Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Chceme lepšie školy? (časť prvá) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

1 hodina denne

Rôzne emócie vzbudil u mňa tento článok. Keďže autor v závere svojho zamyslenia sa nad stavom školstva sľubuje pokračovanie uvediem do diskusie na začiatok len vlastnú skúsenosť s úrovňou školstva v osemdesiatich rokov. Moja kolegyňa v práci sa dostala pred ťažkú životnú situáciu, keď jej desaťročný syn musel ostať kvôli zdravotným obmedzeniam doma. Na opateru zorganizovala rodinu ale čo učenie. Tieto prípady sa vtedy riešili opakovaním ročníka. Ona sa rozhodla zabojovať. So synom sa učila každý deň 1 hodinu a v sobotu a v nedeľu dve.
Keď ju na konci školského roku zavolali o súhlas s opakovaním ročníka nesúhlasila a požadovala "rozdielové" skúšky. Aké bolo prekvapenie komisie , keď zistili, že chlapec v učive predbehol svojich spolužiakov o 3 mesiace.
To bol pre mňa zlom a začal som rozmýšľať nad pre.... časom mojich detí v škole, aj ostatných detí. Nad vtedy ešte komunistickým školstvom, ktoré núti deti vo veku 10-18 rokov byť v priestoroch školy 6-7 hodín a vyžaduje od nich domáce úlohy v rozsahu 2-3 hodín. To už vtedy bolo viac ako pracovná doba dospelých.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Verím tomu

nechcem si fandiť, ale s jednou hodinou denne, by som (po mojom malom samoštúdiu, ktoré by si žiadalo nanajvýš ešte jednu hodinu) naučil potomka všetko podstatné, aspoň z teórie. Zvyšok je prax.
Je falošne nostalgický pohľad, ktorým sa mnohí dívajú do minulosti na komunistické školstvo. Tiež to za veľa nestálo, až na vysokej škole som pobadal isté rozdely... oproti dnešným provinčným univerzitám určite.

Moja hlavná otázka ale je a ostáva: Má väčšina občanov tejto krajiny skutočný záujem o lepší vzdelávací systém? Chápu vôbec, na čo je to dobré? Prečo je to dôležité? Ak väčšine vyhovuje robiť na smeny pri páse za zlomok povedzme nemeckých platov a neriešiť, tak sme vlastne šťastní a spokojní s tým čo máme, a reformu netreba. Či?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Krasna myslienka

S ktorou som sa ako student stotoznoval a stotoznujem do dnes. K pre...anemu casu pridaj cas (aj naklady) na cestu do/z skoly, cas cez prestavky atd.

Hadam jediny argument pre povinne/hromadne skolstvo je akesi "obrabanie" tej neprisposobivej casti spolocnosti, ktora by usetreny cas nevyuzila na vlastny rozvoj, resp. nema cielavedomych rodicov, ale jednoducho by robili loptosiny a v dospelosti by z nich boli blbci alebo/a kriminalnici (otazne je, ci, resp. do akej miery, tak skoncia aj tak).

Tato uvaha je tym silnejsia, cim vyssi stupen vzdelania diskutujeme. Napr. vysoke skolstvo je v dnesnej podobe uplny prezitok, ktory by sa dal krasne riesit formou plne dobrovolnej vyucby a standardizovanych testov, vysledkom coho by boli napr. cerfitifikaty o vedomostiach.

Do velkej miery sa na tento obraz uz pretvoril IT sektor aj mnohe ine, napr. jazykova vyucba, kedze trh vzdy reaguje na potreby dopytu rychlejsie ako stat (aj vo vyspelejsich krajinach, ako sme my).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nezabudajte ze zakladna skola sa vola zakladna preto, ze ma naucit zaklady vsetkach ziakov. Teda aj tempo vyuky je nejake priemerne. Nadany ziak by tie veci zvladil rychlejsie, lenze ostatni ten cas potrebuju.
Este dalsia vec - je rozdiel naucit sa na komisionalne skusky, kde sa ziada zvladnutie uciva na uroven dostatocna (4) a naucit sa na urovni. Napriklad absolvovat laboratorne prace, prakticke cvicenia a podobne.

A divne je, ze na jednej strane sa hovori, ze skola uci zbytocne veci a deti stresuje, na druhej strane tvrdis, ze sa to da naucit za hodinu denne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

velmi dbry priklad s IT sektorom...tam uz VS diplomy ani neriesia, ak su certifikaty/prax a clovek to vie urobit tak ho zoberu a dobre zaplatia...ale je pravda ze je to vysokoodborna zalezitost. Vacsina miest je vsak administrativa vhodna pre stredoskolakov, len sa mnohi zamestnávatelia zblaznili (na cele so statom, ktory pomaly vyzaduje VS 2. stupna vsade), ale poznam mnohých sukromnikov ktory tieto blbosti neriesia, chcu mat nieco urobene a su ochotni za to dat urcite mnozstvo penazi
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tak ta skusenost s urovnou

skolstva musela byt katastrofalna. Lebo inac by nemohlo vzniknut toto: ...vlastnú skúsenosť s úrovňou školstva v osemdesiatich rokov...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Existujúci systém školstva je archaický

Dnešný systém školstva, a to vôbec nielen na Slovenku je už podľa mňa prežitý. A preto ho nemá zmysel reformovať. Treba ho "disruptnúť". Ľuďom, ktorí sa (aj v dobrom úmysle) snažia o reformu existujúceho školského systému by som chcel odkázať, že dnes je svet úplne inde.

https://juraj.bednar.sk/blog/2...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

súhlasím

v 21. storočí vzdelávame metódami 19. storočia
bohužiaľ politickému establišmentu vyhovuje hlúpa masa
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

1 hodina denne II.

Teším sa bohatej diskusii a vecnej argumentácii. Priznám sa, trochu mi vadí, že v diskusiách o stave/reforme školstva sa vždy nájde časť diskutujúcich, ktorí vychádzajú z myšlienky, že učitelia sú "archaický, zaostalý, nerozumejú dnešným nárokom ...". A pritom oni len reagujú/reflektujú na požiadavky na nich kladené napríklad:
1. Škola sa zúčastní nasledovných projektov - Zelená škola, Modrá škola, Ružová škola, Olympiád od výmyslu sveta, Puškinov pamätník, Krúžky keramický, maliarsky, Zber papiera, Ochrana prírody... Okrem toho nacvičíte program Vianočný, Oslobodenie čohosi alebo kohosi. Toto všetko a ešte veľa vecí, ktoré si teraz nespomeniem musia plniť tí istí učitelia, ktorí učia naše deti.
2. Pri akomkoľvek spore učiteľ - žiak ťahá učiteľ za kratší koniec. Opýtajte sa učiteľov - povedia vám krutú pravdu - žiak si môže dovoliť viac ako jeho vyučujúci. Ako má udržať v triede disciplínu ?! A niečo deti naučiť. Ja osobne ich obdivujem. Nabudúce možno o tridsať rokov starej myšlienke ohľadom výučby jazykov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

... učitelia sú "archaický, zaostalý...

Ako moze niekto s takouto gramatikou nieco pisat o skolstve a vyuke.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ale môže, má o sebe privysokú mienku:

jej podobných je veľmi veľa, a tak potom všetko naokolo aj vyzerá. Hlavička síce prázdna /ak nie práve dutá/, ale sebavedomie vysoké. Školstvo sme mali na výbornej úrovni, kam sa mohli na nás hrabať ostatní, ale systém jednoducho nepustil: čo stálo za niečo, bolo treba likvidovať, museli sme sa prispôsobiť... Zaujímavé, ako to v dávnejšej minulosti učitelia robili, že nám naočkovali do hláv vedomosti, ktoré tam pretrvávajú ešte aj dnes? O gramatike nehovoriac. Učiteľ bol vždy NIEKTO, vážený človek, že to tak dnes nie je, kto za tento stav môže? Spodné umiestnenie žiakov v testovaní je dané počtom pologramoťákov a vybavením ich domácností? Ozaj sa človek učí celý život... Od ukončenia základnej školy v roku 1966 uplynulo veľmi veľa času, časy sa menia, raz darmo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Znamky nie su vsetko, treba mysliet kriticky a byt usilovny v naozaj podstatnych oblastiach zivota... ti hore si to vsimnu...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja si nemyslím, že ľudia na Slovensku nemajú záujem o dobré vzdelanie. Najlepší šudenti a najlepší rodičia posielajú svoje deti študovať do zahraničia a tam získavajú celkom dobré vzdelanie.

Nemyslím si ani, že je potrebné, aby kvalitne vzdelaná bola "väčšina občanov tejto krajiny". V žiadnej rozvinutej krajine nepracuje väčšina občanov v povolaniach, ktoré vyžadujú vysoké vzdelanie. A na Slovensku nepracuje väčšina ľudí "na smeny za pásom". To je mýtus.

Dnes väčšina ľudí nepracuje v priemysle, ale v službách. Aj u nás. Tie určujú platovú hladinu, nie produktivita robotníka za pásom. A tu je kameň slovenského úrazu. Naše služby sú mizerné, v porovnaní s vyspelým západom. Tak služby štátnych úradníkov, ako aj verejné (zdravotníctvo, školstvo, samospráva), a aj súkromné. Príkladom hovoriacim za všetko je cestovný ruch - to je ozajstná bieda.

Podľa mňa nás samotné školstvo nezachráni. To je len malá časť "služieb", nedá sa z nich vytrhnúť, a ani nás nevytrhne. Slováci sa musia naučiť poskytovať dobré služby. Tu je stále zvykom ogabať zákazníka, čo najviac a čo najrýchlejšie. Problém je v morálke, v prístupe, v povedomí o spoločnosti. Použil by som dokonca pojem vlastenectvo. My ho nemáme. Neporovnávajme produktivitu robotníka vo Volkswagene, porovnajme služby v Nemecku a na Slovensku a hneď bude jasné, prečo nemáme nemecké platy. Ak sa toto nezlepší, tak nepomôže, ani keby sme všetci vyštudovali Harvard.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Čau Tomáš,
Zohnať "nezávislých odborníkov ..." na čokoľvek je v dnešnej dobe utópia. Ja ponúkam (permanentne) iné a oveľa jednoduchšie riešenie:
1. Zrušiť ministerstvo školstva
2. Zrušiť zákon o povinnej šk. dochádzke
3. Zrušiť daň z príjmu a všetky povinné odvody
4. kompletne sprivatizovať školstvo (to isté i so zdravotníctvom ale o tom inokedy)
Neviditeľná ruka trhu to vyrieši hneď, odhad behom 2-3 rokov.

P.S. Mnohí z géniov mali domáce vyučovanie (Goethe, Einstein, Wagner, ...)
Tak sa maj!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Na Ministerstve Školstva pracuje

veľa zbytočných odborníkov. No a každý sa snaží v rámci pracovnej doby niečo vymyslieť aby si obhájil svoju existenciu.
No a preto vznikajú totálne chaotické a hlúpe "reformy". Nikto nevytvoril team s normálnym konceptom. Len každý minister chce reformovať a jeho zbytoční úradníci do toho pridávajú hlúposti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Podle mého názoru je to začarovaný kruh. Škola vždy plnila účel státu - připravit a hlavně vytřídit "občana" na tzv. zrna (loajální druhy) a plevy (neloajální případy). Stát si vždy přisvojil a přisvojí tuto "premisu" pravdy (byť se dějinně jedná o nejpochybnější premisu) a tím pádem "lepší škola" je z logiky věci, kde jde o pouhé třídění s almužnou titulu, absurdum samo. Nemluvě, že se neptáme, kdo chce měnit školství? Rekruti oněch sítem dříve propadnutých "zrn"? Zde začíná a končí význam škol. Jestliže se kdy reformovaly školy, bylo to vždy na základě politické propagandy, nikdy ne na základě poznání požadavků dětské duše! To, co chceme pod "lepší" školou, je však jen jiná, možná elegantnější forma již nakukané egem nafouknuté profánní osobnosti, jíž si každý prošel s větším či menším přitakáním či úspěchem. Jelikož však chceme vidět našeho Lojzu na třech vysokých (tak je to přece ok) a jelikož se nám zdá náš Lojza nejchytřejší pod sluncem (projikcí sebe sama do syna - exaltovaného sobectví vychovou naočkovaného rodičovství), toužíme mu předat "lepší" svět, lepší školu, v níž rozvine svůj stádní intelekt a chamtivost lépe jak my a především ti druzí... Otázka definice vzdělání, která je brána jako něco samozřejmě srozumitelného, byť na její definici by neobstálo dnes sebelépe vymyšlené školství, užití poznání, které se nedá zpeněžit, prozrazuje skutečný šém hlasů po "lepších" školách... Chceme lepší školy, ač sami nemáme ze sebe co lepšího nabídnout. A kruh se uzavírá a bloudíme zhora nadol a opačně... Čím méně vidíme, tím více nalézáme v dálavách vysněný ostrov UTOPIE s "lepšími" zítřky...

Abych to shrnul. Chce-li kdo lepší školu, nedávejte děti do těch současných (to myslím vážně, bez ironie). Jen tak mu prokážete dobro (můžete jej vzdělat v člověka) a zvýšíte dopyt po kvalitě, nemluvě, že snížíte licoměrnost. Jenže to vypadá, že ona ta licoměrnost je fajn, protože s tou se počítá i v tom "lepším" školství..., neboť nejde v podstatě zase o nic jiného než o třídění zrn a plev...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A čo máte proti vysokozdvižným

Nerozumiem čo máte proti vysokozdvyžným vozíčkarom ?? Veď ich obsluhujú ľudia s inžinierskymi diplomami v našej firme ich poznám aspoň piatich ing. na vysokozdvižkách . Alebo sa natíska otázka , že kvalita slovenského vysokého školstva je na takej úrovni , že absolventi sa uplatnia len ako vodiči vozíkov , pre slovensko to stačí .
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Aby zmeny už konečne začali

V školstve za 25 rokov nedošlo k radikálnym zmenám, na čo doplatili žiaci. Doteraz sa o tom stále iba hovorí a píše. Zdá sa, že situácia je v súčasnosti iná. Poznáme návrhy cieľov v projekte Učiace sa Slovensko. Teraz sa očakáva, čo ďalej? Predpokladom mala by byť zásada, že každý žiak mal by dostať od školy to, čo pre život a vzdelanie potrebuje, aby po jej ukončení bol dobre pripravený pre ďalšie štúdia či pre prax. Teda v najbližšom období mali by sme sa dozvedieť, ako sa žiaci budú zoznamovať s učivom, s formami a metódami výučby, ale predovšetkým, ako budú podporované záujmy žiakov v školách. Je tu však otázka, či žiaci ale aj učitelia budú sa môcť tešiť z týchto veľkých zmien, ktoré majú v školstve čo najskôr začať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tu predsa ide o čosi viac

my (a najmä politici) všetci reformu v zmysle naozajstného prekopania až k základom najprv musíme chcieť a potom tu zmenu aj aplikovať. Čo bude veľmi veľmi dlhý proces a nedá sa odbaviť len prijatím nejakého výborne napísaného dokumentu a urobením si povestnej čiarky. Ten dokument, pre ktorý sa nájde čo najširšia zhoda, musí vstúpiť do života. Tie zmeny, ktoré v ňom budú popísané, musia vstúpiť do života. A to len tak, že bude mať svojich zástancov, ktorý sa jeho zásad nevzdajú a budú si za nimi stáť. Poďme všetci preto niečo urobiť.
Viac na http://miroslavsopko.blog.sme....
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME