Sobota, 18. november, 2017 | Meniny má Eugen

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Sviečky v okne horeli vtedy za obete. Už sme zabudli? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Chýbal toaletný papier,

ale ľudia si pomáhali. Celkovo sa žilo lepšie. Tento systém je akurát na samovraždu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Áno, možnosti boli pre bežného človeka odlišovať sa veľmi limitované, lebo ak ste nepatrili k nomenklatúrnym vyvoleným špičkám, tak vás systém "vsjorovno" veľmi rýchlo zaradil, tam, kde vás chcel mať. A ľudia bez možností držali spolu. No často to bola príslušnosť k stádu, lebo ten kto chce, pomáha aj dnes, a má na to možno oveľa viac možností. Necítim žiadnu nostalgiu za tým, čo bolo, vôbec sa nežilo ani celkovo, ani nijak lepšie. Kľudne si to klamstvo opakujte, ale užitočnejšie by bolo meniť súčasný stav aspoň v malých veciach k lepšiemu. Potom vám nebude pripadať na samovraždu ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pomáhali? Máš na mysli, že na seba donášali a pomáhali si stavať domy z nakradnutého materiálu?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Čičikov považuje pána autora

za veľmi plytkého a povrchného človeka. Pretože ak zužuje problémy socializmu na toto: "Zabudli na prázdne obchody, šedivý svet plánovitého akožehospodárstva, neslobodu a možnosť cestovať iba do Sovietskeho zväzu, nedostatkový toaletný papier, či pracie prášky a nábytok, autá a práčky len na poradovník, a množstvo iných reálií. A nostalgicky spomínajú na vodové mlieko za dve koruny a pamätný zájazd s odborovou organizáciou na Balaton...", tak si žiadne iné hodnotenie od Čičikova nezaslúži. To čo autor napísal je skôr úsmevné a nie niečo, čo by bývalý režim malo charakterizovať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A ako by ČiČikov hodnotil

kvalitu osobného života? Podľa počtu štartov rakiet z Bajkonuru, alebo podľa počtu strategických rakiet na Urale? Ja som, možno na rozdiel od vás, slúžil na západnej hranici a pracoval aj vtedy, keď sa nám to systém snažil nezmyselnými opatreniami a zákazmi, znemožňovať a sabotovať dosahovanie ozajstných - nie ideologicky prifarbených - výsledkov. Vo fabrike, na družstve aj vo vývoji ... A mal som viacero známych, ktorých to tak znechutilo, že odišli aj so vzdelaním radšej rúbať uhlie do bane ...
Ale také veci sa asi človeku, ktorý si zvolí nickname Čičikov budú ťažko vysvetlovať. Veď možno práve takí poradcovia Čičikovovci dokázali za dvadsať rokov z Československa, so 6. najrozvinutejšou ekonomikou na svete, spraviť socialistickú krajinu jasných zajtrajškov s nedostatkovým hospodárstvom. O tom píšu "povrchní ľudia" ako ja, ktorí majú pamäť!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Veľmi úsmevné,

namiesto sebareflexie útok. Čičikov by tu rád povrchnému pánovi s pamäťou pripomenul stovky obetí kolektivizácie, stovky obetí politických procesov, stovky okradnutých znárodňovaním, stovky ľudí, ktorí nemohli študovať pre nevhodný profil svojich príbuzných, desiatky obetí práve tam, kde povrchný človek slúžil ZVS, stovky obetí normalizácie, ktorí nemohli ďalej pracovať vo svojej profesii. Toto sú znaky toho režimu, pán povrchný, nie nejaký sracák, pracie prášky, nábytky, či autá. Aj Čičikov žil v tej dobe, vnímal ju inak ako povrchný človek, pretože každý si utieral ryť toaletným papierom, aj keď ho nebolo, každý pral, aj keď nebolo pracích práškov, nikto nespal na dlážke, aj keď neboli nábytky, dokonca sa tí ľudia vyvážali aj na autách, aj keď ich bolo možné dostať len na poradovník. Napísať toto, ako najzávažnejší nedostatok socializmu môže naozaj len povrchný človek, čo dokázal v reakcii na Čičikova. A čo sa týka nicku, Čičikov vrelo doporučuje Blogautorovi zmenu, pretože autora najväčmi vystihuje povrchný človek. Čičikovovi je ľúto, že práve v tento radostný čas predvianočný musel takto neradostne reagovať na autora. Ale autorom zužované problémy socializmu na nejaké nedostatkové tovary nedali Čičikovovi ostať ticho.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nepoznáte ma a hodnotíte,

to nie je úsmevné? Akým právom hodnotíte človeka, ktorého nepoznáte, právom Čičikova z Mŕtvych duší? Môj blog zachytával konkrétnu skúsenosť v decembri 1989 aj so smutným konštatovaním, že časť populácie by uprednostnila diktatúru pred demokraciou. V tom nevidím nič povrchné, ani to, ako práve táto časť populácie podľa konkrétnych materiálnych hodnôt stavia rebríčky reality. Blog nie je určený, aby do hĺbky hodnotil režim a všetky krivdy a neprávosti, čo spôsobil. Mojich starých rodičov, živiacich sa vlastnou prácou, pripravil v kolektivizácii takmer o všetko. Napriek tomu nezmenili svoje hodnotové rebríčky a vychovali svoje deti aj vnukov tak, aby si vážili poctivosť, pravdu a vieru. Ako autor textov blogu sa za nič neskrývam, blog nevydávam za analýzu problémov socializmu, tú nech spracujú historici, ak v tejto spoločnosti na to vôbec bude vôľa. Poznám niektorých ľudí z Ústavu pamäti národa, a držím im palce, aby dokumentovali celú našu históriu. Aj s prerodmi hlinkovci-partizáni-komunisti. Ale to nie je príbeh ani môj, ani mojich príbuzných. Ale ja nepľujem, neprskám, nenadávam, lebo ctím iné hodnoty ako anonymné internetové diskusie, plné lacnej odvahy a schovávania sa za nick kontá.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1.Československá republika získala po svojom vzniku veľkú časť ekonomického potenciálu bývalého Rakúsko-Uhorska, najmä 60% priemyslu, ktorý sa nachádzal na jej území. Stala sa tak ekonomicky najsilnejším štátom spomedzi nástupníckych štátov, avšak priemysel bol rozložený veľmi nerovnomerne. 3/4 priemyselných závodov sa nachádzali na českom území. Na Slovensku sa nachádzala 1/5 priemyselných závodov bývalého Uhorska. Napriek tomu si v porovnaní s českými krajinami zachovávalo prevažne poľnohospodársky charakter. Svedčí o tom aj počet obyvateľstva živiaceho sa poľnohospodárstvom, ktorý tvoril na Slovensku 61%, v českých krajinách len 32%. Najslabším článkom československej ekonomiky bola Podkarpatská Rus. Pri porovnávaní výšky národného dôchodku na jedného obyvateľa však roku 1937 dosahovalo len 58% priemernej európskej úrovne. Slovenská ekonomika sa podieľala na tvorbe národného dôchodku len 15%, hoci tu žilo 30% obyvateľstva krajiny. Sociálne problémy Slovenska sa riešili hlavne vysťahovalectvom. V rokoch 1920 až 1924 odišlo zo Slovenska za prácou 50-tisíc ľudí, v rokoch 1925 až 1929 ďalších 10-tisíc. Ich cieľom tentoraz neboli len USA, ktoré prisťahovalectvo obmedzili, ale Argentína a Kanada, respektíve Belgicko a Francúzsko. Z 324-tisíc ľudí, ktorí sa vysťahovali v rokoch 1920 až 1938, smerovalo do zámoria asi 104-tisíc. Sezónne vysťahovalectvo poľnohospodárskych robotníkov postihlo v rokoch 1919 až 1938 takmer 222-tisíc ľudí. Záver: -ak sa Slováci chvália tým, že I.ČSR bola priemyselným eldorádom v regióne, tak sa chválime cudzím perím, nakoľko 4/5 priemyselnej výroby pochádza z Česka.

Slovensko bolo v rámci republiky zaostalou agrárnou krajinou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Čičíkov sa mýli. Autor nie je povrchný človek, ale je to človek, ktorý dokázal vyťažiť z každého režimu koľko sa len dalo. Prevracač kabátov, oportunista, tvor ktorému nikdy nebolo cudzie všetko zlé. Za socializmu velebil socializmus (ktorý dnes ta opatrne kritizuje) a dnes velebí ficizmus, pretože je od neho bytostne závislý. Ak sa dostanú k moci kotleby, bude medzi prvými, ktorí ich budú vítať a opatrne bude kritizovať súčasnosť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Docentovi Chocholouškovi odporúčam

aby najprv rozmýšľal, a až potom písal. Prináša to lepšie výsledky. Jeho tvrdenie je ničím nepodloženou hromádkou mentálnej úbohosti. Ja a oportunista? V našej rodine nikdy nebol a nie je ani jeden žiadny straník - a to počítam dobu od 40-tych rokov až po dnes! Kľudne si to vygooglite. Nie, že by príležitosti neboli, ale niekedy nie je dobré vymeniť zásady za povrchné materiálne hodnoty. A ficizmus a kotlebovcov si nechajte, prosím pre seba, keď ste ich už vo svojej docentskej práci vytiahol z ich vlastného hnojiska. Môj obľúbený autor K. Vonnegut Jr. píše v jednom svojom diele: "Trochu viac slušnosti...!" Ale to asi mnohým ľuďom nič nehovorí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Zabudli na prázdne obchody, šedivý svet plánovitého akožehospodárstva, neslobodu a možnosť cestovať iba do Sovietskeho zväzu, nedostatkový toaletný papier, či pracie prášky a nábytok, autá a práčky len na poradovník, a množstvo iných reálií. A nostalgicky spomínajú na vodové mlieko za dve koruny a pamätný zájazd s odborovou organizáciou na Balaton..."
Zabudli ste (zámerne?) na tisícky politických väzňov, protiprávne znárodnené a zhabané majetky, politické prenasledovanie rodín emigrantov, PTP, VTNP?
To bol skutočný obraz rokov socialistických.
A ak predpokladám správne, reagujete aj na minulotýžd. prieskum, z ktorého tento denník vyrobil nadpis "Štvrtina Slovákov by privítala nastolenie diktatúry": http://domov.sme.sk/c/20410834...
Predmetný prieskum: http://www.ineko.sk/clanky/zne...
Respondentov v prieskume bolo 1020, z predmetného prieskumu citujem: "Zhruba každý štvrtý občan Slovenska vidí alternatívu súčasného stavu demokracie už aj v zrušení parlamentného systému a nastolení diktatúry. K socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by sa vrátilo až 28 % ľudí. A až 35 % pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie."
Pán Verešvársky, je pre vás v poriadku, že zo vzorky 1020 respondentov sa zrazu stane štvrtina celkovej populácie, ktorej je k 31.03.2016 5 427 917 obyvateľov? (zdroj: http://www.vlada.gov.sk/sloven...)
Je pre vás v poriadku, že sa zámerne skresľujú štatistiky?
A nie, nesnažte sa mi, prosím, ani slovom naznačiť, že niekde, alebo niečím obhajujem nastolenie akejkoľvek diktatúry.
Pán Verešvársky, toto je tiež jeden z pozostatkov (nielen) socialistického myslenia - manipulácia, skresľovanie. A niečo také ste vo svojom blogu urobil aj vy. Pretavili ste svoje subjektívne pocity z nemožnosti mať to, čo mali na západ od nás.
Ale život v socializme bol o niečom inom.
A áno, prežila som socializmus, áno, viem, o čom píšem.
P.S.: Dovolenky na Balatone a v Bulharsku boli super. Dnes v tejto krajine žijú skupiny PRACUJÚCICH občanov, ktorí si zo svojho platu nemôžu, bohužiaľ, dovoliť ani len ten Balaton. To vám ale asi nevadí.
2/3
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Počuj, ty bojovníčka za pravdu.
Taká drobnosť : do Bulharska sa chodilo s ROH, nie s cestovnou kanceláriou.To znamená, že celá fabrika sa zložila dvom-trom turnusom na dovolenku. Tí "vyvolení" pracujúci dostal raz - dvakrát za život (!) niečo ako poukaz na dovolenku. Možno 5% ľudí chodilo cez dovolenku naozaj niekam na dovolenku. Keď už sa tak biješ za pravdu. A na Balaton sa chodilo organizovane väčšinou tiež.
Takže ak pravdu - tak celú.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

To je blbosť.

Na čo by potom boli cestovné kancelárie Čedok a CKM ? Do Bulharska a iných soc.krajín sa dalo v pohode cestovať. S Juhosláviou to bolo zložitejšie potrebný bol potrebný devízový prísľub a dalo sa odtiaľ utiecť takže nepúšťali každého.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

To servicius:

Máš naprostou pravdu, kromě Čedoku a CKM pořádaly pobytové zájezdy do Bulharska i Rekrea, Balnea a Autoturist.
Ale hlavně jsme tam jezdili s rodiči a přáteli autem do kempů na individuální
autoturistiku bez jakýchkoliv omezení. Kromě Bulharska se smělo do všech soc. zemí kromě JUG a v určitých obdobích do Polska. Pouze do SSSR se smělo jen s cestovkou. I odborářské cestování po SSSR organizovaly výlučně cestovky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Gratulujem .
Kolko % pracujúcich malo vtedy automobil... to si niekedy cestou v noci z Prahy do Brna nestretol auto na dialnici...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V Bulharsku jsme byli s rodiči a přáteli autem 3x v rozmezí 1970 - 74, a tehdy ještě dálnice Praha - Brno neexistovala:-) Zato kempy na Slunečném pobřeží, Zlatých pískách i v tehdy fungl nové Albeně (ale i jinde v Bulharsku, například v Kraněvu) byly plné aut z ČSSR. Fakt je, že z drtivé většiny to byla auta z Čech a Moravy, což jsme přičítali malé tradici cestování za poznáním u spoluobčanů že Slovenska. Mí rodiče i parta jejich přátel, se kterou jsme auty jezdili, byli úplně běžní lidé - muži většinou technici, ženy pracovaly v kancelářích. Nikdo z mé rodiny ani z rodin našich přátel nebyl nikdy členem KSČ!
Pak jsem si udělala průvodcovské zkoušky a jako studentka VŠ jsem od 1975 jezdila po dobu studia do soc. zemí o prázdninách jako průvodkyně. Už jako zaměstnaná jsem jednou jedinkrát byla s manželem na rekreaci ROH v Krkonoších, a tahle "soudružská" zkušenost nám dokonale stačila... Prostě nic pro nás. Raději skromně se stanem v Polsku u Baltu či jezer (dokud Jaruzielski nevyhlásil stanné právo), nebo v Maďarsku u Balatonu.

Jen ještě k bloggerovi: s řadou toho, co píše, můžu souhlasit, ale jeho info, že se volně mohlo cestovat jen do SSSR je úplný blud, tam se právě smělo jen organizovaně, a do povolených míst.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Díky, že si odpovedala na moju otázku, koľko ľudí v dobe, keď ste jazdili vy so svojou rodinou po štátoch RVHP, vlastnilo auto.
Hlavne v dobe, keď ešte nebola diaľnica Praha - Brno.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Zle položená otázka.

záleží na tom, koľkí z tých, čo chceli cestovať pod stan, malo auto. Tam bude celkom slušné číslo.

My s partiou sme chodili na vandre vlakom, stopom, všelijako. Nik z nás nebol natoľko dôveryhodný, aby mu rodičia zverili rodinný voz. A išlo to. V pohode. Ani medvede, ani vlci, ani lesoochranári nás neohrozovali. Iba ranné opice.

Totiž, boli časy, keď sa bez auta človek v pohode zaobišiel. Fungovala totiž MHD, MAPka, železnice, a aj vztýčený palec pri ceste zaberal veľmi slušne. Najneskôr tretia Avia zastavila a už sa šlo do sveta.

Jednu rodinu som však poznal, čo auto nemala. Otec tej rodiny bol skrblík a predal ho, lebo v porovnaní s inými typmi prepravy bolo nepomerne drahšie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tak ty si jazdil stopom na vandre mimo Slovensko ?
...asi až do Čiech .
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

MĽR, PĽR, NDR, BĽR... Od Baltu po Čierne more... Ale okolo sveta sa nedalo, to je pravda. Na to si potreboval bumážku. Dnes zase peniaze. Prašť jako uhoď.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME