Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nenávidený život alebo O nenájdenom šťastí (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Zda

sa mi, ze ma pravdu, pracoval som chvilu v Nemecku bolo to tam divne, suche a sterilne:-) Ludia tam maju vyzarovanie plexiskla:-)A nepomoze ani to, ze je vsetko ciste, vyhrablickovane a usporiadane:-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ked v nemecku len "pracujes"

po ceste na izbu kupis pivo ku klobase zo slovenska, tak velmi nemcov nespoznas. a okrem toho, boli to naozaj nemci, co maju vyzaarovanie plexiskla..??? alebo to boli pristahovalci cojaviem kolkych generacii?:):):) podla coho poznas ze je to Nemec. podla modrych oci a blond vlasov? ja v nemecku zijem tiez zo 20 rokov, ako taxikar z blogu...a nenariekam za slovenskom, aj ked je na Tom ekonomicky lepsie ako gruzinsko. mozno nebude ani tak Problem v spolocnosti, ako v jedincovi..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Jagojam

Ano boli to Nemci, a su suchsi ako suchi:-)Mam rodinu v Nemecku, predkov mam z Nemecka, hovorim Nemecky , nejsom munkas co robi na stavbe:-)a stale to je plexisklo:-)A co teraz? ze nenariekas za Slovenskom? Akoze mas bod navyse v sutazi?A si odbornik na Nemecko alebo co? Ako urcis, ze niekto je pristahovalec z neviem kolkej generacie?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Takýchto osudov ľudí

je čoraz viac. Ako sa zvyšujú vzdialenosti ľudí od svojho rodiska, zväčšujú sa aj vzdialenosti medzi pozitívnych vzťahov medzi ľuďmi. Niekto je na to veľmi citlivý, niekto je viac odolný. Veľa ľudí si zvykne, možno niektorí zadusia v sebe ten plamienok túžby po živote inde a medzi svojimi. V iných vzplanie oheň, dá veľa sily ho v sebe uhasiť. A niekto si zvykne, možno aj ochladne v novom prostredí, ale prispôsobí sa tak, že si to už ani neuvedomuje. Farebnosť života prináša všetky varianty.
A obdivujem tú pani, čo si už 50 rokov dopisuje s priateľkou v ruštine:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Máš pravdu, Janka,

ide o to ako vieme splynúť a ako sme citliví na odchody od našich blízkych, z nášho rodného kraja. Ak príde problém, začneme obviňovať všetkých dookola.
Čítam mnoho príbehov slovenských opatrovateliek v Rakúsku, ktoré pracujú v rôznych rodinách.Ak šli za prácou kvôli finančnej situácii, sú odtrhnuté od detí, od manželov, ťažkajú si na chladné vzťahy Rakúšanov, na ich vypočítavosť, neprajnosť. Mnohé nedostanú stravu na úrovni, musia žiť v neľudských podmienkach. Sťažujú si na systém, v ktorom sa ocitli, kedy zo svojej mzdy musia platiť odvody a po čase zistia, že musia doplácať pre ne obrovské nedoplatky za niekoľko rokov. Neuvedomili si, že platili minimálne odvody, že Rakúsko im to potom pekne priráta k ďalším odvodom a ak pracujú, je to pre ne neúnosné. Stane sa tak neznalosťou zákonov.
Ja som tiež jednou z nich, akurát som mala šťastie na svojich klientov a ich správanie voči mne a odvádzanie minimálnych odvodov som pochopila tak, že si musím odkladať na vyplatenie nedoplatkov. Potom nebudem nahnevaná na celý rakúsky systém a ľudí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vosli sme do systemu a vacsina nechcela o tom systeme nic vediet. Potom boli prekvapene.
Ja som vdacna, ze skoncila praca na cierno a mozem byt v dochodkovom systeme. Viem, ze z kazdej zarobenej stovky je mojich cca 72 euro. Ostatne ide na zdravotne, penzijne, urazove a druhy dochodkovy pilier.
Co sa tyka chladu - ano, maju menej emocii, ale nielen pozitivnych. Vasen, akou vedia Slovaci zavidiet az nenavidiet nie je zavideniahodna. A aj ta zavist zapadnarom viac chyba.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Mam to chapat ako narazku na refugees a pokus o vysvetlenie ich konania v Európe? O priblizenie toho. s cim zapasia, ked sem pridu a ked uz nejde o holy zivot?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

viviane2

myslím si, že článok môže narážať aj na to.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Typicky narek frustrovaneho cloveka, ktory v zivote nic nedosiahol a vini z toho inych ...
Zijem 26 rok mimo Slovenska a takychto ludi som stretla dost, nielen taxikarov a robotnikov, ale aj ludi
s akademickym titulom, ktori neuspeli a stale maju pocit, ze sa im nedostalo potrebneho uznania ...
Ale zovseobecnovat sa neda, lebo existuje aj dost spokojnych ludi vsetkych narodnosti a kultur ...
Typy ludi ako ten taxikar nie su spokojni ani doma a ani v cudzine a taha sa to s nimi po cely zivot ....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Samozrejme,

že taxikár bol frustrovaný, ale takých ľudí sa nájde nespočetné množstvo ako píšeš. Ten, kto chce odísť zo svojho rodiska, musí byť silný a dravý, cieľavedomý a musí vedieť žiť v realite, ktorá ho očakáva.
Chladnejšie vzťahy ani prílišnú komerciu v niektorých štátoch nemusia všetci prijať a často sa vracajú myšlienkami medzi svojich a hnev v nich narastá, čo sa môže stať pre okolie nebezpečné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Neviem v ktorom meste zije ten taxikar, tu vo Viedni maju Armenci svoju komunitu, kulturne centrum
a kostol, chodim okolo neho dost casto lebo na tej ulici byva priatelka, su spokojni a usmiati,
Rakusko im umoznuje tak ako kazdej inej mensine vsetky slobody a prava ... ale nikomu nemoze
zarucit spokojnost a uspech v sukromnom zivote alebo v kariere to uz musi zvladnut kazdy sam ...
Take priklady nespokojnych a zakomplexovanych ludi sa tu daju najst asi v kazdej jednej mensine,
a zaujimave je, ze skoro vsetci omielaju to iste o chlade a aj tie primitivne poznamky o nazistoch
nechybaju ...

Opatrovatelky a ich problemy to je samostatna tema, pise tu aj dalsia opatrovatelka a musim priznat
ze niektore jej blogy sa mi citali tazko ...
http://angelikahornakova.blog....
Osobne som poznala jednu opatrovatelku z Bratislavy, pracovala tu vo Viedni, raz som ju bola navstivit
a spominam si na zosit do ktoreho musela zapisovat kazdu omrvinku ktoru kupila ci zjedla, citila som sa
ako v zlom filme ... nestazovala sa ale vobec, a podla toho ako sa chovala k leziacej babke som videla
ze tu pracu robi rada a velmi svedomite ...
Nechapem vsak, preco sa tie zeny s ktorymi je jednane ako pises vyssie, nestazuju, neprotestuju
alebo nezmenia rodinu ... ved nie su otrokyne ktore musia vsetko strpiet a akceptovat, alebo ?
V pamäti mi zostal aj tento blog, s takymto postojom a komplexami ako ma napr. tato mlada zena sa
vonku musi zit naozaj tazko ... a zaroven aj dost vypoveda o niektorych nasich ludoch a mentalite ...
http://martinabekesova.blog.sm...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

...

Opatrovateľky sa začínajú grupovať na stránkach facebooku do skupín, radiť si navzájom, čo je naozaj výborné. Sú medzi nimi, ktoré vedú jednotlivé skupiny celkom zdarma už roky, a tak opatrovateľky sa môžu vyžalovať zo svojich ťažkostí, zo svojich pocitov, skúseností, čo je veľmi dôležité. Mnohé sú inými povzbudené, že nemajú zotrvávať na miestach, kde sú zneužívané, šikanované, kde si ich nevážia.
Tie, čo sú neznalé zákonov sa majú možnosť vzdelávať sa v zákonoch, sú poučované navzájom v skupinách, ale vždy sa nájdu ženy, ktoré neovládajú počítač, internet, agentúra ich nepoučí o ich živnostenskom zákone, ani aké sú ich práva, no a tie sa často dostávajú do ošemetných situácií.
A to je už skutočne samostatná téma, ale prežívanie mnohých je podobné ako u taxikára v príbehu, lebo sú nahnevané na niečo, či na niekoho.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME