou obetou nestal, tak jedine preto, ze som spolocenske vedy vzdy bral mimoriadne skepticky. Nepokusajte sa tu kauzalitu postavit uplne na hlavu. To je cira demagogia.
Keby som napr. pocuval spolocenskeho vedca Bernankeho, ze vsetko je uplne v poriadku v 2008 a investoval by som podla toho, tak by som uz bol na mizine. Keby tak mizerne navrhovali technicke riesenia konstrukteri aut, lietadiel, budov ... ako on a jemu podobni navrhli centralny bankovy system, tak by civilizacia uz neexistovala. A to je este genius oproti tym vsetkym socialnym mystikom, co sa povazovali za vedcov a doviedli cele narody svojimi nevedeckymi ideologiami do zahuby.
Ako by bez spolocenskych vied fungovala ekonomika? No predsa podla spolocenskeho vedca Hayeka by makroekonomika fungovala najlepsie bez akehokolvek zasahovania statu, cize najlepsie riadenie je ju neriadit. A na to nepotrebujeme ziadnu spolocensku vedu. Na riadenie podnikovej ekonomie a management nech si podniky financuju koho chcu. Co sa demokracie tyka, tak doslo snad od cias greckych mestskych statov k nejakemu pokroku v tejto "vede"? Nehovoriac, ze vidime vysledky kam sme s nou dospeli. Tiez tazko porovnatelne s
pokrokom a vysledkami prirodnych a technickych vied, resp. totalny prepadak. Myslim, ze kazdy s trochou zdraveho rozumu dokaze ohodnotit stav spolocnosti aj bez zmanipulovanych statistik o cenovej inflacii, hospodarskom raste a inych podobnych udajoch, ktore politikom dodavaju "vedci", ktorych si za to platia z penazi danovych poplatnikov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vas text: "Takze podla vas nejaky lokalny casopis zriadeny par ludmi zo specifckeho oboru, kde sa vsetci poznaju zabezpeci nestrannu recenziu kvality clankov od niektorych z nich? Na nieco take sa mozno da spolahnut tak akurat na medzinarodnej urovni"

A preco by sme nemohli take nieco zaviest na Slovensku? Povinnost predkladat texty medzinarodnym recenzentom slovenskeho casopisu? Ze niektori (mnohi) nedokazu pisat prispevky po anglicky, nemecky... Ved to je vo vsetkych vedach, vsetci si davaju prekladat a kontrolovan native speakrami...

Ak sa bavime o recenzovani na Slovensku, preco stale uvazujeme len o recezovani slovenskymi kolegami?

A k ostatnym invektivam na adresu spolocenskych vied nemam co dodat. To, co ste ponukli, je viera, nie argumenty.

Ale predsa si neodpustim este poznamku k vasmu tvrdeniu, ze prirodne vedy zachranuju zivoty a spolocenske nic...

Mam otazku: Preco zachranujeme tie zivoty? Nehovori o tom nahodou taka sialene neexaktna veda, akou je etika? Alebo nehovoria o tom napr. pravo a politologia s problematikou ludskych prav, ustavy a pod. Ake seriozne stanovisko zaujmete k francuzskemu zakazu buriek, ak nedostanete nejake podklady z historie Europy, islamu, Arabov, krestanstva, demokracie, ludskych prav atd atd?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pan Mistrik ja nehovorim, ze by sme to na Slovensku nemohli zaviest. Samozrejme, ze by sme mohli a mozno aj mali. Bolo by to asi lepsie ako nic. Ja iba dost pochybujem, ze by to nejako principialne zmenilo situaciu. Ja si na rozdiel od vas prave myslim, ze najvacsi problem je v nedostatocnom uplatnovani vedeckej metodologie v mnohych oblastiach spolocenskych vied. Ze sa tam veda casto len predstiera, a ak tak fuguje na lokalnej urovni drvivava vacsina vedcov nejakeho oboru, tak ani snaha o ziadne nestranne anonymne recenzie nebude fungovat. Ja napriklad naprosto nechapem, ako mozu mat odvahu napriklad taki teologovia vyhlasovat nieco vo svojej oblasti za vedu a rozdavat si vedecke tituly, aby som pouzil naozaj kriklavy priklad postavenia vedeckej metodologie na hlavu. Tam by nepomohli ani ziadne recenzie na medzinarodnej urovni. Vzdy to bude iba nevedecke sarlatanstvo, ktore by danovi poplatnici urcite financovat nemali byt vobec nuteni (nie ze by mali byt nuteni financovat inu vedu, ale to je ina tema).

Mylite sa, vy tvrdite a verite, ze spolocenske "vedy" splnaju kriteria vedy, tak vy by ste mali dodat fakty, ze to tak je. Ked vas vyzvem, aby ste tak urobili, tak to dokonca poburene odmietate. Explicitne ste odmietli uviest akykolvek priklad teorie z oblasti spolocenskych vied, ktora by bola logicky konzistentna a testovatelna v realite. Tak ma tu neobvinujete z invektiv a nejakej viery, pretoze ako veriaci sa spravate prave vy. Inak by ste sa pozadovane dokazy nebranili dodat. A takto chcete viest kriticku diskusiu o vede, jej kvalite a ako ju zlepsit?

Pozor, my nezachranujem zivoty kvoli nejakej vede, ale kvoli tomu, ze chapeme cenu ludskeho zivota, ludskych prav a dosledkov ake to ma na celu spolocnost. Aj kazde nase chapanie ako funguje ludska spolocnost mozeme samozrejme povazujeme za vedu, ak splna kriteria vedeckej metodologie. Ja som nikde netvrdil, ze uvahy a pozorovania z reality o spolocnosti nemozu byt vedou. Mozu, ale musia splnat tie kriteria. Preto som od vas chcel tie priklady vedeckych teorii, ktore ich splnaju. Ja hovorim, ze naozaj vedeckych je len velmi maly zlomok tych za vedu sa tvariacich vyplodov spolocenskych vedcov, a ze je to neporovnatelne menej ako v prirodnych a technickych vedach. Dokonca si myslim, ze cele obory spolocenskych vied ako napriklad ta teologia s vedou vobec nic nemaju. Co je nemenej iritujuce, ze tito "vedci" viazu zdroje, ktore by mohli byt daleko lepsie vyuzite na skutocnu vedu.
Na stanovisko k zakazu buriek potrebujeme snad nejaku vedu? Ved tam staci obycajna davno objavena logika, cize zdravy rozum. Zakazat by sme mali iba dokazatelny zlocin. Cize nevidim najmensi dovod zakazovat akykolvek odev, burky nevynimajuc. Je to snad zlocin nosit nejaku satku alebo kuklu na hlave? A to nie som ziaden slnieckar, prave naopak. Preco by som k tomu potreboval akekolvek podklady z historie Europy, islamu, Arabov, krestanstva, demokracie, ludskych prav atd atd, nehovoriac nejaku sucasnu vedu? Prezumcia neviny bola uz preda davno objavena Rimanmi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Viacerí ma tu stále vyzývate, aby som dokázal, že spoločenské vedy môžu spĺňať kritériá vedy. Odmietal som to, lebo mojím textom som nechcel brániť kvalitu spoločenských vied, ale uvažoval som o spôsobe hodnotenia vied, ktorý sa na Slovensku uplatňuje. Čiže nechcel som rozprúdiť diskusiu o tom, ktorá veda je lepšia, veď tak sa môj článok aj začína.

Ale pretože sa vaše výzvy stále opakujú, uvediem príklad: sociológia. Jej výskumy dokážu biť "fit for the purpose", využívajú systematický a plánovitý zber empirického materiálu, ich pojmy sú operacionalizované, využívajú najzložitejšie štatistické metódy, ich výsledky sú verifikovateľné i falzifikovateľné, ich výskumy sú opakovateľné, nevytvárajú teórie z teórií, ale seriózne a poctivo sa pridržiavajú svojej oblasti, ktorú skúmajú, atď. Výskumy slovenskej sociológie sú napojené na svetovú vedu (napr. taký J. Schenk), majú platnosť aj mimo územia Slovenska (napr. výskumy M. Tížika), ich výsledky sú prakticky využiteľné aj sa využívajú ako podklady pre rozhodovanie na rôznych úrovniach (napr. reklamné agentúry si niekedy robia dôkladné sociologické výskumy správania spotrebiteľov).

Pozor, nemám na mysli to, čo sa ako sociológia prezentuje v našich médiách - keď niekto urobí povrchný prieskum verejnej mienky o tom, koľko ľudí dôveruje premiérovi a a pod.

A ak chcete ešte jeden príklad z môjho odboru - umenoveda dokáže pracovať rovnakým spôsobom. Na Slovensku síce dnes nevidím veľmi kvalitnú umenovedu, ale podobne, ako som opisoval sociológiu, pracuje literárna veda a umenoveda desaťročia, už napr. od Abyho Warburga vo Veľkej Británii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ešte k teológii

O teológii sa zhodneme, nemôže byť ani podľa mňa vedou, lebo nemá ani predmet skúmania. Tam nielenže je vedecká metodológia postavená na hlavu, tam podľa mňa ani žiadna metodológia neexistuje. Je to obrana náboženstva, teda apologetika, nie veda.
 

1 2 3 4 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME